VychovávameVychovávame

Deti sa len hrajú na zážitky bez toho, aby ich naozaj prežívali

 Gréta Čierna   20.11.2020   0

Ako dieťa s ocom, ktorý pracoval v Nemecku, som vlastnila najkrajšie bábiky na ulici. Prvá zo škôlky som mala detskú kuchynku, kolísku pre platové bábätko, ktoré pomrnkávalo, miniatúrny nábytok do domčeka a haldu hračiek z kindervajec.

shutterstock

 

Všetky kamošky mi takú výbavu závideli. Bola prekrásna, štýlová a zbytočná. Lebo ja som sa s hračkami nehrala.

Čaro obyčajných vecí

Pevne verím, že moji rodiča nikdy nesnívali o dcére s veľkou mašľou vo vlasoch, ktoré sedí na plyšovom koberci v nových šatočkách a hrá sa s porcelánovými bábikami. Prežili by totiž obrovské sklamanie.

Bola som decko, ktorého fantázia sa nezmestila do detskej izby, rodinného domu, a aj veľká záhrada mi bola málo. Čím obyčajnejšie veci som našla, tým viac ma fascinovali. Napríklad kúsok stebla z trávy, ktorej som urobila „vlasy“, a tak ju premenila na bábiku.

Takých bábik som spravila zo desať, posadila ich na skládku dreva a hrala sa na školu. Ako tabuľa mi poslúžila zadná stena garáže, po ktorej som písala kúskom červenej tehly.

Potom som povädnutým bábikám urobila z listov jablone loďky a poslala ich na dovolenku výletnou loďou. Tým, ktorým sa podarilo plavbu cez mláku prežiť, som za odmenu z blata a piesku upiekla tortu, ako to každú nedeľu večer robila pani v telke.

 Prečítajte si aj: Prečo chválim deti a nemyslím si, že je to problém

 

Všetky svoje pekné hračky som vídala len pri jarnom a vianočnom upratovaní, keď som z nepoužívaných vecí utrela prach a vrátila ich do police. Život bol jednoduchý, dobrodružný a úplne nezávislý od toho, čo som dostala na narodeniny.

Žiť alebo sa hrať na život?

Moje deti také detstvo nepoznajú. Z rodinného domu som sa presunula do bytovky, kde je izba plná hračiek nádejou, že existuje život po upršanom víkende alebo týždňovej chorobe.

Nemôžem si sťažovať ja ani deti. Ony teda rozhodne nie! Majú domček pre bábiky, moju starú kuchynku, barbie baletku, Annu aj Elzu. Kopu vecí, z ktorých môžu tvoriť, vymýšľať, ktoré ich nadchnú.

Dokážu sa poctivo prehrať celé popoludnie, pobiť o plyšového Olafa, aj sa férovo rozdeliť. Hračky neležia v kúte, nie sú zničené a ja si po sviatkoch nemusím tĺcť hlavu, čo budem s ďalšími rárohami robiť.

Deti sa hrajú na kuchárky, kvetinárky, učiteľky, mamičky aj cestovateľky. Je to pekné, a predsa ma niekedy zamrzí.

shutterstock

 

Lebo ony sa len hrajú na zážitky bez toho, aby ich naozaj prežívali. Hrajú sa na cestovanie bez toho, aby si zašpinili topánky a boleli ich nohy.

Predstierajú, že varia polievku z plastovej zeleniny, bez toho, aby potajme vyťahovali mrkvu z babkinej záhrady a potom ňou kŕmili sliepky. Niekedy sa bojím, že ich hre chýba viac života, obyčajnosti a špiny za nechtami.

Kam sa podelo dobrodružstvo?

Keby ste sa ma opýtali, čo chýba dnešnej detskej hre, povedala by som, že dobrodružstvo a príležitosť „vyhrnúť si rukávy“. Kopa hračiek, nech sú akokoľvek skvelé, oberá deti o námahu, ktorú musia vynaložiť, aby kúsok drievka premenili na hrabličky v piesku a babkinu hriadku mrky na prales.

Hra je síce vymyslená, ale to dobrodružstvo, nadšenie, radosť aj strach, čo babka povie na vyplienené hriadky, ten je skutočný. Detská hra bez výpomoci hračkárstva je skrátka skutočnejšia.

Umožňuje deťom žiť skutočný obyčajný život, nie sa naňho iba hrať. Tento fakt mi pripomenuli moje baby, keď sme nedávno navštívili známych, ktorí vyniesli von kopu hračiek a piknikovú deku. Nech sa deti hrajú na čerstvom vzduchu.

Decká však o chvíľu zmizli. Našla som ich poskrývané v záhrade. Jedna za kríkmi malín vychovávala červíka. Zrejme šlo o atletické preteky, lebo pred neho kládla tenký konárik, aby ho červ preliezol. No nešťastné zvieratko sa len krútilo a pokúšalo sa vrátiť späť do malinčia. Nie zlá hra, vravím si.

 Prečítajte si aj: Montessori hry, ktoré si vyrobíte aj doma

 

Horšie to bolo s druhou, ktorá zaliezla do ohrádky pre sliepky, a nasačkovala sa do kurníka, kde sa ubytovala. Že vraj je v hoteli. Neviem, čo si i tom mysleli sliepky. Ale moje deti sa domov vracali so spokojným úsmevom a rozžiarenými očami.

Po ceste si šepkali a chichotali sa. Nečudo, červík cestoval s nami. Nehnevala som sa.

Milí rodičia, ak chcete, aby sa deti prestali báť zvierat, biť o tablet, zbavili sa mdlého výrazu a neochoreli vždy, keď zafúka vetrík, pustite ich von. K mlákam a k blatu, červíkom a popadaným listom.

Lepšiu hračku pre detskú dušu nikde nekúpite. Ani v Dráčku. Myslite na to, keď na nás udrú prvé vianočné reklamy.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 6 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP

Mikulášska súťaž o balíčky:

Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised