Ak budete používať samé „ne“, deti sa budú báť urobiť čokoľvek

Deti si dôverujú do takej miery, do akej im to vštepíme my, rodičia. Nejde len o chválu či kritiku, ale aj o slová, ktoré používame. Hovorme deťom, čo MAJÚ ROBIŤ. Nie to, čo robiť nemajú.

Ak budeme deťom hovoriť, čo majú robiť, naučíme ich sústrediť sa na podstatu. Ak dieťa nesie tanier od stola do kuchynského drezu, povedzme mu, že ho má držať oboma rukami a pevne.

Informácia typu „Nerozbi tanier!“ dieťa ničomu nenaučí, práve naopak, vyvolá v ňom obavu, že práve to nechcené sa stane realitou.

Ak budeme používať samé „ne“, deti sa budú báť čokoľvek urobiť.

Pevne sa drž konára!	× Nieže spadneš zo stromu!
Poď popri mne po chodníku.	× Nevbehni pod auto!
Drž sa člnu!	× Nieže sa utopíš!
Hraj sa s deťmi, ktoré sú tvojimi kamarátmi.	× Nebi sa v škole so spolužiakmi!
Drž tanier oboma rukami.	× Nerozbi ten tanier!

Môžete sa hnevať! Ale pomenujte dôvod presne.

Každý z nás sa niekedy nahnevá. Dôležité je ukázať aj túto emóciu. Dieťa sa musí naučiť, že aj rodičia majú rôzne nálady, dni, že sú okolnosti, ktoré ich rozhnevajú.

Najhoršie je, keď si nechávame negatívne emócie vo vnútri a neprejavíme ich. Potláčame ich. Príde chvíľa, keď vybuchneme ako sopka a potom sa  z úst chŕlia mnohé vety, za ktoré sa akurát hanbíme.

Preto je oveľa lepšie dieťaťu jednoducho oznámiť svoj hnev a dôvod: „Som nahnevaná, lebo si rozlial mlieko. Tu máš utierku a utri stôl.“ Dieťaťu je jasné, že ide o mlieko a momentálnu situáciu, ktorá je utretím stola vyriešená.

Ideálne je po tejto príhode objať dieťa a povedať mu: „Aj keď si rozlial mlieko, mám ťa rád!“ Môžeme však zareagovať aj takto: „Ty nešikovný chlapčisko, stále niečo robíš zle, nikdy nič nedokážeš! Prac sa od stola, robíš mi len prácu navyše, kvôli tebe teraz musím upratovať.“ Myslím, že rozdiel je zrejmý.

	Prečítajte si tiež článok: 20 viet, ktoré by sme nemali hovoriť svojim deťom

Pozitívne informácie musia prevýšiť negatívne

Máme ako rodičia na výber. Prelomiť generáciami zaužívané formulácie, naučiť sa hovoriť pozitívne, pomenovať veci presne a nezovšeobecňovať. A najmä – pozitívne informácie, ktoré hovoríme našim deťom, musia mnohonásobne prevýšiť negatívne.

Preto sa sústreďme na chválu dieťaťa!

Aby naše deti počuli čo najviac takýchto viet: Mám ťa rada! Pekne sa hráš. Pekne si sa pozdravil ujovi. Na tom bicykli ti to ide výborne. Nevadí, že si spadol, to sa stáva, ide ti to veľmi dobre! Vždy môžeš za mnou prísť, keď niečo potrebuješ. Si naše milované dieťa!

Nech dedičstvo, ktoré vrývame do srdiečok našich detí, je dobré. Aby boli v živote spokojní a šťastní, mali pocit, že sú milovaní. V budúcnosti sa budú mať o čo oprieť aj vo chvíľach, keď sa im možno práve nebude najlepšie dariť …

	Prečítajte si aj: 5 spôsobov, ako povedať deťom NIE inak

(13 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...