10 spôsobov, ako podporiť dobré vzťahy medzi súrodencami

Dostať súrodenca, a nielen jedného, je veľký dar. Hoci sú aj menej ideálne chvíle, keď by sme najradšej takýto „darček“ rodičom vrátili alebo minimálne reklamovali.

Svoje by o tom vedeli rozprávať aj najznámejší bratia v histórii, Kain a Ábel.

Už nemám rodičov len pre seba. A to bolí

Len čo sa narodí druhé dieťa, už na neho staršie dieťa žiarli, lebo ono je to veľké, od ktorého sa toľko vyžaduje, zatiaľ čo malé nemusí nič. Mladšie zase žiarli na staršie, lebo ono môže robiť toho viac a má viac práv.

Ale najmä, obidvaja chcú lásku rodičov len pre seba, chcú viac ich času, viac ich pozornosti.

Konflikty medzi súrodencami sú podľa psychologičky Anne Bacus nevyhnutné a pokiaľ má súrodenecká rivalita rozumnú podobu, pomôžu formovať charakter dieťaťa a naučia ho brániť sa voči svojmu okoliu a spoločnosti.

Zároveň sa dieťa učí rozdeliť s druhým, vyjednávať a prijať už teraz, že nie všetko v živote sa točí len okolo mňa a nie všetci majú v živote všetko len pre seba.

Závisí to veľmi od rodičov

Súrodenecký vzťah vo veľkej miere ovplyvňujú rodičia. Podľa toho, ako sa správajú, či rivalitu ešte viac podporujú alebo ju utlmujú, deti učia, ako majú vyzerať kvalitné medziľudské vzťahy.

Anne Bacus hovorí, že dobré vzťahy medzi súrodencami môže naštrbiť nielen to, keď rodič uprednostňuje jedno z detí, lebo ho má radšej, ale aj prístup, keď rodič úzkostlivo dbá, aby každé dieťa dostalo vždy všetko na rovnako: venuje sa im rovnako dlho, odkrojí im rovnaký kus koláča, musia dostať rovnaký počet darčekov pod stromček a podobne.  

Rodič, ktorému záleží na tom, aby mali deti dobré vzťahy, by mal ustúpiť ideálu, kde sa súrodenci iba bezvýhradne ľúbia. Nemal by za každú cenu vždy zastaviť roztržku, aby donútil deti navzájom sa poslúchať. Ak nechce posilňovať vzájomnú rivalitu, potom by ich nemal medzi sebou porovnávať.

Anne Bacus uvádza tieto príklady správania, ktoré potlačujú rivalitu medzi deťmi:

Aktívny rodičovský prístup od mala

Už od malička sa snažíte deti naučiť rozdeliť sa, požičať si navzájom veci, rešpektovať sa. Nečakáte, až deti vyrastú a tieto veci sa dajú samy od seba do poriadku.

 Negatívne emócie vám nie sú proti srsti

Ste si vedomí, že hádky medzi súrodencami nie sú proti prírode. Pomáhate deťom vyjadriť negatívne emócie, napríklad:

„Naštvalo ťa, že ti brat zhodil vežu z kociek, však?“ alebo „Tak sa mi zdá, že sa na mňa hneváš, keď robím s tvojou sestrou domáce úlohy. Aby si sa ti páčilo, keby som sa s tebou mohla celý deň hrať, že?“

	Prečítajte si aj: 16 vecí, ktoré sú iné, keď máte tri deti

 Hádky s nadhľadom

Pri hádkach detí nedávate žiadnemu za pravdu, ani žiadne neobviňujete, namiesto toho jednoducho popíšete situáciu: „Vidím, že sa na seba veľmi hneváte. Možno by pomohlo, keby ste chvíľu neboli spolu a skúsili sa upokojiť.“

Nedovolíte, aby sa bili

Jednoznačne zakazujete fyzické násilie, pokiaľ sa deti bijú, oddelíte ich od seba. Pokiaľ už prišlo k bitke, neriešte vinníka, ale iba modrinu na nohe.

Viete, že veci nie sú čiernobiele

Neškatuľkujete deti na zlého agresora, ktorý vždy hnevá a chudáčika, ktorý je obeťou, hodnou ochrany. Takýto prístup by v nich podobné správanie len upevnil.

Máte svoje pravidlá

A dbáte, aby sa aj dodržiavali. Napríklad: Navzájom si neubližujeme. Každý má svoje hračky a ten, kto si nejakú požičia, musí ju aj vrátiť. Nechodíme sestre do izby, keď tam nie je.

Vysvetľujete, vysvetľujete, učíte ich

Vysvetlite deťom, aké má výhody, keď sa so súrodencom rozdelia alebo si budú niektoré veci požičiavať. Deti rýchlo pochopia, že tým získajú dvakrát viac.

Nechcete, aby bol starší súrodenec pestúnkou

Nevyžadujete po dieťati, aby bolo zodpovedné za svojho mladšieho súrodenca a dávalo na neho pozor.

	Prečítajte si aj: Prečo by deti nemali byť pestúnkami svojich súrodencov

Záleží vám na spolupráci

Dávate deťom také úlohy, ktoré môžu plniť spoločne, teda namiesto vzájomnej konkurencie ich nabádate, aby spolupracovali.

Rešpektujete individualitu a povahu každého dieťaťa

Vaše deti sú rozdielne a vy poskytujete každému z nich, čo potrebuje. Každé dieťa vníma, že je vo vašich očiach jedinečné a že mu rozumiete. V citovom bezpečí má dieťa menšiu potrebu bojovať so svojim súrodencom.