Deti vs. dobytok a dovolenky

Takakika 3

Do Tatár, ako nazývala tetka Míla naše slovenské veľhory, sa hotovala zakaždým, keď sa jej niekto ponúkol, že jej príde vinšovať na narodeniny, či meniny. V skutočnosti Tatry nikdy nevidela.

Neviem, či mám ľutovať za ňu, že sa za celý život nikam poriadne od kravy nedostala. Môj muž vraví, že takíto ľudia nemajú za čím banovať, keď iné nepoznajú.

Nemusia byť pritom nejakí duševne zaostalí, keď im stačí to, čo majú. Ani Kant sa predsa nepohol zo svojho rodného mesta a vďaka jeho morálnemu imperatívu som skúšku z filozofie urobila naveľa až v septembri.

Ide sa, a basta

Avšak my, ľudia 21. storočia, prevažne sedavého, úradníckeho a papiernického zamestnania, by sme si už len tak od kravy s chvostom po papuli nedali povedať. Smrdí nám hnoj aj rutinná, stereotypná, režimoidná robota.

Nadávame síce na cvikačky-pichačky od 8 do 4, v preklade od nevidím do nevidím pracovný čas, ale tú pauzu od robotovania si každý rok dovolíme. Niekedy all inclusive, niekedy je tých hviezdičiek pod stanom pomenej, ale no a čo. Ide sa, a basta.

No taká krava, keď ju nepodojíš, do troch dní máš last minute, skrátka ti zdochne. Od kravy neodídeš, kým ju nepredáš alebo nezabiješ. Preto spravidla nepoznáme ľudí, ktorí kravu majú, ani z počutia. Krava je totiž záväzok.

Záväzkom nazývame aj vlastné deti, ale tie na rozdiel od dobytku, môžeme vláčiť všade so sebou, či už k moru alebo do Tatár, a užívať si dovolenku napriek ich existencii.

Jedine žeby nie?

Z môjho súkromného prieskumu vyplynulo, že dovolenky sú jedným z dôvodov, prečo poniektorí z nás nechávajú svoje rozmnožovacie ústrojenstvo v režime „kľud na lôžku“ ešte dlho rokov.

Deti si naplánujeme až po exotikách, expedíciách a iných nájomných dobrodružstvách. Predsa len, mohli by nám byť na obtiaž ako krava, načo riskovať.

Aj s deťmi sa dajú robiť záťahy

Keď po africkej safari a rybolove v Mongolsku príde konečne na rad aj to potomstvo, plní dojmov a pojmov z destinácií navštívených za posledných štyridsaťšesť a pol rokov si ideme dokázať, že naše vlastné klony nie sú záťažou na úrovni stokilovej gule priviazanej o nohu. Že aj s nimi sa dajú praktizovať naše záťahy.

Takmer ako za slobodna. Možno už necestujeme na Bali, iba na Balaton, ale just niekam ideme. Keď sa však deti v cieľovej rovinke začnú prejavovať ako deti, sme rozčarovaní, že sme si fabulovali niečo iné.

Nechápeme, prečo zrovna na našej dovolenke musia mať ten svoj blbý režim, prečo ich tak zmena prostredia vykoľají, rozhádže vnútornosti, človek by aj DNA testy neváhal urobiť, či to je jeho alebo mimozemšťanove. Namiesto wellnes máme špatnes, no skrátka celé zle.

Šťastný, oddýchnutý rodič

Poučení z krízového stavu v strane si na rok objednávame zájazdy podľa toho, akej farby nosí tričko animátor, ktorému odložíme na krk naše záväzky. Predsa aj my máme nárok žiť, zažiť, užiť si.

Cestujeme s kanceláriou, ktorá razí teóriu, že len šťastný rodič sa rovná šťastné dieťa, len oddýchnutý rodič môže vykonávať svoju spoločenskú úlohu bravúrne, len spokojný rodič môže vytvoriť harmonicky idylickú rodinnú atmosféru, takže venuj sa najskôr sám sebe, deti nechaj ležať úhorom, a aj ty budeš vysmiaty na titulke nášho katalógu, iba zuby ti vybielime cez počítač.

 

Vízie do 22. storočia

Len aby sme sa o pár rokov nečudovali, že nielenže nepoznáme ľudí, ktorí majú kravy, ale ľudí, ktorí majú deti. Možno je len otázka času a z ponúk katalógov zmiznú ksichty našich záväzkov, lebo pojmovo sa deti a dovolenka začnú vylučovať. Aj od kráv sme predsa ušli z toho istého dôvodu.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (36 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

články autora...

Komentáre k článku

    1. My sme raz s Jankom cestovali autom so susedmi, ktorí majú psíka, ujo sused zvykne strašidelne nahlas spievať, tak vraví svojej polovičke: „teraz musím byť tichšie, máme tu dieťa,“ a ona mu zdvihla psa na úroveň očí a hovorí mu na to: „dve, dve deti.“

Pridaj komentár