Neraz si vypočujú aj “overené” názory starých rodičov, ktorí sú pamätníci doby, keď sa dojčenie odporúčalo maximálne do 9 mesiaca. Niekedy aj celkom malé, len pártýždňové bábätká bežne dostávali do fľašky hovädziu polievočku…
Shutterstock Súčasné odporúčania vo výžive Svetová zdravotnícka organizácia už viac ako 20 rokov odporúča dojčiť deti výlučne prvých 6 mesiacov ich života . Až potom im postupne pridávať do stravy niečo iné.
Exkluzívne (výlučné) dojčenie sa všeobecne odporúča najmenej 6 mesiacov od narodenia bábätka – žiaduci cieľ je výhradne dojčiť 26 týždňov, čo zodpovedá začiatku 7. mesiaca. Iné potraviny ako mlieko by sa nemali podávať skôr, ako bábätko dovŕši 4 mesiace, ale ani by sa nemali odkladať po dovŕšení 6 mesiacov.
Ak ale bábätká nie sú dojčené, ale sa im podáva umelé mliečko, platí, že by sme nemali začať s podávaním tuhej, nemliečnej, stravy skôr, než je ukončený 17. týždeň a nie neskôr než v 26. týždni.
Príliš včasné zaradenie nemliečnej zložky do stravy môže ohroziť zdravie dieťaťa preťažením obličiek, kladie sa zvýšený nárok na nezrelú imunitu a nezrelý tráviaci systém.
Ako zaviesť príkrmy Bábätkám by sme mali ponúkať potraviny s rôznymi príchuťami a textúrami, teda rôzne konzistencie príkrmov. Popri prvej nemliečnej výžive sa ďalej odporúča pokračovať v dojčení.
Nemliečnu stravu – jednotlivé potraviny – zavádzame postupne. Najlepšie je začať s jedným druhom potraviny, aby sme mali možnosť zistiť, či dieťa danú potravinu toleruje, a po 3-5 dňovej prestávke zaviesť ďalšiu potravinu.
Alergie a imunologické okno V minulosti dostávali matky odporúčania, aby možné alergény vyradili z jedálničku počas tehotenstva, dojčenia a tiež aby ich zaraďovali do stravy svojim deťom čo najneskôr. No výskyt alergických ochorení stúpal.
Neskôr bolo snahou odborníkov navodiť tzv. orálnu toleranciu. Predpokladalo sa, že ak deťom budú podávané anigény počas tzv. imunologického (toleragénneho) okna – obdobie medzi 4. – 6. mesiacom života dieťaťa, ideálne pod “ochranou” materského mlieka, dokáže organizmus dieťaťa tolerovať alergény v strave, a tak si vytvoriť lepšiu imunitu a odolnosť. Neskoršie štúdie však tieto závery celkom nepotvrdili.
Niektorí imunológovia sa napriek tomu stavajú na stranu tzv. “imunologického okna.” A odporúčajú, aby sa dieťa v období medzi 17. – 26. týždňom života postupne stretlo s malým množstvom potenciálnych alergénov. Dôležité je to “malé množstvo,” nakoľko nejde o zavádzanie plnohodnotných príkmov, ale len ich ochutnávku, napríklad kvapku pomarančovej šťavy, olíznutie nesoleného arašida, olíznutie jogurtu a pod.
V tejto téme preto odporúčame, aby ste konzultovali zavádzanie prvých príkrmov s pediatrom, najmä vtedy, ak sa vo vašej rodine vyskytla potravinová alergia alebo má bábätko príznaky potravinovej alergie, ako sú vyrážky, začervenanie na koži, svrbenie, hnačka, prímes krvi alebo hlienu v stolici, vracanie, bolesti bruška, opuchy pier, vodový sekrét z nosa, svrbenie alebo výtok z očí.
Ak by dieťa zareagovalo na určitú potravinou silnou alergickou reakciou, vynecháme ju minimálne po dobu šiestich mesiacov. Pri slabšej alergickej reakcii potravinu podáme opäť po dvoch mesiacoch, avšak pri opakovanej alergickej reakcii čakáme až šesť mesiacov a informujeme o tom pediatra.
Aktuálne odporúčania ESPGHAN Odporúča sa aj naďalej pokračovať v dojčení počas zavádzania príkrmov.
Plnotučné kravské mlieko by sa nemalo používať ako samostatný nápoj pred dosiahnutím veku 12 mesiacov. Kravské mlieko je slabým zdrojom železa a ak ho dieťa pije veľké množstvo, predstavuje pre neho nadbytok bielkovín, tukov. V malých objemoch ho ale možno pridávať do iných potravín.
Alergény sa môžu podávať, keď sa začne s príkrmami – kedykoľvek po dovŕšených 4 mesiacoch života dieťaťa.
Dojčatá s vysokým rizikom alergie na arašidy (tie s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboma) by mali dostať arašidy medzi 4. a 11. mesiacom života – avšak je dôležité konzultovať to s odborníkom.
Lepok je možné zaviesť medzi 4. a 12. mesiacom, ale je treba vyhýbať sa konzumácii veľkých množstiev lepku počas prvých týždňov po zavedení lepku do stravy a neskôr počas dojčenského veku.
Všetky dojčatá by mali dostávať príkrmy bohaté na železo vrátane mäsových výrobkov a/alebo potravín obohatených železom.
Do príkrmov by sa nemal pridávať žiadny cukor, ani soľ.
Je potrebné vyhýbať sa ovocným šťavám alebo nápojom sladeným cukrom .
Vegánska strava by sa mala používať len pod náležitým lekárskym dohľadom a rodičia by mali chápať vážne dôsledky nerešpektovania odporúčaní týkajúcich sa suplementácie stravy.
Odborníci a pediatri Podľa odporúčaní ESPGHAN nie je dôvod, aby sme odkladali zavádzanie potenciálne alergénnych potravín ako vajce, obilniny, ryby, arašidy do neskoršieho veku, a mali by sme ich dieťatku pridať do jedálnička rovnakým spôsobom ako ostatné príkrmy.
Je možné, že sa v odbornej literatúre, aj u pediatrov stretnete s výhradami, možno preto, že majú vlastné poznatky a skúsenosti z praxe.
Najčastejšie rozpory ohľadom vhodného veku vznikajú pri podávaní týchto potravín:
vaječný bielok surové paradajky, paprika, chren, zeler, citrusy a exotické potraviny (kiwi, figy, ďatle, mango, ananás) bobuľové ovocie, zrnká hrozna, tvrdé ovocie, hrozienka a iné sušené ovocie, oriešky a orechy, celé zrná obilnín, nepokrájaná šupka ovocia, kravské mlieko, tvaroh, smotana, tavené syry, nízkotučné mliečne výrobky, med (riziko botulizmu), kakao, čokoláda, bryndza, cibuľa, cesnak, huby koreniny ako kari, muškátový orech kôrovce konzervované, údené a solené potraviny, salámy, párky mak, vývar z bravčových a hovädzích kostí, bravčové mäso, pukance, cukríky, cukor a umelé sladidlá, pudingy, vyprážané jedlá, dochucovadlá ako kečup, horčica, sójová omáčka, ocot Pri zavádzaní potravín do jedálnička bábätka sa teda môžete riadiť názorom autorít, zvyklosťami v našom geografickom priestore, sezónnosťou, ako aj tým, ako vaše bábätko reaguje na nové potraviny.
Inšpiráciou, kedy akú potravinu zavádzať, si môžete prečítať v článku Začíname papať: kedy, čo, tabuľka po mesiacoch .
Loading...