Dojčím už 6 rokov 2 deti za sebou

A prečo?

Nie preto, že by som sa cítila byť nejaká biomatka, ale preto, že to tak prirodzene vyplynulo. Tak úplne spontánne, keď sa tvorí to neopakovateľné puto medzi mamou a dieťaťom, či medzi oboma súrodencami.

Imunita

A možno trochu aj preto, aby to synovi pomohlo prekonávať tráviace ťažkosti, či dcérke vrodenú slabšiu imunitu. Tu vidím z dlhodobého hľadiska pokroky.

Vyšší intelekt  

Vraví sa tiež, že dojčenie podporuje u detí vyšší intelekt, ale to som sa dozvedela až nedávno, či je to pravda alebo nie, netuším. Fakt je, že syn mal na testoch nadpriemerné IQ 

Pomáha aj matke

Tiež sa vraví, že to pomáha samotnej matke – znižuje riziko rakoviny prsníka, či osteoropózy. To neviem teraz hneď posúdiť. Pravda ale je, že mám oveľa silnejšiu imunitu a temer vôbec nie som chorá, alebo to len rýchlo prejde (v porovnaní so stavom pred deťmi.) 

Samozrejme boli aj ťažké časy – hlavne spočiatku.

Naučiť sa, ako to správne robiť, ako dieťa držať, v akej polohe,ako to najlepšie vyhovuje matke a dieťaťu. Naučiť sa kojiť vonku – toto ma môj manžel nútil, aby som trénovala, hoci som spočiatku mala nervy. Nosila som rozkladaciu rybársku stoličku, aby som si mala kde sadnúť, keď dieťaťko dostane náhle hlad a lavičky nikde. 

Tiež som si užila popraskané bradavky, hrčky v bradavke, dohryzené bradavky od syna, kojenie pri ňom každé 2 hodiny, ak nie aj častejšie, keď som už ani netušila, či sním, či bdím….

Tiež neznesiteľné bolesti chrbta po 1.pôrode (anesteziologička mi dohúkala chrbticu zle pichnutou spinálkou), či neskôr 2 operácie..

Ostali len pekné spomienky

Ale ono to všetko nepríjemné prešlo, ostali len pekné pocity a spomienky. Myslím, že organizmus matky je stavaný, aby pri deťoch ustál veľa. 

Bolo veľa mudrlantov, ktorí mi dávali x rád a odporúčaní, prečo by som s tým mala seknúť. Zväčša to boli ženy, ktoré samé dlho nekojili a mali potrebu dať múdru radu (mama, svokra, staršie lekárky, ale aj niektoré kámošky).

Našla som však aj oporu v kamarátkach, ktoré boli naklonené dlhšiemu dojčeniu. A samozrejme aj môj manžel.

Tak som sa naučila nerozoberať túto tému s nikým, od koho môžem očakávať negativitu, či kritiku a robiť to tak, ako to cítim ako mama.

Preto by som chcela povzbudiť všetky mamičky, aby sa spoliehali hlavne na svoju intuíciu, na to ako to cítia a nedali sa odradiť prvými neúspechmi či múdrymi radami okolia. Dôležité je, aby bola šťastná aj mamička, aj dieťatko …

(8 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...