7 zvláštnych “argumentov”, na ktorých padá kojenie

Anna Veselá 1

Medzi nami dievčatami, mamami aj babkami, ešte stále kolujú mýty, pre ktoré mama častokrát napokon sekne s dojčením. Lebo jej nemal kto poradiť, nemal ju kto podržať a podporiť.

Naopak, možno práve svojím komentárom prispel k tomu, že ju od kojenia odradil, spochybnil jej mlieko, jej schopnosti, kompetencie, spochybnil ju, ako mamu.

Shutterstock

Týchto 7 zvláštnych argumentov, ktoré mamu presviedčajú, že má málo mlieka alebo ho má “slabé,” “riedke,” “nekvalitné,” častokrát rozhodne o tom, že mama nakoniec prestane kojiť.

Dieťa sa v noci často budí

To, či dieťa prespí celú noc, nehovorí nič o tom, či vypilo dosť mlieka. Ak novorodenec spí celú noc a nepýta si mlieko, skôr to vypovedá o tom, že ho nedostáva dosť.

Žalúdok bábätka je maličký, asi ako čerešňa, a preto je celkom normálne, že sa na hlad budí aj v noci naozaj veľmi často.

Dieťa je často na prsníku alebo sa dlho kojí

Jedna mama kojí dieťa každé tri hodiny a zdá sa jej to pričasto, kým inej sa rovnako dlhý odstup medzi dojčeniami zdá príliš dlhý. Jedna mama kojí dieťa dvadsať minút a má to za pridlhé kojenie, kým inej sa zdá dvadsať minút málo.

V skutočnosti neexistuje pravidlo, ako dlho alebo ako často sa má dieťa kojiť. Je to skôr o nastavení konkrétnej mamy (príliš krátko/príliš dlho). Dieťa by malo rozhodnúť, ako často a ako dlho sa potrebuje dojčiť a mama by mu to mala umožniť, nie stopovať čas na hodinkách.

Dieťa po kojení plače

Sú aj iné dôvody, prečo môže dieťa po kojení plakať, ako len to, že sa ešte nenasýtilo dostatočne. Nemusí ísť vždy iba o hlad.

Napriek častým radám, aby matka kojila dieťa z jedného prsníka dvadsať minút a rovnako dlhú dobu zase z druhého prsníka, možno by bolo dobré, keby sa dieťa dojčilo iba na jednom prsníku a na druhom iba vtedy, ak sa ešte chce kojiť.

 Dieťa sa odtŕha od bradavky, ale vyzerá ešte hladné

Toto často „reklamujú“ mamy, ktorých bábätká zvykli pri kojení zaspávať, keď bolo „hotovo,“ a teraz ich zrazu neukladá na spánok, sú čulé a odtrhávajú sa od bradavky.

Niektoré mamy si namýšľajú, že sa stalo niečo s ich mliekom (asi už nie je také kvalitné), ale pravda je taká, že nemení sa mlieko, mení sa „iba“ dieťa. Rastie a už nemusí zakaždým pri kojení zaspať.

Prsia sú prázdne

Nemajte za ukazovateľ, že vaše dieťa vypilo dosť mlieka iba vtedy, keď máte prsia až navreté od mlieka.

To, že prsia nie sú na pocit naliate, ale sa zdajú prázdne, akoby v nich už neostalo žiadne mlieko, neznamená, že mlieko „došlo,“ ono sa tvorí priebežne stále.

Ak si chcete byť istá, že ho bude dosť, stačí, že dieťa budete prikladať na prsník, tým stimulujete ďalšiu tvorbu mlieka.

Dieťa chce po kojení fľašu

Pokiaľ dieťaťu ponúknete po kojení ešte fľašu a ono ju vypije, nie je to dôkaz, že je po kojení hladné.

Ak budete za každým kojením dávať dieťatku umelé mlieko na dokŕmenie, bude to mať vplyv na produkciu vášho mlieka, ktorého bude stále menej a menej (mozog dostane signál, že netreba tvoriť toľko mlieka), pretože sa dieťa uspokojí s fľaškou.

Dokážem si odstriekať iba polovičku z toho, čo by malo vypiť

Väčšina mám ma presne toľko mlieka, koľko je potrebné a nepotrebujú k tomu žiadnu skúšku dojčenia a už vôbec nie merať na milimetre odstriekané mlieko, len aby mali prehľad, koľko sa toho nachádza v ich prsníku.

Je zbytočné sa takýmto spôsobom trápiť. Ak si mama nie je istá, môže sa obrátiť na laktačnú poradkyňu, aby skontrolovala dojčenie.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (13 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Komentáre k článku

  1. Dojčím už 6.rok bez prestania 2 deti za sebou.

    Syna som dojčila do 4 rokov, dcérka má 3 roky, tandemovo – počas tehotenstva a po narodení malej ešte oboch spolu cca 1.5 roka. Samozrejme vo vyššom veku dieťatka nie ako plnohodnotnú stravu, ale ako krásny doplnok, ktorý k tomu patrí.

    A prečo ? Nie preto, že by som sa cítila byť nejaká biomatka, ale preto, že to tak prirodzene vyplynulo. Tak úplne spontánne, keď sa tvorí to neopakovateľné puto medzi mamou a dieťaťom, či medzi oboma súrodencami. zwinker A možno trochu aj preto, aby to synovi pomohlo prekonávať tráviace ťažkosti, či dcérke vrodenú slabšiu imunitu. Tu vidím z dlhodobého hľadiska pokroky.

    Vraví sa tiež, že dojčenie podporuje u detí vyšší intelekt, ale to som sa dozvedela až nedávno, či je to pravda alebo nie, netuším. Fakt je, že syn mal na testoch nadpriemerné IQ zwinker

    Tiež sa vraví, že to pomáha samotnej matke – znižuje riziko rakoviny prsníka, či osteoropózy. To neviem teraz hneď posúdiť. Pravda ale je, že mám oveľa silnejšiu imunitu a temer vôbec nie som chorá, alebo to len rýchlo prejde (v porovnaní so stavom pred deťmi.) smile

    Samozrejme boli aj ťažké časy – hlavne spočiatku. Naučiť sa, ako to správne robiť, ako dieťa držať, v akej polohe,ako to najlepšie vyhovuje matke a dieťaťu. Naučiť sa kojiť vonku – toto ma môj manžel nútil, aby som trénovala, hoci som spočiatku mala nervy. Nosila som rozkladaciu rybársku stoličku, aby som si mala kde sadnúť, keď dieťaťko dostane náhle hlad a lavičky nikde. zwinker

    Tiež som si užila popraskané bradavky, hrčky v bradavke, dohryzené bradavky od syna, kojenie pri ňom každé 2 hodiny, ak nie aj častejšie, keď som už ani netušila, či sním, či bdím….

    Tiež neznesiteľné bolesti chrbta po 1.pôrode (anesteziologička mi dohúkala chrbticu zle pichnutou spinálkou), či neskôr 2 operácie..

    Ale ono to všetko nepríjemné prešlo, ostali len pekné pocity a spomienky. Myslím, že organizmus matky je stavaný, aby pri deťoch ustál veľa. smile

    No a tak ako sa píše v článku, bolo veľa mudrlantov, ktorí mi dávali x rád a odporúčaní, prečo by som s tým mala seknúť. Zväčša to boli ženy, ktoré samé dlho nekojili a mali potrebu dať múdru radu (mama, svokra, staršie lekárky, ale aj niektoré kámošky).

    Našla som však aj oporu v kamarátkach, ktoré boli naklonené dlhšiemu dojčeniu. A samozrejme aj môj manžel.

    Tak som sa naučila nerozoberať túto tému s nikým, od koho môžem očakávať negativitu, či kritiku a robiť to tak, ako to cítim ako mama.

    Preto by som chcela povzbudiť všetky mamičky, aby sa spoliehali hlavne na svoju intuíciu, na to ako to cítia a nedali sa odradiť prvými neúspechmi či múdrymi radami okolia. Dôležité je, aby bola šťastná aj mamička, aj dieťatko …

    smile

Pridaj komentár