Ako sa mám správať pri mojom vzdorovitom ročnom dieťati?

Ako sa správať pri vzdorovitom ročnom dieťati? Všade sa píše o období vzdoru u 2-4 ročných detí, ale ja mam problém s ročným dievčatkom.

Vraj keď je ročné dieťa vzdorovité, tak je možné ho rýchlo upútať inou činnosťou, alebo inak zabaviť, aby zabudlo prečo plakalo. U kamarátok som toto videla, ale v našom prípade to  neplatí.

Okolo 7 – 8mesiacov sa začali prvé prejavy jej vzdoru, keďže ako 7-mesačná začala štvornožkovať, museli automaticky prísť prvé zákazy z našej strany. Nemohli sme jej predsa dovoliť všetko. Najprv sme používali slovko „no-no“. Opakovali sme jej to tisíckrát s trpezlivosťou. Občas sme jej hodili po ruke, keď nebezpečnú hru nechcela opustiť. Aby si zapamätala, co môže a čo nie.

Čo sa tyka samotneho vzdorovitého správania, prejavuje sa pri všetkom, pretože ona všetko chce.  Keď jej nedáme to, čo ona chce, hádže sa o zem, plače, zúri. Keď ju mám na rukách, tak ma začne mlátiť rukami. Ak sa ju snažím zabaviť niečím iným, hračkou, hrou a podobne, chytí to a hodí o zem, prípadne tým predmetom začne búchať po mne.

Musím sa priznať, že mám vtedy hrozné nervy, ale bojujem s tým. Nechcem ju mlátiť – tento typ výchovy som si užila ja. Ale všetky pokusy zabaviť ju niečím iným sú neúčinné.

Doma sa to ešte ako tak dá, pretože keď dostane hysterický záchvat, tak sa hodí o zem a my ju ignorujeme a nevšímame si to, ona si po chvíli nájde inú činnosť. Ale aplikovať túto metódu niekde vonku sa nedá. Nemôžem jej dovoliť hodiť sa na ulici na zem, pretože ona si na tú zem ľahne celá, prípadne sa hodí dozadu a tresne si hlavu a potom plače ešte viac. Keď ju vonku vezmem na ruky a pritúlim si ju, aby sa ukludnila, tak ma kope, bije a kričí. Nie je možné ju proste zaujať ničím. Nepomáha ani keď jej spievam, nič…
 
Ako sa mam zachovat pri prejavoch vzdoru u jednorocneho dietata, ktore este velmi nerozumie co mu hovorim? Co robit, ked zacne bit mna, alebo manzela? Co robit, ked opakovane neuposluchne zakaz a nepomoze ani ked jej dam po ruke a stale sa k danej veci vracia? A co robit, ked ju od nebezpecnej zabavy zoberiem prec a ona sa hodi o zem a nechce sa zabavit nicim inym?
Dakujem za radu. Nerada by som urobila chybu vo vychove, ktoru by som uz neskor nevedela napravit. Nechcem, aby z mojej dcery vyrastol nervak, alebo inak psychicky labilny clovek.
Dakujem za radu.

Odpoveď psychológa:

Milá mamička.
Dcérka začal štvornožkovať o 2 mesiace skôr, než je priemer, ale slovnú zásobu a porozumenie reči, ako aj schopnosť chápať dôsledky svojich činov, aj keby tiež boli o 2 mesiace popredu, nestačia na to, aby vedela pochopiť, čo robí a prečo niečo robiť nesmie.
Je dobre, že skúšate všeličo možné a chápem aj Váš pocit bezmocnosti, že nič nezaberá. Niekedy pomôže jediné, a to sú naše železné nervy, ktoré nás cez kritické obdobie prevedú.
Výbuchy zlosti, ktoré teraz dcérka predvádza, ešte nie sú klasickým vzdorom. Je to pravdepodobne len prejav jej temperamentu. Možno ste sa niekde v mojich odpovediach dočítali, že u detí od 2 mesiacov do 18 mesiacov používam na vyšetrenie vývinovú škálu, ktorá zvlášť zhodnotí vývin jemnej motoriky, hrubej motoriky, reči, adaptívneho správania a sociálneho správania. Na základe toho sa potom dá zistiť, či sú jednotlivé zložky v rovnováhe alebo nie, čo by mohlo spôsobiť istú labilitu v prejave dieťaťa.
Aj medzi takýmito maličkými deťmi sú výrazné rozdiely v správaní, v temperamente, v stabilite či dráždivosti nervovej sústavy.
Rodič po narodení dieťaťa netuší, čo od bociana „nafasoval“. Počas tehotnosti si vytváral isté predstavy o svojom dieťati, vychádzajúce zväčša z toho, akým dieťaťom bol on či partner, prípadne podľa toho, čo si prečítal o výchove dieťaťa. No a potom sa často nestíha čudovať, kde sa také „čudo“ v domácnosti zobralo.
Niekedy prejdú roky až desaťročia, kým sa naučíme svoje dieťa chápať a akceptovať ho také, aké je a niekedy sa to nepodarí nikdy … veď to mnohí poznajú vo vzťahu k rodičom na vlastnej koži, však ?
Nakoľko, v čom, či vôbec a ako môžeme do povahy dieťaťa zasiahnuť, sa dá do veľkej miery zistiť vyšetrením už malého dieťaťa. Zmyslom výchovného poradenstva rodičom je urýchliť proces spoznávania tej tajomnej bytôstky, ktorú majú doma a zároveň odstránenie napätia z pocitu vlastnej neschopnosti tú bytosť vychovávať.
Obrňte sa trpezlivosťou, čas pracuje pre Vás ! Pozdravuje Vás matka, ktorá to už má úspešne za sebou 🙂 K.Dib.

(6 hlasov, priemerne: 2,50 z 5)

Loading...