VychovávameVychovávame

Dvojčatá

 Jaroslav Hrozek   30.10.2002   9

starsie dvojicky

Narodili sme sa v roku 1946, brat ako prvý a ja ako druhý, ale podľa rodného čísla som ja prvý a brat druhý. Ja sa volám Jaroslav a brat je František, ale čert vie, či je to tak naozaj. Pravda je, že obaja reagujeme na obe mená, istota je istota. Ja som vážil 1,7 kg a brat 1,9 kg čo teda nebolo na dobu bez inkubátorov „nič moc“. Vzhľadom k váhe a faktu, že sme sa narodili v 8. mesiaci nás rýchlo pokrstili, aby sme neodišli do večných lovíšť po cirkevnej stránke nezaopatrení. Aby sme si udržali telesnú teplotu, balili nás do tučných vrstiev najrôznejších látok a dopekali nás v trúbe.

 

Doba to bola zvláštna, bolo po vojne, nastala veľká populačná explózia a vtedy sa narodilo aj veľa dvojčiat. Medzi našimi vrstovníkmi, s ktorými sme sa kamarátili, ich bolo 5 párov. Bol lístkový systém, jedlo bolo na prídel a tak sme sa oňho aj bili. Spomínam si, že sme boli stále pri chuti a prosby dnešných rodičov k svojim „drobčekom“, aby si dali do pusinky aspoň kúsok tej dobrej šunčičky, mi dosť prekážajú. Jeme málo základnej a zdravej potravy. Väčšinou sú to len pochutiny obohatené množstvom chemických prvkov (tzv. Éčka).

 

Je ťažké ustrážiť jedno dieťa, keď začne byť živým striebrom, a tobôž nie dve malé batoľatá, aby sa nám pri prebaľovaní neskotúľali z postele alebo zo stola. Ešte ťažšie je zabrániť úrazu, keď začnú chodiť, do všetkého narážať a všetko sťahovať. Vtedy ma brat treskol kutáčom nad oko, urobil mi tam jazvu, ktorú mám dodnes a hneď bolo po probléme s rozpoznávaním. K väčším úrazom hlavy a otrasom mozgu by rozhodne u dvojčiat dochádzať nemalo, preto že sú často predčasne narodené a tým je ich nervová sústava labilnejšia a zraniteľnejšia. Je vhodné mať deti poistené, aj keď ich to od úrazu neochráni. Naša mamička na staré kolená veľa krát ľutovala, že žiadna práca pre spoločnosť nie je dôležitejšia, ako výchova vlastných detí. Všetko je možné oželieť, ale nikdy nie zdravie vlastných detí.

 

Netrestajte svoje deti psychicky ani fyzicky. Bohužiaľ v našom detstve sa vo veľkej miere používalo oboje a viedlo to k ťažkým psychickým depresiám na celý život. Aj keď sa tomu často nedá uveriť, deti sa dajú vychovávať aj pochvalou, vľúdnym slovom a v najhoršom prípade prísnym pohľadom alebo hlasom. Aj keď vám vaše deti pokreslia červenou fixkou práve vymaľovanú izbu, rozbijú sklo na sekretári, zatlčú klinec do zásuvky a ak zostanú nažive verte, že telesným trestom sa nič nenapraví. Tiež vyhrážanie sa deťom polepšovňou alebo domovom je krutým psychickým týraním.

 

Hlavne treba mať na pamäti, že jednovaječné dvojčatá sú iné. Nie normálne alebo nenormálne, ale iné ako je žena v inom, nie nenormálnom stave. Hlavne spoločnosťou sú vnímané inak. To však neznamená, že by mali byť v živote neúspešné. Poznám vo svojom okolí hlavne jednovaječné dvojčatá, ktoré sú vlastne nadpriemerné, často sa venujú rovnakým záľubám a majú aj rovnaké povolanie. U nich potom dochádza k celoživotnej súťaži a tým k nadpriemerným výkonom. Ale pozor, zaťažuje to nadmerne organizmus fyzicky aj psychicky a nie každý jedinec to bez následkov zvládne. Aj keď zametanie cestičky by mohlo mať horšie následky.

 

Aspoň rok škôlky dvojčatám rozhodne prospeje, ale nedávajte ich do prvej triedy veľmi skoro. Aj keď sú rovnako nadané ako iné deti, sú viac na očiach a všetci ich poznajú po mene. Dvojčatá väčšinou nepoznajú mená všetkých a už vzniká prvý pocit menejcennosti. Jedným z predpokladov úspešnosti je schopnosť oslovovať každého jeho menom a tento predpoklad nie sú schopné dvojčatá splniť. Práve iné postavenie v spoločnosti je častým psychickým problémom dvojčiat. Tie si vystačia pri hre sami a nie sú nútené sa učiť od malička nadväzovať kontakty. To neskôr v živote spôsobuje problémy. Kamaráti pre nás neustále chodili aby sme išli von, ale my sme nikdy nechodili po nich. Vzťah medzi jednovaječnými dvojčatami je často nepochopiteľný aj pre rodičov. Ich vzájomný vzťah je totiž intenzívnejší, ako medzi ostatnými súrodencami a tiež silnejší ako vzťah k budúcim životným partnerom. Nie po stránke sexuálnej, ale psychickej. Nepochopenie od manželky alebo manžela je pomerne časté a šťastné manželstvá sú napriek všetkej snahe vzácnosťou. Dvojča má v manželstve často postavenie hendikepovaného partnera, teda neustále ustupujúceho.

 

Psychológ znázorňoval silu vzťahov k rôznym ľuďom v spoločnosti vzdialenosťou dvoch šálok od seba. U rodičov, súrodencov a milencov sú šálky veľmi blízko seba, niekedy sa až dotýkajú, ale u jednovaječných dvojčiat sa prelínajú, čo prakticky nie je možné, ale v rovine psychiky áno. Z toho vyplývajú tie náhody, keď sú dvojčatá každé na inom mieste, ale súbežne ich bolí zub, v rovnakom čase prídu do iného stavu a aj myslia na rovnaké veci, majú rovnaké názory. Keď si chcú zatelefonovať, na oboch stranách je obsadené, pretože začali vytáčať telefónne číslo súčasne. Neverím a som veľkým odporcom názoru o prenášaní myšlienok na diaľku, ale pravdou je, že takýchto zhodných situácií je u dvojčiat naozaj veľmi mnoho. Určite mi namietnete, že vaše dvojičky sa bijú, že to z ich vzájomným vzťahom nie je až tak vážne. Môžem vás uistiť, že my sme sa bili ako zvieratá, ale čím sme starší, tím sa máme radšej a mrzí nás, že bývame každý inde. Veľa dvojčiat, ktoré poznám, sa od seba neodtrhli ani bydliskom, a ani profesiou.

 

Dvojvaječné dvojčatá sa budú automaticky správať ako samostatne odlišní jedinci a niekedy vás ten rozdiel až zaskočí, hlavne vtedy, keď povahové vlastnosti a nadanie jedného je o poznanie horšie. Pri jednovaječných dvojčatách je vhodné, vyzdvihovať dobré povahové vlastnosti u každého zvlášť. Zariadiť, aby sedeli v triede oddelene, zapísať ich do rôznych záujmových krúžkov, obliekať ich aspoň trochu rozdielne, ale to všetko bez nátlaku, po vzájomnej dohode.

 

Všetky deti by mali mať do života rovnaké štartovacie podmienky. Tým nemyslím, že by museli mať všetko na striebornom podnose, ale rodičia by to aj v skromných podmienkach mali zariadiť tak, aby v budúcnosti, keď už nebudú, medzi deťmi nevznikali sváry, že niektoré bolo viac zvýhodnené ako druhé.

 

Prajem Vám a vašimi deťom čo najmenej starostí a veľa radosti. Prajem úspešné zvládnutie puberty a verte, je to veľkou „skúškou odvahy“ vašej výchovy. Prajem vašich deťom veľa detí a vám vnúčat, pretože tú naozajstnú radosť z detí si užijete až s vnúčatami, nezaťažený existenčnými problémami.

 

Váš Jaroslav Hrozek

 

Ak ste rovnako „postihnutí“ a máte doma dvojičky, kliknite si na www.dvojcata.cz.

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.7 z 5. Celkom 3 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
timea napísané 18.07.2007 13:35

manzel pochadza z dvojcat.aka je pravdepodobnost pocatia dvojcat u nas.

Anka napísané 03.03.2007 21:29

Mam 4-ročné dvojčatá. Rada si prečítam nové články o dvojčatách. Veľmi ma zaujímajú postrehy inýich ľudí práve o takýchto deťoch. Moje dvojčatá sú totiž od začiatku hyperaktívne a veľmi ma zaujíma, či to platí o všetkých dvojčatách alebo len o mojich. Narodili sa tiež predčasne, boli veľmi maličkí, jeden vážil 1kg a druhý necelé 2 kg. Vôbec nevieme oficiálne, či sú jedno alebo dvojvaječní. V každých záznamoch majú niečo iné. Tí, ktorí ich poznajú, vedia ich bez problémov rozoznať. Ale cudzí ľudia majú problémy. Obaja sú blonďaví, majú rovnakú farbu očí, rozdiel je v postave. Stále je jeden trochu väčší a druhý menší. Sú to naše živé striebra. Stále sú spolu, bijú sa o hračky aj keď im všetko kupujeme rovnaké. Keď ich náhodou oddelíme, neustále sa jeden na druhého pýta. Som veľmi zvedavá, ako to bude s nimi v staršom veku, pretože ja osobne si myslím, že sú dvojvaječní. Uvidíme.

Váš článok je veľmi zaujímavý hlavne pre tých, ktorí majú dvojčatá.

anka napísané 03.03.2007 21:28

Mam 4-ročné dvojčatá. Rada si prečítam nové články o dvojčatách. Veľmi ma zaujímajú postrehy inýich ľudí práve o takýchto deťoch. Moje dvojčatá sú totiž od začiatku hyperaktívne a veľmi ma zaujíma, či to platí o všetkých dvojčatách alebo len o mojich. Narodili sa tiež predčasne, boli veľmi maličkí, jeden vážil 1kg a druhý necelé 2 kg. Vôbec nevieme oficiálne, či sú jedno alebo dvojvaječní. V každých záznamoch majú niečo iné. Tí, ktorí ich poznajú, vedia ich bez problémov rozoznať. Ale cudzí ľudia majú problémy. Obaja sú blonďaví, majú rovnakú farbu očí, rozdiel je v postave. Stále je jeden trochu väčší a druhý menší. Sú to naše živé striebra. Stále sú spolu, bijú sa o hračky aj keď im všetko kupujeme rovnaké. Keď ich náhodou oddelíme, neustále sa jeden na druhého pýta. Som veľmi zvedavá, ako to bude s nimi v staršom veku, pretože ja osobne si myslím, že sú dvojvaječní. Uvidíme.

Váš článok je veľmi zaujímavý hlavne pre tých, ktorí majú dvojčatá.

anka napísané 03.03.2007 21:28

Mam 4-ročné dvojčatá. Rada si prečítam nové články o dvojčatách. Veľmi ma zaujímajú postrehy inýich ľudí práve o takýchto deťoch. Moje dvojčatá sú totiž od začiatku hyperaktívne a veľmi ma zaujíma, či to platí o všetkých dvojčatách alebo len o mojich. Narodili sa tiež predčasne, boli veľmi maličkí, jeden vážil 1kg a druhý necelé 2 kg. Vôbec nevieme oficiálne, či sú jedno alebo dvojvaječní. V každých záznamoch majú niečo iné. Tí, ktorí ich poznajú, vedia ich bez problémov rozoznať. Ale cudzí ľudia majú problémy. Obaja sú blonďaví, majú rovnakú farbu očí, rozdiel je v postave. Stále je jeden trochu väčší a druhý menší. Sú to naše živé striebra. Stále sú spolu, bijú sa o hračky aj keď im všetko kupujeme rovnaké. Keď ich náhodou oddelíme, neustále sa jeden na druhého pýta. Som veľmi zvedavá, ako to bude s nimi v staršom veku, pretože ja osobne si myslím, že sú dvojvaječní. Uvidíme.

Váš článok je veľmi zaujímavý hlavne pre tých, ktorí majú dvojčatá.

Tina napísané 16.02.2007 13:38

Som z dvojciat, ale vobec neviem, ci sme jednovajecne alebo dvojvajecne. Vsade, kde na internete o dvojcatach citam, vsade pisu o tom, akoby to bolo vzdy hned jasne. Nikde sa o tom nepochybuje. Ale my to so sestrou naozaj nevieme. Rovnaka farba vlasov, priblizne rovnaka farba oci. Podobne chyby aj talenty. Rovnaka vyska. Ale na zakladnej nas vzdy rozoznavali. Nebol problem s identitou. Asi preto, ze ja som nosila silne okuliare a ona ziadne. Niektori ludia tvrdia, ze mame velmi podobny hlas, niektori, ze vobec. Takisto je to aj s vyzorom. Stalo sa mi, ze sa mi niekto prihovoril, koho som nepoznala a myslel si, ze som sestra. Tak sme sa zoznamili. Stalo sa mi to nie raz. Ale inym ludom zase, ked sme sa priznali, ze sme dvojicky, tak povedali, ze nie sme ani ako sestry. Alebo len ako sestry. Proste zahada. Neviem. Mame tu istu krvnu skupinu a vobec zhodujeme sa geneticky potial, co sa zhoduje 20% surodencov. Tolko, ze si mozeme darovat kostnu dren.

Ked bola mama tehotna, nevedela, ze caka dvojcata. Bol pokazeny ultrazvuk. Zistila to, az ked som sa narodila ja. Sestricka jej povedala, ze pojde este jedno von.

Nepotrebujem to nevyhnutne vediet, ale tak nejako by ma to predsa len zaujimalo, ako to s nami je. Nemame ziadne take reakcie, ako naraz telefonovanie alebo ze jedna vie, ze sa druhej nieco prihodilo, aj ked je velmi daleko. Alel mnoho veci citime podobne. Tak neviem. Mame 3 mladsich surodencov, ktori sa na seba navzajom podobaju vyrazne menej ako my dve. Je to zahada smile

Tatiana napísané 07.11.2002 12:59

Práve tá psychológia ma na tých dvojčatách láka. Veľmi ľutujem, že nemáme dvojčatá. Svokra je z dvojčiat, tri švagriné majú dvojčatá a my tri samostatné deti, každé úplne iné.

Poznám dve babičky asi 70-ročné, jednovaječné dvojčatá. Stále chodia spolu, rovnako sa obliekajú, ostali slobodné. Veľmi zaujímavé panie. Ľudia ich považujú za čudáčky, mne sa páčia.

Gabriel napísané 31.10.2002 14:51

Neviem, či to bola sranda, ale počul som dievčati, ktoré chodilo s chlapcom, no nakoniec sa vydala za jeho dvojča. Škoda, že si nepamätám príčinu.

Poznám však zopár jednovaječných dvojčiat, chlapci, čo so mnou študovali v odbore si boli veľmi-veľmi podobní, ale po chvíľke pozorného sledovania sa dalo zistiť, že ak sedia za vašim chrbtom, ktorý je vľavo a ktorý vpravo. Napríklad povahovo - flegmatik s prvkami melanchólie versus flegmatik s prvkami sangvinika, hlasy s mierne odlišným odtieňom, jeden sa hrbil viac, druhý menej,... V tom istom ročníku sme mali dve jednovaječné baby a detto, boli síce v rôznych odboroch, no spoločným bola chémia, ale predsa ste vedeli postrehnúť charakteristické črty tela i duše. A stále sa pýtali naraz, že čo na nich tak pozerám a ja na to, že hľadám odlišné črty :-)

Majka E. napísané 30.10.2002 17:16

Moj manzel pochadza z jednovajecnych dvojciat, preto vela z toho, co stoji v clanku, velmi dobre poznam. Obaja bratia boli az do vysokej skoly nerozlucni, teraz ich deli 200 km kvoli zamestnaniu. Bezne sa stava, ze ked prideme na navstevu, v rozhovore zistime, ze obaja si kupili tu istu koselu, topanky, tlaciaren k pocitacu ... bez toho, aby sa o tom rozpravali. Ked sa mojmu manzelovi cnie, zavola bratovi, no je obsadene, lebo on prave vola nam. Nastastie, co sa tyka vyberu partnerky, je ich vkus predsa len rozdielny, takze sa nemusim bat, ze si svagor najde taku istu nemoznu ako som ja.

A na to, ze kazdy mesiac musime unho stravit aspon jeden vikend , som si uz zvykla, hoci to dost narusa moje plany.

Maťa napísané 30.10.2002 01:43

Je to úžasný článok, a pri tom humorný. Výborne...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
timea napísané 18.07.2007 13:35

manzel pochadza z dvojcat.aka je pravdepodobnost pocatia dvojcat u nas.

Anka napísané 03.03.2007 21:29

Mam 4-ročné dvojčatá. Rada si prečítam nové články o dvojčatách. Veľmi ma zaujímajú postrehy inýich ľudí práve o takýchto deťoch. Moje dvojčatá sú totiž od začiatku hyperaktívne a veľmi ma zaujíma, či to platí o všetkých dvojčatách alebo len o mojich. Narodili sa tiež predčasne, boli veľmi maličkí, jeden vážil 1kg a druhý necelé 2 kg. Vôbec nevieme oficiálne, či sú jedno alebo dvojvaječní. V každých záznamoch majú niečo iné. Tí, ktorí ich poznajú, vedia ich bez problémov rozoznať. Ale cudzí ľudia majú problémy. Obaja sú blonďaví, majú rovnakú farbu očí, rozdiel je v postave. Stále je jeden trochu väčší a druhý menší. Sú to naše živé striebra. Stále sú spolu, bijú sa o hračky aj keď im všetko kupujeme rovnaké. Keď ich náhodou oddelíme, neustále sa jeden na druhého pýta. Som veľmi zvedavá, ako to bude s nimi v staršom veku, pretože ja osobne si myslím, že sú dvojvaječní. Uvidíme.

Váš článok je veľmi zaujímavý hlavne pre tých, ktorí majú dvojčatá.

anka napísané 03.03.2007 21:28

Mam 4-ročné dvojčatá. Rada si prečítam nové články o dvojčatách. Veľmi ma zaujímajú postrehy inýich ľudí práve o takýchto deťoch. Moje dvojčatá sú totiž od začiatku hyperaktívne a veľmi ma zaujíma, či to platí o všetkých dvojčatách alebo len o mojich. Narodili sa tiež predčasne, boli veľmi maličkí, jeden vážil 1kg a druhý necelé 2 kg. Vôbec nevieme oficiálne, či sú jedno alebo dvojvaječní. V každých záznamoch majú niečo iné. Tí, ktorí ich poznajú, vedia ich bez problémov rozoznať. Ale cudzí ľudia majú problémy. Obaja sú blonďaví, majú rovnakú farbu očí, rozdiel je v postave. Stále je jeden trochu väčší a druhý menší. Sú to naše živé striebra. Stále sú spolu, bijú sa o hračky aj keď im všetko kupujeme rovnaké. Keď ich náhodou oddelíme, neustále sa jeden na druhého pýta. Som veľmi zvedavá, ako to bude s nimi v staršom veku, pretože ja osobne si myslím, že sú dvojvaječní. Uvidíme.

Váš článok je veľmi zaujímavý hlavne pre tých, ktorí majú dvojčatá.

anka napísané 03.03.2007 21:28

Mam 4-ročné dvojčatá. Rada si prečítam nové články o dvojčatách. Veľmi ma zaujímajú postrehy inýich ľudí práve o takýchto deťoch. Moje dvojčatá sú totiž od začiatku hyperaktívne a veľmi ma zaujíma, či to platí o všetkých dvojčatách alebo len o mojich. Narodili sa tiež predčasne, boli veľmi maličkí, jeden vážil 1kg a druhý necelé 2 kg. Vôbec nevieme oficiálne, či sú jedno alebo dvojvaječní. V každých záznamoch majú niečo iné. Tí, ktorí ich poznajú, vedia ich bez problémov rozoznať. Ale cudzí ľudia majú problémy. Obaja sú blonďaví, majú rovnakú farbu očí, rozdiel je v postave. Stále je jeden trochu väčší a druhý menší. Sú to naše živé striebra. Stále sú spolu, bijú sa o hračky aj keď im všetko kupujeme rovnaké. Keď ich náhodou oddelíme, neustále sa jeden na druhého pýta. Som veľmi zvedavá, ako to bude s nimi v staršom veku, pretože ja osobne si myslím, že sú dvojvaječní. Uvidíme.

Váš článok je veľmi zaujímavý hlavne pre tých, ktorí majú dvojčatá.

Tina napísané 16.02.2007 13:38

Som z dvojciat, ale vobec neviem, ci sme jednovajecne alebo dvojvajecne. Vsade, kde na internete o dvojcatach citam, vsade pisu o tom, akoby to bolo vzdy hned jasne. Nikde sa o tom nepochybuje. Ale my to so sestrou naozaj nevieme. Rovnaka farba vlasov, priblizne rovnaka farba oci. Podobne chyby aj talenty. Rovnaka vyska. Ale na zakladnej nas vzdy rozoznavali. Nebol problem s identitou. Asi preto, ze ja som nosila silne okuliare a ona ziadne. Niektori ludia tvrdia, ze mame velmi podobny hlas, niektori, ze vobec. Takisto je to aj s vyzorom. Stalo sa mi, ze sa mi niekto prihovoril, koho som nepoznala a myslel si, ze som sestra. Tak sme sa zoznamili. Stalo sa mi to nie raz. Ale inym ludom zase, ked sme sa priznali, ze sme dvojicky, tak povedali, ze nie sme ani ako sestry. Alebo len ako sestry. Proste zahada. Neviem. Mame tu istu krvnu skupinu a vobec zhodujeme sa geneticky potial, co sa zhoduje 20% surodencov. Tolko, ze si mozeme darovat kostnu dren.

Ked bola mama tehotna, nevedela, ze caka dvojcata. Bol pokazeny ultrazvuk. Zistila to, az ked som sa narodila ja. Sestricka jej povedala, ze pojde este jedno von.

Nepotrebujem to nevyhnutne vediet, ale tak nejako by ma to predsa len zaujimalo, ako to s nami je. Nemame ziadne take reakcie, ako naraz telefonovanie alebo ze jedna vie, ze sa druhej nieco prihodilo, aj ked je velmi daleko. Alel mnoho veci citime podobne. Tak neviem. Mame 3 mladsich surodencov, ktori sa na seba navzajom podobaju vyrazne menej ako my dve. Je to zahada smile

Tatiana napísané 07.11.2002 12:59

Práve tá psychológia ma na tých dvojčatách láka. Veľmi ľutujem, že nemáme dvojčatá. Svokra je z dvojčiat, tri švagriné majú dvojčatá a my tri samostatné deti, každé úplne iné.

Poznám dve babičky asi 70-ročné, jednovaječné dvojčatá. Stále chodia spolu, rovnako sa obliekajú, ostali slobodné. Veľmi zaujímavé panie. Ľudia ich považujú za čudáčky, mne sa páčia.

Gabriel napísané 31.10.2002 14:51

Neviem, či to bola sranda, ale počul som dievčati, ktoré chodilo s chlapcom, no nakoniec sa vydala za jeho dvojča. Škoda, že si nepamätám príčinu.

Poznám však zopár jednovaječných dvojčiat, chlapci, čo so mnou študovali v odbore si boli veľmi-veľmi podobní, ale po chvíľke pozorného sledovania sa dalo zistiť, že ak sedia za vašim chrbtom, ktorý je vľavo a ktorý vpravo. Napríklad povahovo - flegmatik s prvkami melanchólie versus flegmatik s prvkami sangvinika, hlasy s mierne odlišným odtieňom, jeden sa hrbil viac, druhý menej,... V tom istom ročníku sme mali dve jednovaječné baby a detto, boli síce v rôznych odboroch, no spoločným bola chémia, ale predsa ste vedeli postrehnúť charakteristické črty tela i duše. A stále sa pýtali naraz, že čo na nich tak pozerám a ja na to, že hľadám odlišné črty :-)

Majka E. napísané 30.10.2002 17:16

Moj manzel pochadza z jednovajecnych dvojciat, preto vela z toho, co stoji v clanku, velmi dobre poznam. Obaja bratia boli az do vysokej skoly nerozlucni, teraz ich deli 200 km kvoli zamestnaniu. Bezne sa stava, ze ked prideme na navstevu, v rozhovore zistime, ze obaja si kupili tu istu koselu, topanky, tlaciaren k pocitacu ... bez toho, aby sa o tom rozpravali. Ked sa mojmu manzelovi cnie, zavola bratovi, no je obsadene, lebo on prave vola nam. Nastastie, co sa tyka vyberu partnerky, je ich vkus predsa len rozdielny, takze sa nemusim bat, ze si svagor najde taku istu nemoznu ako som ja.

A na to, ze kazdy mesiac musime unho stravit aspon jeden vikend , som si uz zvykla, hoci to dost narusa moje plany.

Maťa napísané 30.10.2002 01:43

Je to úžasný článok, a pri tom humorný. Výborne...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised