VychovávameVychovávame

Kričať na deti nepomáha, ako na to inak?

 Anna Veselá   28.09.2020   0

Áno, asi všetci sme si mysleli, že nikdy, ale nikdy nebudeme na svoje deti kričať. Na tie sladké, nevinné, drahocenné stvorenia. Len čo však trocha vyrastú, stačí, že tie malé nožičky jedného dňa začnú trčať z perinky... už testujú naše hranice a trpezlivosť.

Nebyť detí, niektoré veci o sebe sa nedozvieme. Napríklad, že nie sme takí rodičia, akí sme si predstavovali, že budeme alebo nebudeme. Deti nám ukazujú iné zrkadlo – nie, nie sme najkrajší na svete, keď kričíme.

Shutterstock

 

1. Nenastavme krik ako bežnú normu

Kričíme spravidla vo vypätých situáciách. Niekto raz za čas, niekto povie, že si nepamätá deň, keď nekričal. Je rozdiel, či je to len nejaké náročnejšie obdobie alebo nastavená norma správania, ktorú si naše deti zafixujú. Neustály krik by nemal byť našou každodennou rutinou.

Každý z nás určite pozná, kedy reaguje podráždenejšie, či už sa na tom podpíše nedostatok spánku, príliš veľa stresorov, hormónov a podobne. Niekedy nám stačí ísť do postele skôr, aby sme ďalší deň zvládli s prehľadom. Ale nápomocné môžu byť aj niektoré techniky, s ktorými sa nám lepšie podarí prežiť každodenné situácie.

 

Prečítajte si aj: Čo v skutočnosti robíš svojmu dieťaťu, keď na neho kričíš?

 

 

2. Uvažujme, prečo kričanie nepomáha

Ako sa cítime, keď na nás niekto kričí? Smutne? Vyplašene? Nahnevane? A teraz si predstavme, že sme v tom malom detskom tele. Asi to nebude moc príjemný pocit, keď na nás padá ohromná spŕška vrieskania.

Krik je kontraproduktívny aj preto, že zaplaví dieťaťu mozog rôznymi nepríjemnými emóciami a už potom nie je schopný spracovať ďalšiu požiadavku – to, čo od neho chceme. Už len táto pripomienka nás môže podnietiť k tomu, aby sme sa ovládali a prehovorili neutrálnejším tónom, ak chceme od detí, aby s nami spolupracovali.

Alebo vyskúšajme kričať ako vždy a len sledujme lavínu ďalších nepríjemných vecí, ktoré sa začnú následne nabaľovať ako obrovská snehová guľa. Ukričané dni nie sú náhody, niekde to vždy začína.

3. Nezabúdajme, že sú ešte malí

Také jednoduché, a predsa ťažké, keď to máme preniesť do reality. Najmä, ak tá realita znamená, že sme s deťmi 24 hodín denne, nemáme kde sa nadýchnuť a zobrať si time out.

Ľahko stratíme nadhľad a zabudneme, že deti sú malé a nezrelé. Že toho síce dokážu veľa, naháňať sa, skákať, štverať sa, hrať sa, kresliť si, počúvať rozprávky, ale v jeden moment toho majú dosť a príde na nich „kríza.“

Dovoľme im, aby boli skrátka malí. Keď vidíme, ako sa hádžu o zem a trieska nimi záchvat nervov, je najrozumnejšie očakávať, že sa budú správať primerane svojmu veku - nerozumne. Nie lepšie a vyspelejšie na svoj vek.

 

Prečítajte si aj: Dokážu dnešné deti počúvať na prvýkrát?

 

 

4. Počítajme

Niekomu pomáha, keď sám v duchu počíta do desať, aby sa upokojil. Niekto zase počíta nahlas pred deťmi – čím im dáva časomieru, do kedy majú prestať s neželaným správaním.

Ak už rodiča nebaví opakovať, že má dieťa s niečím prestať a ono nechce ani za nič počúvať, môže povedať napríklad: „Počítam do troch a keď neprestaneš skákať z gauča, pôjdeš si sadnúť na stoličku.“

Dieťa tak dostane čas, aby si rozmyslelo, čo má a čo nemá robiť, a to ešte pred tým, ako znova vylezie na gauč a rozhodne sa, či skočí alebo nie. Rodič má vďaka tejto stratégii možnosť reagovať ešte stále pokojne, bez toho, aby musel vrieskať.

5. Keď krik pominie, zmierme sa

Krik nás od seba vzďaľuje a ešte dlho po ňom môžeme mať problém fungovať – napríklad sústrediť sa na prácu (my) alebo len tak sa hrať (deti). Po každej napätej situácii by sme si mali dať čas, aby sme sa mohli k sebe znova priblížiť. Byť pri sebe, jeden vedľa druhého.

Stačí možno minútu si s nimi skladať lego alebo spolu variť a niekedy dokážeme až nahmatať, ako sa uvoľnila doma atmosféra, že sa zase dá žiť dobre pod jednou strechou.

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised