Samoprisatie – zázrak prírody II

Ľuba Lapšanská 4

V predošlom článočku o samoprisatí sme si opísali postup, akým spôsobom sa novorodenec dokáže dostať k maminej bradavke. Dnes by som vám chcela ponúknuť zopár vedeckých faktov.

Prečo? Aby ste si tento krásny prvý kontakt s bábätkom mohli užiť, aby ste o ňom vopred informovali aj zdravotnícky personál, ktorý pri pôrode bude, aby i oni vedeli, že to čo si želáte nie sú len výmysly „premúdrených matiek“ , ale vedecky potvrdené fakty…

Doporučuje sa, aby sa dieťa položilo ihneď po narodení matke na brucho

Takže citujem príručku WHO – Popôrodná starostlivosť:

„Doporučuje sa, aby sa dieťa položilo ihneď po narodení matke na brucho, a tak došlo k tzv. kontaktu „skin-to-skin“ s následným prvým priložením dieťaťa k matkinmu prsníku, a to okamžite, akonáhle sa prejavia známky pripravenosti dieťaťa – bežne  1/2-1 hodinu po narodení (WHO/UNICEF 1989). Včasný kontakt „skin-to-skin“ a včasné priloženie k prsníku sa dáva do súvislosti s hlbšou  láskou matky ku svojim deťom; a také matky, ktoré začnú dojčiť skoro, majú s dojčením  menej problémov.

Niektoré štúdie preukázali, že včasný kontakt, často v kombinácii s včasným priložením, má pozitívny vplyv na dojčenie a na ďalšie výsledky. Už aj 15-20 minút kontaktu prvú hodinu po pôrode môže mať pozitívny vplyv. Spontánne satie sa objaví asi až za 45 minút až 2 hodiny po pôrode, ale kontakt „skin-to-skin“ môže začať skôr. Obmedzený kontakt matky s dieťaťom po pôrode viedol k výrazne častejšiemu prerušeniu dojčenia  po 1-3 mesiacoch.“

A ako je to v našich pôrodniciach? 

Vo „vyspelom svete“, ktorý má Svetová zdravotníka organizácia zmapovaný, to s posunom tejto metódy ide akosi ťažko. Chyby (ktoré verte či neverte, môžu mať aj závažné dôsledky) sa robia i neskôr po pôrode, na oddeleniach šestonedelia i novorodeneckých oddeleniach. 

Aby si matky mohli odpočinúť a aby byli novorodenci  pod dohľadom

WHO o tom píše: „V mnohých nemocniciach je bežnou praxou, že sa ženy oddeľujú od detí a deti sa dajú na novorodenecké oddelenie, aby si matky mohli odpočinúť a aby byli novorodenci  pod dohľadom. Táto  prax sa neosvedčila a dáva sa do súvislosti s rozširovaním infekcie na novorodeneckých oddeleniach. Keď deti ostávajú so svojimi matkami v rovnakej izbe alebo  na rovnakom lôžku od narodenia, dochádza k prevencii infekcií a zvyšuje sa úspešnosť dojčenia, zvlášť pokiaľ sa kombinuje s asistenciou  pri dojčení.

Menej dojčenia  a viacej prikrmovania.

V skupine matiek, ktoré porodili v zdravotníckom  zariadení sa pozorovalo menej dojčenia  a viacej prikrmovania.

V rozvinutých krajinách je stále bežné, že sa ženám radí, aby obmedzili dobu dojčenia a dojčili v pravidelných intervaloch. Jedným z dôvodov je prevencia popraskania bradaviek. Ale v roku 1952 Illingworth et al zistili, že u matiek, ktoré mali svoje deti pri sebe bez stanovených intervalov medzi dojčením, alebo dobou dojčenia, dochádzalo menej k hromadeniu mlieka a popraskaniu  bradaviek. U ich detí bola väčšia pravdepodobnosť, že získajú späť svoju pôrodnú váhu, skôr než budú prepustení z pôrodnice a že budú výlučne dojčené jeden mesiac po pôrode.“

Podobné závery boli odvodené aj z ďalších štúdií, ktorých zoznam  môžete nájsť práve v príručke WHO. 

Našťastie sa v našich pôrodniciach už upustilo od trojhodinových intervalov medzi dojčeniami. Avšak i tak sa stále deti odoberajú mamám – napríklad na noc, aby si ženy oddýchli, počas dňa v čase návštevných hodín a podobne. Tento postup mamám ani deťom nepomáha (i keď v tej chvíli môžete mať pocti, že je to super, že si na chvíľku odo svojho dieťaťa oddýchnete!). Príroda to veru nenaplánovala tak, že porodíme a mláďatko odložíme. Ak to ponecháme na ňu zásobí nás hormónmi, ktoré nám pomôžu všetko zvládnuť…

Každý dotyk a kontakt s dieťatkom v nás spúšťa tvorbu oxytocínu

– hormónu lásky, ktorý okrem toho, že pomáha nadviazať „vzťah“ pomáha aj úspešnému dojčeniu, rýchlejšiemu zavinovaniu maternice, a tým pádom vedie aj k menším krvným stratám. Okrem toho zvyšuje prah bolesti…

Ďalší hormón – prolaktín je zárukou dostatočnej tvorby mlieka. A ešte je tu  množstvo ďalších  hormónov, ktoré sa tvoria v tele (cca 19 z nich je už preskúmaných) a napomáhajú „dozrievaniu“ a osídľovaniu  tráviacej sústavy dieťatka.

Takže tak, príroda to veru dobre vymyslela. A okrem WHO sú samozrejme aj ďalšie organizácie, ktoré sa týmto zaoberajú.

Taktiež  Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat označuje postup samoprisatia a následného plného dojčenia bez odobratia detí matkám na oddeleniach za najlepší postup.

A aby ste si nemysleli, že to len „inde“ takto robia, tak by ste mali vedieť, že na základe týchto faktov a vedeckých výskumov aj naše Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo odborné  usmernenie  k týmto odporúčaniam.

Takže – vy o tom už viete.

Vedia to aj ľudia, ktorí boli či budú pri vás v tom dôležitom okamihu vášho života? 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (32 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Ľuba Lapšanská

články autora...

Komentáre k článku

  1. Aj som sa sťažovala. A potom sa ku mne personál podľa toho aj správal. Ako dôvod, prečo to neurobili, mi povedali, že na druhej sále mali ďalší pôrod. Bola to pravda, ale drobca mi ani len neukázali. Videla som ho prvý raz, až keď bol oblečený a zabalený v zavinovačke.

  2. marcelka, ano je to smutne.

    a mimochodom – pre vsetky zeny – viete ze sa mozete stazovat ze vam dieta nedali? standardy osetrovatelskej prace im totiz kazu urobit to, ulozit dieta k mame skin to skin…

    a dalsia vec – stranka nemocnice je v tom pripade zavadzajuca… i to sa da „reklamovat“

    ak to nejde po dobrom, tak…

  3. Smutné na tomto celom je, že na Slovensku nie je bežnou praxou, že dieťa ihneď po pôrode priložia matke na brucho. Tiež som bola o tento úžasný moment „okradnutá“ a to som rodila v januári tohto roku v nemocnici, ktorá na svojich internetových stránkach píše, že:“Prvé priloženie k prsníku je obvyklé ihneď po pôrode, kým je ešte dieťatko nahé, len zabalené do plienky.“ Takže tak.

Pridaj komentár