Takto sa s deťmi nerozprávajte

Veľa rodičov komunikuje s deťmi neefektívne, keď chcú, aby dieťa niečo urobilo alebo si nechalo urobiť.

Prečítajte si príklady, ako by sme to nemali robiť. Bez čoho sa v komunikácii zaobísť a čo nepoužívať?

1. Okrikovanie, karhanie, rozkazy, ponižovanie a urážky (Pozrite naňho, je ako pojašený, strašné s ním. Čo robíš, čo nie si normálny?!“),

2. Klamanie („Neboj sa, nebude to bolieť.“)

3. Vyhrážky („Keď si nesadneš, dostaneš na zadok!“),

4. Poučovanie, moralizovanie („Veľkí škôlkari sa takto škaredo nesprávajú a pekne sedia alebo stoja pri maminke.“),

5. Porovnávanie („Pozri tamten chlapček ako pekne sedí, nie ako ty, ty tu beháš ako pojašený.“),

6. Citové vydieranie („Nerob mi tu hanbu, zbláznim sa z teba! Počkaj, čo povie tato, keď mu poviem, ako si sa správal, uvidíš, aký bude z toho smutný.“),

7. Úplatky („Keď tu budeš sedieť, cestou domov ti kúpim hračku.“),

8. Predpovedanie budúcnosti („Keď budeš takýto, nikto sa s tebou nebude chcieť hrať, nebudeš mať žiadnych kamarátov!“)

9. Strašenie („Počkaj, pani doktorka ťa zoberie, keď budeš stáť vo dverách.“).

Áno, pri kriku alebo ďalších „metódach“ je takmer zaručené, že dieťa poslúchne.

Lenže takou komunikáciou ničíme nie len jeho sebavedomie, zodpovednosť a samostatnosť, ale aj vzájomnú dôveru vo vzťahu rodič-dieťa.

Ak chceme, aby nás deti rešpektovali, musíme aj my rešpektovať ich. A preto môžeme od nich niečo žiadať podobne, ako žiadame napríklad našich mladších, neskúsených kolegov či priateľov.

Určite by ste sa predsa s kolegyňou nerozprávali napríklad takto: „Zuzana, poď sem, už aj! Už si to dávno mala mať! Toto už máš vedieť sama, tak poďme! Povedala som, že to máš upratať! Nepíš tam perom, čo nie si normálna? Zbláznim sa z teba! Keď sa nenaučíš robiť to poriadne, dám na teba zavolať inšpekciu!“

Ani vám by sa to nepáčilo

A ako by ste sa cítili, keby sa váš partner s vami zhováral napríklad takto: „Choď už vyprať! Poďme! Pozri sa ako to tu vyzerá! Keď to hneď neupraceš, večer nebudeš pozerať telku, počula si? Ukáž, ako máš zase to tričko, nevieš sa normálne obliecť! Moja kolegyňa je vždy pekne upravená, nie ako ty! Šup šup! Už si mala byť dávno obutá! Počítam do tri…“

Ak by vám takéto jednanie bolo vrcholne nepríjemné, možno až natoľko, že by ste s takýmto partnerom vzťah raz a navždy ukončili, bolo by to pochopiteľné. Dieťa sa však s vami rozísť nemôže, napriek tomu, že takáto komunikácia mu tiež vadí.

Buďte radšej efektívni

Nič proti počítaniu do tri, alebo popohnaniu slovami „šup, šup“ alebo „poďme“, niekedy situácia skutočne vyžaduje tieto slová a veľa rodičov ich používa, často fungujú a je to oveľa lepšia voľba ako krik alebo vyhrážky.

Deti vedia občas kvalitne vzdorovať, nepočúvať  alebo byť tvrdohlavé. Aj preto niektoré z tých slov, ktoré keby boli adresované nám, by sme vnímali ako ponižujúce, nejde úplne nepoužívať.

Dá sa však snažiť častejšie zapájať aj také slová, ktoré by sme chceli počuť my od tých, čo nás o niečo žiadajú. Ako na to, aby to fungovalo, si môžete prečítať v ďalšej časti článku: Partnerská výchova. Ako s deťmi rozprávať rešpektujúco a s dôverou.

(20 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...