Dovoľte im „ja sám“ a dovoľte im hnevať sa

Linda 2

Vyprovokoval ma článok  Agresivita u malých detí. Nie! Deti nie sú agresívne. Deti agresívne sa správajúce len volajú o pomoc, chýba im pevná opora rodičov.

Od 7. mesiaca do 2,5 roka ide o prirodzený vývoj, kedy dieťa prechádza obdobím „ja sám“ a potom obdobím vzdoru.

Jedno aj druhé je pre jeho zdravý vývoj dôležité prežiť a vyskúšať s pomocou a láskou dospelých. Avšak často z nevedomosti robíme chyby.

foto: iStock

 

Ja sám

Obdobie „ja sám“ zväčša vítame a tešíme sa.  Keď dieťa už nechce, aby sme ho kŕmili, ale samé berie lyžicu a neobratne sa kŕmi. Alebo sa začne samo obliekať. Všelijak nemotorne a naopak,  ale hlavne že samé.  A má z toho radosť, ak mu to dospelí dovolia a chvália ho.

Chyba je, ak mu to nedovolíme,

lebo to „maličké chúďatko“ to predsa nemôže zvládnuť. Vážne nemôže? A kedy je čas, aby s tým samé začalo? Nie náhodou vtedy, keď samé chce?

Aj v období vzdoru robíme chyby,

lebo dieťaťu nedovolíme zažiť skúsenosť naučiť sa odoprieť si niečo, čo chce v tejto chvíli pre lepšie chvíle budúce.

Vôbec nestačí tak malému dieťaťu vysvetľovať. Nechápe súvislosti, nechápe budúcnosť. Potrebuje zažiť teraz.

Dovoľme mu hnevať sa

Takže dovolme mu niečo nedostať, hnevať sa a zistiť, že keď sa nebude hnevať, ale skusi to inak, dostane to a zažije úspech.

Napríklad, ked nebude kaziť deťom koláčiky na piesku, tak mu požičajú bager, alebo inú lopatku.

Ak mu to budeme vysvetlovať, nepochopi. Treba mu zakázať kaziť iným koláčiky jednoduchým no no. Alebo aj capnutím po rúčke. A hned na to ho zabaviť a dať mu nový podnet, napríklad ten bager.

Pochváliť svoje dieťa, že nekazí koláčiky, ale super bagruje a poďakovať pred vlastným dieťaťom tomu druhému, aké je od neho pekné, že požičal.

Oponujete, že dieťa sa nebije?

Je snáď capnutie bitka?

Ak zdravo neprežije obdobie vzdoru a neuzná, že rodič je v rodine ten mocný o ktorého sa môže oprieť, tak zo vzdoru nevyrastie tak ľahko. A potom nebudeme vedieť ako s ním pohnúť  a sem tam ho vytrieskame ho, lebo už toho bude dosť.

Lenže potom je to už bitka a čím je človek starší, tým je to ponižujúcejšie. Facku v puberte si deti pamätajú navždy, capnutie po ruke na piesku nikdy.

Poznáte knihu Malý tyran? Je to o tom, ako svojmu dieťaťu pomáhať zrieť. Odporúčam.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ak moje deti hádžu hračky v hneve o zem, jednoducho im tú hračku zoberiem, poviem im, že hračky sú na hranie, hádzať môžu vonku kamienky, ale rozbíjať hračky nebudú a teraz sa s nimi hrať nebudú. A dám im tú hračku až ďalší deň.

  2. Ahoj. pekny clanok ale moc mu nerozumiem. teda kolacikom a niceniu cudzich hraciek ano. ale ak nas 2 rocny syn nici svoje hracky? ako mu mam vysvetlit toto a odputat jeho pozornost? alebo ho nechat nech si znici a nebude mat?

Pridaj komentár