Jonatán a ja – dva roky (na rozlúčku)

Majdalenka Apolenka 4

Neviem, ako to deti vycítia, že dnes majú svoj veľký deň. Ale jediné, čo viem povedať, je fakt, že to zacítil aj náš benjamín.

V deň svojich druhých narodenín bol mimoriadne akčný, aj keď zase všetko som mu odpustiť nemohla. Napriek tomu sa celý deň pohyboval s vedomím, že dnes sa mu nič závažné nestane.

Krok po kroku

Prestali sme napäto čakať, kedy naše dietko posledné začne rozprávať. Mávli sme rukou, aj keď niekedy sú pokusy o dhodobejšiu komunkáciu z jeho strany. Zatiaľ sa však pohybuje len v štádiu batoľacieho slovníka, na ktorý stále nie je preklad.

Jediné, v čom sme sa posunuli, je nadšené „hooopááááááá!“, plus pridaných pár nových slov a jedna nová veta z toho, znejúca: „Teta je tam“. Teda, aby som nezabudla na „vuak“, ale to som čakala, keďže rovnako, ako jeho starší súrodenci, beží ozlomkrky k oknu, kedykoľvek je trasa Galanta – Trnava popod naše okná v premávke.

Trápiť s rečou som sa prestala aj preto, lebo očividne sú gény silnejšie a na druhej strane: Jonatán všetko rozumie, aj také veci, nad ktorými mi ostane rozum stáť. Že „dones šnúru od rádia“ alebo „toto dones do koša“, či „kde máš papuče“ nám nerobia žiadne problémy. Po tom, ako vidím jeho reakcie na zvonenie a čo mi začína nosiť mobil aj pevnú linku, lebo ich počuje skôr, ako ja, neriešim, či nie je problém v jeho ušiach ako u Janka. Jednoducho: jeho čas príde. Obávam sa len toho, že potom bude nezastaviteľný ako Fero, ktorý je ticho, len keď spí.

Kamarát na všetko

Z Jonatána sa v spolupracujúcom stave stáva super parťák a to aj pri práci v kuchyni. Len niekedy je jeho iniciatíva príliš nadšená a neprimeraná, tak niekedy len z posledných síl zachraňujem pred jeho rúčkami zápražku či cestoviny v hrnci, pretože v rámci šikovnosti sa naše nové stoličky presúvajú po celom byte a už som veru našla svojho zvedavca vylezeného v kredenci presne v tej poličke, kde sú odložené sladkosti. No, maškrtný kocúr…

Ale: zametáme spolu, vyberáme a vešiame prádlo, vykladá nákup, chystáme na stôl, postielame, umývame dlážku a vlastne čokoľvek, vrátane vysávania auta. Niekedy je to o kompromise, ako zabaviť a urobiť, ale očividne Jonkovi takýto proces učenia sa v praxi prospieva – a ja predsa ako mama vydržím.

Vieme sa dohodnúť na všetkom, teda, okrem toho, že má ísť spať a okrem toho, že mi nemá siahať na notebook. Novinkou je prapodivné zmiznutie všetkých nabíjačiek na mobil, čo teda som si na 98% istá, že je Jonova prácička: telefóny miluje, reálny život odkukáva v okamihu a doplo mu, že to vyradené čudo, pôvodne pevná linka, sa nemá čím nabiť. Jeho skrýšu sme zatiaľ nenašli…

Aj s aj bez

Ešte stále je z neho mliečkový závislák – a to, že si vie pýtať mliečko aj sám, už nadobúda čarokrásne momenty, ktoré má veľmi rada. Jon ma počas mliečkovania objíma, hladká, smeje a mumle si blahom, takže tá štvrťhodinka je pre nás niečím, čo by som nemenila.

No a hasím všetky boľačky a všetky osobnostné krízy: lebo Jon veru je riadne urážlivý a obdobie vzdoru máme už tu. Takže som v ďalšej generačnej vojne: okrem puberťákov mám na programe riešenie toho, čo sa Jonovi nepáči a kto mu kde ako ukrivdil, stačí, ak mu nedovolili naliať si do pohára len čistý sirup bez vody alebo mu zabránili rabovať v školských taškách.

Niekedy si na mňa ani nespomenie a je mu fuk, čo si myslím. Spokojne mi odkýva, dá mi pusu a porúča sa. Túto hru nielen že hrá s tatom naživo, ale kedykoľvek aj doma. Našuchne si Vojtovu čiapku, obuje Annine topánky, vezme si moju vyradenú kabelku a adié! Už len čakám, kedy sa celkom odstrihne… Aj mi bude ľúto, ale hádam mi ešte nejaký čas toto moje drobča vydrží.

… a ja…

Potrebujem spať, mať čas na seba, ísť ku kaderníčke, zmiznúť s kmotrou do Viedne na nákup a … no, sen noci svätojánskej. Ešte si posečkám.

Medzitým tu manažujem bacilové deti, nebacilové na krúžky, riešim autoservis, stavbu, rodičko a iné detaily.

A zvažujem, čo z predsavzatí na tento rok som vlastne stihla – okrem hrubej stavby pod strechou.

Napriek tomu sa teším každej ukradnutej chvíľke s polovičkou, čo aj po polnoci. Že tu sme. Že sa napriek tomuto bláznincu máme radi a že si stále máme čo povedať. A tak nepotrebujem nič meniť. Iba sa tešiť na čas, kedy bude hádam doma menej rušno – ale rovnako si to vychutnávam do bodky aj teraz.

Majdalenka Apolenka

A na rozlúčku

Jon už čím ďalej, tým viac prestáva byť bábätkom. Je stále samostatnejší a obaja už pomýšľame na to, ako fungovať jeden bez druhého.

Nastal čas, aby sme ho nechali rásť bez kontroly internetu. A preto sa týmto dielom náš spoločný “ denníček“ končí.

Ďakujeme za všetku priazeň – a ahoj niekedy s niekým… možno naživo:)

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Dik 🙂

    A kedze uz na rozlucku…tak sa teda majte, budte zdravi a teste sa zo vsetkeho co bolo aj co pride aj nadalej…

    Caf a pozdrav Jonatana 🙂

  2. majdalenka, ahoj

    citam si tieto tvoje riadky, a nielen tieto

    pekne si to citam od uplneho zaciatku, uplneho

    lebo…spadla som do toho tiez…

    styridsiatka za mnou a pomaly sa zvacsujuce brusko predo mnou…

    🙂

Pridaj komentár