5 vecí, ktoré by ste mali prestať očakávať od svojich detí

Všetci niečo očakávame od detí – že nás budú poslúchať (na slovo) alebo že sa budú (pekne) správať.

Viete však, ako to býva s očakávaniami vo všeobecnosti. Keď očakávame príliš, očakávame nesplniteľné veci. Nevyhnutne prichádza rozčarovanie a sklamanie.

Pri malých deťoch sa viac oplatí svoje očakávania znížiť. Toto je 5 vecí, ktoré by sme mali prestať očakávať od svojich detí.

1. Že budú celý čas dobré, poslušné

Má naozaj význam toto od detí očakávať? Nikto nie je „dobrý“ stále. Všetci máme horšie a lepšie dni. Všetci máme dni, keď sa nám jednoducho nedarí robiť to, čo by sme mali. Všetci máme dni, keď sme smutní, nahnevaní alebo frustrovaní.

Ak budeme očakávať od malých detí, že budú iba a len dobré, čo je úplne nereálna predstava, nevyhnutne sa začneme namiesto dobrých vecí sústrediť viac na to, čo robia zle.

Buďme konkrétnejší v tom, čo pre nás znamená „byť dobrý.“

Napríklad:

• „Chcem, aby si sa podelil s hračkami so svojou sestrou.“

• Alebo namiesto toho, aby sme povedali: „Ty si taký dobrý chlapec,“ radšej povedzme: „Ďakujem, že si čítal svojmu bratovi,“ alebo „Ďakujem, že si sám upratal hračky.“

Povzneste sa nad to, ak vaše dieťa nemá zrovna svoj deň. Prekusnúť zopár slabých chvíľ znamená sústrediť sa na to, čo je podstatné. Rodičovstvo si tým môžeme o dosť zjednodušiť.

2. Že sa budú správať zrelšie na svoj vek

Deti vedia byť v jednej chvíli ako anjeli a vzápätí z nich lietate na plafóne. Občas sú tiché, občas vám ide prasknúť hlava.

Väčšinu času sa správajú podľa svojho veku, to znamená: potrebujú objavovať, skúmať nové veci. Treba počítať s tým, že nie vždy sa to zaobíde bez nehody.

Nechajte ich, aby si užívali svoje detstvo. Nekarhajte ich, že sa správajú ako malé bábätká, hoci majú 3 roky. Občas majú na to nárok.

A zapamätajte si, že ani dieťa, ktoré sa správa staršie na svoj vek, nie je „malý“ dospelý. Sú to stále „iba“ deti.

3. Že sa budú správať ako druhé deti

To, že si všimnete, že váš syn je extrovert a vaša dcéra rezervovaná alebo najnižšia, či najvyššia v triede, je normálne. Je takisto normálne, keď svoje deti porovnávame s inými.

No akonáhle tieto porovnávania vyslovíme nahlas, môžu deťom ublížiť. Dieťa si môže pripadať menej schopné, ako keby sme mu vysielali signál „nie si dosť dobré.“

Namiesto toho si nastavte reálne očakávania. Učte svoje dieťa, že od neho očakávate to najlepšie, sústreďte sa na jeho slabé/silné stránky a nie na to, či sú jeho rovesníci v tom či onom lepší/horší ako vaše dieťa.

4. Že sa budú správať podľa „normy“

Všimli ste si niekedy, že na dieťa reagujete inak podľa toho, či ste sami alebo medzi ľuďmi? Robíme to všetci. V skutočnosti je veľa z našich rodičovských zlozvykov diktovaných zo strany okolia.

Občas by nám lepšie padlo, keby sme verili, že sme dostatočne dobrí rodičia, keby sme si stáli za svojimi rozhodnutiami a nedali sa dotlačiť do normy, ktorú nám podsúvajú druhí.

5. Že budú iné ako my

Deti sú akoby našim zrkadlom. Keď nás deti vidia, ako si pomáhame, aj oni sa budú snažiť pomôcť.

Keď máme pesimistický pohľad na život, aj naše deti si osvoja negatívne nazeranie na veci okolo seba. Ak nás počujú kričať, lebo sme nahnevaní, aj oni sa naučia, že krik je primeraný spôsob, ako vyjadriť svoje emócie.

Nestačí čakať od detí, že budú počúvať, čo im hovoríme. Oni nás totiž najmä vidia. A podľa toho sa správajú. 

»»»»» Prečítajte si aj: Rodičovské zrkadlo. Čo v ňom dieťa vidí a ako ho ovplyvní na celý život.