ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
VychovávameVychovávame

Hranice alebo čaro rodičovskej dôslednosti

 Dagmar Mozolová   25.10.2018   0

Mám jednu známu, s ktorou sme sa stretli na záhradke. Prišla za nami, aby sa naše deti trošku spolu pohrali. Bolo leto a chlapci - šibali začali vymýšľať. Mali približne dva a pol roka.

Obaja patria k tým živším deťom, ktoré musia všetko preskúmať, všade byť, všetko vidieť, samozrejme, behom a hneď. Objavili, nanešťastie, aj veľkú kaďu s vodou. A – začali z nej vylievať vodu. Hneď sme synovu túžbu po vode usmernili – naberali sme mu vodu do kupky a malý polieval zeleninku.

iStock

 

Nedôsledný rodič - zákazy ako mydlové bubliny

Druhý chlapček nejavil o polievanie záujem, hral sa s vodou „po svojom“, o chvíľu bol celý mokrý. Jeho mama mu povedala: „Nevylievaj vodu, lebo pôjdeme domov“.

On sa na ňu ani nepozrel, trošku pobehal po tráve a o chvíľu bol zase ponorený do „zakázanej“ činnosti. Svoju hrozbu zopakovala: „Neoblievaj sa vodou, lebo pôjdeme domov.“

Takto sa to opakovalo a opakovalo a opakovalo. Malý si robil, čo chcel a jeho mama vypúšťala z úst jednu hrozbu za druhou, všetky sa menili na veľké mydlové bubliny a ... spľasli.

Dieťa testuje hranice, našu dôslednosť

O niekoľko dní neskôr som bola s deťmi na jednom detskom ihrisku. Bolo tam veľa mamičiek, niektoré z nich sa očividne dobre poznali a živo sa rozprávali. V piesku sa hralo aj jedno dievčatko.

Najprv si pekne robilo koláčiky a o chvíľu začalo piesok vyhadzovať do vzduchu. Pieskovisko bolo malé a piesok padal na ostatné deti. Jeho mama ho chytila za ruku a povedala: „Piesok sa nevyhadzuje. Hraj sa pekne. Ak budeš vyhadzovať, pôjdeme domov.“

Pripomenulo mi to situáciu spred niekoľkých dní. S napätím som čakala, čo bude ďalej. Dievčatko nabralo piesok na lopatku a šup – opäť ho vyhodilo do vzduchu. Jeho mama vstala, oprášila si nohavice, odložila fľašu do ruksaku, formičky poukladala do vedierka a vzdychla si:

„Ach, baby, ako sa mi tu s vami dobre sedí. Škoda, že musíme ísť domov, však (nasledovalo meno dievčatka)? Ale tu môžu byť len tie detičky, ktoré sa hrajú pekne.“ Dievčatko protestovalo, ale nič to nepomohlo. O chvíľu boli obe preč.

iStock

 

Čo ich vlastne učíme

Chlapček z prvého „príbehu“ sa naučil, že si môže robiť, čo chce, kde chce, kedy chce a hoci aj niekto jeho konanie okomentuje, vôbec nič z toho preňho nevyplýva.

Neposlušnosť nemá žiadne negatívne dôsledky, pánom situácie je on. Ak mu aj niečo niekto zakáže, nesplní sa to. Všetko sú len slová. Stačí sa prípadne hodiť o zem...

Dievčatko v druhom „príbehu“ sa naučilo, že sa neposlušnosť nevyplatí. Každé konanie má dôsledky. Možno skúšalo mamine hranice, ich pevnosť a platnosť jej slov aj druhýkrát, možno vyhadzovalo piesok ešte raz, dvakrát, trikrát, ale ak mamina zakaždým zareagovala rázne a svoj sľub aj splnila, naučilo sa, že ak chce byť na ihrisku s inými deťmi, musí pravidlá dodržiavať.

Ako stanoviť hranice

Som presvedčená, že existuje množstvo spôsobov, ktorými deťom v situácii, keď je to potrebné, stanoviť hranice. Pri každom dieťati však treba prísť na to, čo uňho funguje.

U nás funguje napríklad: zákaz bicyklovania (stalo sa dvakrát, odvtedy stačí povedať), schovanie hračiek (odišli, lebo boli smutné a neprídu, kým nesľúbiš, že to už nebudeš robiť), počítanie do troch, dohoda (ešte sa môžeš šmyknúť toľkokrát, koľko máš rokov a ideme domov), sľub (ak budeš pekne spinkať, budeme spolu vykrajovať koláčiky).

iStock

 

Každé dieťa je iné

Výchova nie je jednoduchá. Každé dieťa je iné (viem, o čom hovorím). Niektoré sú prispôsobivé, poslušné, radosť s nimi spolupracovať, na všetko prikývnu, dajú sa pre všetko nadchnúť, jednoducho, sú s nimi minimálne starosti. Materská dovolenka je pri takmer doslova „dovolenkou“.

Iné sú tvrdohlavé, vzdorovité, robia si, čo chcú a ich výchova je tvrdým orieškom. Skôr, ako stihnete urobiť krok, urobia dva, skôr, ako stihnete odložiť pohár zo stola, už je jeho obsah na zemi. Materská dovolenka sa môže stať naháňačkou a pripraviť každodenný program pre takéhoto neposedného jedinca je mimoriadne náročné.

Dieťa sa však také narodí, príde so svojou povahou na svet. Viacdetné rodiny určite prisvedčia, že aj v jednej rodine je každé dieťa iné. Kým s niektorými nie sú žiadne starosti, iné ich vyrábajú za všetkých súrodencov.

A okrem toho - aj každá mama je iná. Niektorá pokojná, tisíckrát vysvetľuje, čo áno a čo nie, iná impulzívnejšia, už – už má chuť vybuchnúť a urobiť poriadok stručne – jasne. Všetko má svoje za a proti a nič nie je čierno – biele.

Trvajme na pravidlách

Ale pri každom dieťati určite platí: Vypúšťať zákazy ako bubliny do vzduchu sa neoplatí. A keď už niečo človek „vypustí“, treba to dodržať. Je to jednoduché pravidlo – buď naše slovo platí alebo nie. A naše deti? Tie to veľmi dobre vedia...

 

 

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.8 z 5. Celkom 27 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Náš TIP