Detská terapeutka: ako na disciplínu citlivého dieťaťa

Zvonka vyzerajú umrnčané, plačlivé, so záľubou v dramatických scénkach. V skutočnosti sú tieto deti veľmi citlivé. Detská terapeutka Becky Masfield tvrdí, že hypersenzibilných je viac detí, ako si myslíme.

Niektoré deti jednoducho pociťujú emócie intenzívnejšie ako druhé a aj keď sa ich obyčajne do 6 rokov naučia mať pod kontrolou, vždy budú citlivejšie ako ostatné deti.

Shutterstock

Rodičia senzibilných detí s nimi musia zaobchádzať tak, aby pri vyžadovaní disciplíny nezlomili ich ducha. Becky Masfield sa podelila s rodičmi, ako sa to zvládnuť, vychádzajúc nielen zo svojej praxe, ale aj z lekcií, ktoré jej dala vlastná dcéra.

Aj citlivé deti musia mať hranice

Vonkajšie prejavy citlivého dieťaťa vrátane „divadelných predstavení“ môžu zvádzať rodičov ustupovať mu, aby sa vyhli emočným prejavom dieťaťa, ktoré nasledujú po každom „nie.“

Lenže sústavné výnimky z pravidiel mu nepomáhajú. Ako každé iné dieťa, aj senzibilné potrebuje flexibilného, ale zároveň pevného rodiča, inak sa mu bude žiť na tomto svete ťažko.

Nikdy sa deťom nevysmievajte

Senzibilné deti sú zvlášť citlivé na posmešky. „Ty si ale škaredý,“ alebo „Prečo nemôžeš byť dobrá,“ sú poznámky, ktoré sa azda zdajú, že deti prinútia správať sa, ako chceme, ale citlivé deti ničia.

Nehovorte im, ale ukazujte.

Ak sa vaše citlivé dieťa nespráva vhodne, ukážte mu, aké správanie od neho očakávate. Čo najviac zmierlivým tónom dieťaťu povedzte, aby prestalo a pozrelo sa na vás. Skúste mu ukázať, čo robilo zle a ako to má robiť správne. Slová nemajú taký silný účinok ako názorný príklad.

Buďte partneri, nie diktátori

Citlivé deti reagujú oveľa lepšie, keď cítia partnerský prístup a nie strohú rodičovskú diktatúru. Striktná disciplína môže priniesť presne to správanie, ktoré sa pokúšate eliminovať – emocionálne výjavy, explózie plaču, krik. Rodičia partneri sú tu naopak pre dieťa vždy, keď sa cíti pod záplavou emócií, ktoré samé nevie zvládnuť.

Prejavte empatiu

Ak vaše dieťa plače, lebo si poranilo nohu, hoci mu v skutočnosti nič nie je, môžete chcieť dieťaťu inštinktívne povedať, nech sa upokojí, že to nič nie je a podobne, čo môže zhoršiť celú situáciu, zvlášť ak dieťa cíti vo vašom hlase hnev a podráždenie.

Ak nechcete dieťa ešte viac rozľútostiť, nepodceňujte jeho pocity, ale ani naopak, neľutujte ho príliš. Môžete povedať napríklad: „Viem, že ťa to bolí,“ alebo „Určite ťa prekvapilo, keď si padol.“

Zamerajte sa na to, ako budete problém riešiť, napríklad: Myslíš, že si sme mohli umyť ranku a dať na nohu trochu ľadu? Pôjdem po leukoplast alebo necháme nožičku iba oddýchnuť?“