Ako netrestať dieťa a zároveň trvať na hraniciach

Alica Teplanová 2

V článku „Ako dieťa naučiť, aby reagovalo na „Nesmieš,“ sme si vysvetlili, že správne a zároveň aj pre dieťa poučné je jedine to, ak sa rodič vyhýba trestom a uplatní prirodzený dôsledok. 

Príklady prirodzených dôsledkov:

– Katka, požičala som ti dvakrát moje tričko a vždy si mi ho vrátila zničené, nemôžem ti preto už teraz požičať nič. Požičiam ti, až keď budeš vedieť na oblečenie dávať pozor.

– Mirko, búchaš kladivkom do chladničky, aj keď som ťa upozornila, že sa chladnička môže zničiť, a že môžeš búchať radšej do gauča alebo na koberci. Kladivko ti teda na istý čas vezmem.

– Peťko, vieš, že tvoje autíčko nám doškrabe podlahy a že sa môžeš s ním hrať len na koberci, a aj tak s tým pokračuješ na podlahe. Prosím si to autíčko a osobne ti ho presuniem na koberec do izbičky. Inde má vstup zakázaný.

– Kubko, ťaháš deti za oblečenie, aj keď som ti vravela, že im to je nepríjemné a že ich máš radšej pohladkať alebo pozdraviť. Ideme sa teda hrať niekam inam, kde nebudeš mať koho ťahať.

– Lejka, učili sme sa, ako si treba hračku vypýtať, keď si chceš niečo požičať, a ty im to stále vytrhávaš z rúk. To sa nepáči ani deťom, ani mne. Budeme musieť odísť z ihriska.

Dalo by sa uviesť množstvo ďalších príkladov, kde sa uplatňuje prirodzený dôsledok. Treba ho však uplatniť až potom, čo ste si prešli jednotlivými krokmi:

0. POCHOPENIE. Popremýšľať PREČO to dieťa robí,

1. UZNANIE potreby plus upozornenie ČO a PREČO sa vám NEPÁČI (Vidím, že ťa baví búchať. Do chladničky sa však nebúcha, môže sa zničiť.),

2. alternatívna NÁHRADA (Môžeš búchať na gauči alebo na koberci.),

3. MOTIVÁCIA alebo osobná ukážka náhrady,

4. prirodzený DÔSLEDOK (chytenie ruky – nedovolím ti to).

Poradie krokov 3. a 4. môže byť zamenené, záleží od situácie a dieťaťa.

5. DRUHÁ ŠANCA (pustenie rúčky) plus zopakovanie vášho pravidla (druhú šancu a chytenie rúčky je možné dať viackrát, podľa vášho uváženia),

6. ďalší prirodzený DÔSLEDOK (odobratie kladivka),

7. poskytnutie OPORY a UZNANIE POCITOV, v prípade hnevu či vzdoru,

8. ďalšia ŠANCA až po istom čase.

Je to síce zdĺhavý proces a dá to určite viac práce ako zakričať či buchnúť po zadku, no na rozdiel od kriku a buchnutia, z tohto sa dieťa poučí natrvalo. A bez psychických následkov. Bude vedieť, že mama/tato ma ľúbi, ale nedovolí mi všetko, plus sa naučí, čo je a čo nie je správne alebo bezpečné.

A vy si po čase na tento prístup tak zvyknete, že nad krokmi nebudete vôbec musieť premýšľať. Kroky si môžete prispôsobiť podľa seba, tieto naše slúžia iba ako príklad.

Pokračovanie: 5 základných pravidiel, keď dávame deťom hranice

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (15 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Minú sa účinkom tieto rady, ak nenapíšete , pre akú vekovú skupinu sú vhodné. Obyčajne najviac hľadajú rady rodičia prvorodeného dieťaťa. Avšak natrafia napríklad na takýto článok plný rád a v dbrej viere ich začnú aplikovať. To sú tie maminy, čo dohovárajú dieťaťu maličk=mu, jedno-dvojročnému, avšak v článku sa už nedočítali, že dieťa nerozumie všetkým slovám pre príčiny a dôsledky. Je to akoby nám dospelým niekto vysvetľoval niečo v čínštine. Budeme vnímať mierny tón, v podstate sa nám nič vážne nestane a tak sa nenaučíme to, čo od nás chcú, ale naučíme sa zo situácie vyťažiť. Stavím sa, že ked napr. matka skúsi použiť, že odídeme z ihriska, tak po ceste sa s dieťaťom bude rozprávať, nejako sa spolu zabavia. Takže si dieťa môže pomyslieť, no a čo, že momentálne nie som na ihrisku, aj tak sa zabávam. Alebo matka vezme autíčko, no a čo, keď si môže dieťa vziať inú hračku. Že urobilo zle ani nevníma, len si vypočulo nejaké slová, do budúcnosti tak bude počúvať, aj keď bude rozumieť, čiže jedným uchom dnu, druhým von, veď sú to stále len reči a život je tu stále len pre to dieťa. Článok je zrejme vytrhnutý z celku, neobsahuje celú problematiku, a myslím si, že viac škodí.

Pridaj komentár