Obrňte sa trpezlivosťou a humorom- prichádza obdobie vzdoru

„Nedávno som bola svedkom prejavu takého detského výstupu, aký som ešte nezažila. A to som v detstve opatrovala deti z celej ulice, no a mám dve vlastné,“ hovorí mamička Katka.

„Do hračkárstva, kde som nakupovala, vošla mamička s malým chlapcom a jeho babkou. Ten najprv nechcel nechať motorku pri dverách a začal sa voziť hore-dolu medzi uličkami. Mama ho spočiatku upozorňovala, potom to skúšala ignorovať. Nakoniec mu motorku vzala, no v tej chvíli chlapec uvidel kolobežku.

Vzal ju do ruky a pokúšal sa s ňou odísť z obchodu. Mama mu ju vytrhla z ruky, chlapec sa hodil o zem a spustil rev. Bezradná mamička naňho kričala a skúšala ho postaviť na nohy, pričom sa chlapček vrhol medzi vystavené hračky a zúrivo kopal nohami.

Mama zúrila a plakala, plyšáky lietali po celom obchode a stará mama sa ich pokúšala bezúspešne dostať von. Záchvat trval dobrých pätnásť minút a skončil, keď babka poslala mamu preč a sama počkala, kým sa dieťa upokojilo,“

 

 

Záber pre každého rodiča

Výstupy, keď sa milučké batoľa zmení na klbko nervov a plaču, pozná a obáva sa ich každý rodič. Málokto je dostatočne psychicky odolný, aby ho hlučný prejav nevôle zle vyspatého dieťaťa na verejnosti nepripravil o zvyšok trpezlivosti a vnútorného pokoja.

Podobný incident sa nezaobíde bez nepríjemných či nechápavým pohľadov, nevyžiadaných rád na spacifikovanie batoľaťa a pocitu, že iné deti sa takto nikdy nesprávajú.

Avšak či chceme, alebo nie, toto obdobie zostáva dôležitou súčasťou dozrievania osobnosti.

Obdobie vzdoru úzku súvisí s vymedzovaním osobnosti dieťaťa. Najmladší člen rodiny, ktorý bol donedávna neoddeliteľnou súčasťou mamy a nechával sa obskakovať, kŕmiť a nosiť na rukách, pomaly prichádza na to, že má svoje vlastné priania, túžby, že niektoré veci chce a iné nie.

Začína si teda uvedomovať samé seba, svoje ja a samozrejme, chce ho prejaviť.

 

 

Plač, krik, záchvaty aj skratové reakcie

Dvojročné dieťa ešte nemá vyvinutý pocit viny, preto aj keď svojich rodičov miluje, nebojí sa stavať sa im na odpor, kričať na nich a prejaviť voči nim hnev. Ak ho čokoľvek upúta, alebo zatúži po sladkosti či novej hračke, potrebuje ju mať okamžite, nie až vtedy, keď príde domov.

A pretože jeho nervová sústava ani sebaovládanie narozdiel od hlasiviek nie sú ešte dostatočne zrelé, dožaduje sa svojho krikom a plačom. Od raného detstva totiž vie, že to na rodičov platí. 

Niekedy sa môže stať, dieťa má za sebou náročný deň a zúfalstvo prerastie to záchvatu či skratovej reakcie, keď sa dieťa v amoku hodí na zem, kričí a nie je schopné vnímať, čo mu rodičia hovoria. Čo v tej chvíli robiť?

Počas podobného prejavu dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, vnímať rodičov. Potrebuje len uvoľniť emócie, vyplakať sa, dostať zo seba hnev a upokojiť sa. Nesnažte sa preto dieťaťu nič vysvetľovať, neposmievajte sa mu, ani ho neľutujte.

Ak máte možnosť, vezmite ho na tiché miesto, kde nebudú ďalší diváci, napríklad do auta, vedľajšej izby či na záhradu. Nechajte ho, aby zo seba dostalo nahromadené emócie a upokojilo sa. Takýto záchvat môže niekedy trvať chvíľu, inokedy zaberie aj štvrťhodinu. 

Keď sa batoľa vyplače, vezmite ho na ruky a utešte. Ak je dieťa väčšie, môžete sa s ním o celej situácii porozprávať. Malým deťom stačí láskavé mamino objatie a vedia, že všetko je zase v poriadku.

Čo nerobiť?

Dieťaťu, ktoré sa práve nehnevalo, pretože sa nesmie tretí raz zviesť na kolotoči, určite nepomôže, ak sa mu budete posmievať, vyhrážať či zľahčovať celú situáciu. Nič vám neprinesie ani ignorácia alebo hnev.

Stačí, ak budete trvať na svojom. Vyhnite sa tomu, aby ste každý záchvat hnevu riešili tak, že túžby svojho dieťaťa bez váhania vyplníte.

Trvajte na svojom a buďte s ockom zajedno, aby dieťa neskúšalo na jednom rodičovi to, čo nedosiahlo u druhého. Túto zásadu má odskúšanú aj mamička Veronika:

„Dieťa má rodiča prečítaného a už vie, že mama nakoniec aj tak ustúpi. Skúša to len na jedného rodiča. Toho, ktorý nezakazuje. Preto podľa mňa najdôležitejšia zásada znie: ani jeden z rodičov nesmie ustúpiť. 

Ak jeden povie nie, druhý by nemal podrývať jeho autoritu a súhlasiť. V tej chvíli si dieťa zafixuje, že je to dobré, veď jeden aj tak ustúpi. Horšie je preňho to, keď obaja držia spolu a dieťa to nemá na koho skúšať,“

Rodičia by pri záchvatoch zlosti nemali zabúdať na prevenciu. Snažte sa vyhnúť tomu, aby ste s dieťaťom vyrážali na návštevy, nákupy či výlety, keď je unavené, hladné či podráždené.

Niektoré situácie, napríklad návšteva hračkárstva či veľkého kolektívu, sú pre dieťa v určitom veku mínovým poľom konfliktov, preto ich načas obmedzte. 

Na záver ostáva obrniť sa humorom, trpezlivosťou a pripomenúť si, že obdobie vzdoru máme za sebou všetci a v živote dieťaťa má svoj zásadný význam.