Kukurično-ovsený koláč

Za svoj život som uvarila a upiekla niekoľko (váham, či použiť slovo veľa 🙂 rôznych „zdravých“ gebuzín. Deti nás prinútia k všelijakým činnostiam, všakže? Niekoľko krát som si ich musela zjesť sama, nie však tento zdravý koláč bez múky, vajec či kypriacich práškov. Z tohto koláča zjedli naši dvaja chlapi po dve porcie – OBAJA! Preto si trúfam predstaviť ho aj vám. Nech vám chutí ako nám. 🙂

Kukuričnú krupicu v objeme asi jednej čajovej šálky dopredu namočíme aspoň na jednu hodinu – v závislosti od citlivosti a tolerancie vašich detí. V ťažkých prípadoch doporučujem aspoň na tri hodiny. Alebo použiť tzv. predvarenú kukuričnú krupicu, ktorú som si všimla v potravinových regáloch. Aj tú však (asi) treba namočiť. Z takto namočenej krupice uvaríme kašu v troch šálkach vody. Kaša musí byť čo najhustejšia.

Do kaše (pokojne aj horúcej), pridáme asi 5 lyžíc oleja (znesie to aj viac) a vopred namočené, prepláchnuté ovsené vločky (asi jedna šálka). Tie stačí máčať iba pár minút (asi 10). Kašu treba jemne prisoliť štipkou soli a prisladiť, čím chceme a koľko chceme – ako sme zvyknutí. Ja som dala asi 8 čajových lyžičiek cukru. Bolo to dosť málo sladké, priznávam, ale mám pocit, že to tak má byť.

Zmes vložíme do vymastenej formy a obložíme ovocím.

Obloženie doporučujem čo najhustejšie.

Môj prvý pokus som ničím neposypala a dala rovno do rúry. Tento môj druhý pokus som pred pečením posypala škoricovým cukrom, a myslím, že lepšie je ho sypať po upečení. Na obrázku je vidieť aj šťava z kompótu, tak tú nedoporučujem. 🙂 Každý sa učí na vlastných chybách.

Druhý pokus som z rúry vytiahla skôr (pieklo sa asi pol hodinu približne na 180 stupňoch), tiež mi ho chalani taký horúci vyberali z formy, preto je koláčik trochu rozpadnutý. Keď však vydržíte nechať koláč v rúre dlhšie, bude držať aj v malých ručičkách.

Tento druhý pokus sme si poliali javorovým sirupom, otvorene píšem, že to nebol dobrý nápad. Lepšie je na cukor myslieť ešte pred vložením do formy. Poprípade postačí škoricový cukor na záver.

Ak môžem slovo na záver, pozdravujem pani Pavlu Momčilovú, vydavateľku a autorku fantastickej kuchárskej knihy, z ktorej som sa (nielen pri tomto recepte) inšpirovala.

Foto: autorka

Milé maminy, pečenie a varenie je „údelom“ žienky domácej :-)… Máte obľúbené recepty? Môže to byť čokoľvek – nátierky, koláče, hlavné jedlá, cestoviny, polievky… Pošlite nám ich aj s nafoteným postupom (ako Lalia). Možno tak vytvoríme databázu receptov, ktorá bude našou záchranou, keď už po niekoľkých rokoch na rodičovskej nebudeme vedieť, čo variť! Prosím, píšte s diakritikou. Na vaše dobrôtky čakám na dagmar@babetko.sk.

(4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...