Novorodenec nemusí prvých 24 hodín jesť

Čo je na tejto vete pravdy a ako by malo vyzerať dojčenie novonarodeného dieťaťa? Ako často má jesť a stane sa niečo, ak jesť nebude?

V poslednom asi polroku počúvam titulnú vetu od žien po pôrode akosi pričasto. „V nemocnici mi ale povedali, že dieťa nemusí prvých 24 hodín jesť. Tak som ho nechala … Potom na tretí deň vraj strašne schudol, tak ho museli dokŕmiť.“

Musí novorodenec jesť alebo nemusí?

Toto naozaj nie je hamletovská otázka. Odpoveď na ňu je jasná a jednoznačná. Dieťa jesť potrebuje a matka potrebuje, ak chce dieťa dojčiť, aby bola u nej stimulovaná tvorba mlieka. To sa najjednoduchšie deje samozrejme dojčením.

Dieťa, keď sa narodí v termíne (nie je to dieťa narodené pred 36. týždňom), má schopnosť, ale aj potrebu sať mlieko z prsníka. Má sací reflex, ktorý je jedným z obživných nepodmienených novorodeneckých reflexov. Vie teda, čo má na prsníku robiť, len by mu matka a jej okolie nemali v tom klásť prekážky.

K týmto prekážkam napr. patrí limitovanie dojčenia, určovanie presnej dĺžky pobytu na prsníku („ale kojte ho mamička len 5 minút…“), určovanie intervalov dojčenia („kojiť ho budete každé tri hodiny…“). Kolostrum, ktoré sa žene tvorí už v tehotenstve a má ho teda pre dieťa k dispozícii hneď po jeho narodení, je tou najlepšou potravou preň. Nepotrebuje nič iné, iba byť prikladané na prsník.

„Moje dieťa sa ale nechcelo prisať, chcelo spať“

Toto veľmi často hovoria ženy, keď riešia problém s dojčením. Je pravdou, že lieky, ktoré sú žene podané počas pôrodu, môžu ovplyvniť aj aktivitu dieťatka. Dieťa naozaj môže vyzerať, že chce spať. Je však dobré vedieť, že jeho aktivitu, a tým aj frekvenciu prisávania na prsník a dojčenia sa, môže žena podporovať niektorými prirodzenými prostriedkami.

 Na prvom mieste, je to kontakt koža na kožu hneď po pôrode a niekoľko hodín po ňom a tiež samoprisatie. 

	Pozrite si, ako vyzerá samoprisatie.

 Potom je to samozrejme dobré prisatie, pri ktorom sa dieťa reálne dostáva k mlieku. Ak sa dieťa len „dudluje“, k mlieku sa nedostáva, resp. len k jeho malému objemu. Treba sledovať tzv. pauzu v brade.

	Ako má vyzerať dobré prisatie dieťaťa? Prečítajte si viac.

 Tretím krokom je stláčanie prsníka, ktorým pomáhame dieťaťu dostať sa k väčšiemu objemu mlieka.

	Je dobré vedieť, že existuje niečo ako stláčanie prsníka. Ako a načo stláčať?

To, ako dlho sa dieťa chce dojčiť, aj ako často, si určuje ono samo. Ak sa dieťa napilo mlieka – dobre sa dojčilo, bude mať dosť energie samo sa ohlásiť na ďalšie kŕmenie. Ak sa však dieťa k mlieku reálne nedostane, nemá dostatok energie z neho, pravdepodobne sa bude javiť čoraz viac ako ospalé – resp. s potrebou dlhšieho spánku. Je to taký bludný kruh: dieťa sa nekŕmi – má málo energie – je viac spavé – hlási sa na kŕmenie menej často – má ešte menej mlieka, ešte menej energie …

A sme pri „potrebe dokrmovania na tretí deň“…

Ako si pomôcť, ak moje dieťa po pôrode pije málo mlieka

Univerzálny návod vám nedám, vždy mamám hovorím, že dojčenie je o súvislostiach. Nedá sa vyrobiť jedna mustra pre všetkých.

Skúsim ale dať nejaký návod, podľa ktorého sa dá ísť. Veľa vecí je o pozorovaní dieťaťa a dojčenia, niečo je o poznaní faktov:

Vaše dieťa musí jesť od narodenia. Novorodenci pijú rôzne často, niektorí 6 – 7 razy, iní 5 razy za 24 hodín. Jediný, kto určuje dĺžku a frekvenciu dojčenia, je dieťa.

Pozorujte dojčenie, pauzu v brade – okamih, kedy dieťa prehĺta mlieko.

Ak dieťa prestáva po krátkom okamihu prehĺtať, na prsníku zaspáva, potrebuje pomoc s efektívnym satím a nie nutne dokŕmiť. Použite stláčanie prsníka.

Ak sa dieťa neprisáva, udržujte tvorbu mlieka odsávaním, efektívne sa javí ručné odstriekavanie. V prípade potreby dokrmovania zabezpečte iný spôsob, ako dokrmovanie fľašou.

Sledujte pomočené plienky a produkciu stolice – napovie vám to o dostatočnom príjme mlieka dieťaťom.

K týmto odporúčaniam nás vedú aj vedecké dôkazy

Časté dojčenie znižuje čas, ktorý trvá, kým sa žene začne tvoriť dostatočné množstvo mlieka. Jedna štúdia ukázala, že matky, ktoré dojčili svoje deti cca každé 2 hodiny, mali dostatočnú produkciu mlieka asi o 24 hodín skôr než ženy, ktoré dojčili každé 4 hodiny (Salariya, 1978).

Časté dojčenie zvyšuje hladinu prolaktínu, ktorý je zodpovedný za dostatočnú tvorbu mlieka. V jednej americkej štúdii sa preukázalo, že dojčenie priemerne 10x denne (rozpätie 7 – 13) sa spájalo s dostatočnou tvorbou mlieka (de Carvalo et al 1982).

Kolostrum, ktoré sa tvorí  matke po pôrode, má menej tuku, než zrelé materské mlieko. Je normálne, že žena produkuje malé objemy kolostra. Časté dojčenie novorodenca pomáha deťom získať dostatočný objem kalórií aj z menšieho objemu mlieka. 

	Overte si: Ako zistím, že mám dosť mlieka.

Častejšie dojčenie (2 – 12x za 24hodín) počas prvých týždňov života dieťaťa je tiež spájané s celkovým väčším príjmom mlieka (De Carvalho et al 1983) a celkovým väčším hmotnostným prírastkom v prvých 15 dňoch (De Carvalho et al 1983).

Spracované s použitím: parentingscience.com