Do Tatár, ako nazývala tetka Míla naše slovenské veľhory, sa hotovala zakaždým, keď sa jej niekto ponúkol, že jej príde vinšovať na narodeniny, či meniny. V skutočnosti Tatry nikdy nevidela.
Neviem, či mám ľutovať za ňu, že sa za celý život nikam poriadne od kravy nedostala. Môj muž vraví, že takíto ľudia nemajú za čím banovať, keď iné nepoznajú.
Nemusia byť pritom nejakí duševne zaostalí, keď im stačí to, čo majú. Ani Kant sa predsa nepohol zo svojho rodného mesta a vďaka jeho morálnemu imperatívu som skúšku z filozofie urobila naveľa až v septembri.
Takakika
More a červené tenisky. Najprv materská dovolenka na chorvátskom ostrove, ktorá sa pretiahla na osem rokov. Medzičasom presun rodičovských aktivít na pevninu s dynamikou, akú prináša život po strate blízkeho.
My sme raz s Jankom cestovali autom so susedmi, ktorí majú psíka, ujo sused zvykne strašidelne nahlas spievať, tak vraví svojej polovičke: “teraz musím byť tichšie, máme tu dieťa,” a ona mu zdvihla psa na úroveň očí a hovorí mu na to: “dve, dve deti.”
A uz sa zacinaju presadzivat aj hotely, kde nechcu deti aby nerusili.
Ze su take restauracie je davnejsie zname, tak uz aj hotely
ekonomika.sme.sk/c/7311883/niektorym-prekazaju-pri-mori-deti-nukaju-im-extra-hotely.html
jo, a miesto deti tam budu najmenej dva psi, alebo len ja tak nejak mam pocit, ze zacinaju byt dolezitejsie ako deti?
My sme raz s Jankom cestovali autom so susedmi, ktorí majú psíka, ujo sused zvykne strašidelne nahlas spievať, tak vraví svojej polovičke: “teraz musím byť tichšie, máme tu dieťa,” a ona mu zdvihla psa na úroveň očí a hovorí mu na to: “dve, dve deti.”