Pamätáte si ešte, čo Vám hovorila mama? Umývaj si ruky! Všade musí byť čisto! Okolo nás sú samé bacily, všetky sa musia zničiť! Majme sterilné domácnosti! Koberce? Nie, v žiadnom prípade, sú to lapače prachu. Záclony, závesy? Ani nápad! Veď to by sme sa museli doma cítiť skoro ako v chlieviku. Toľko nečistoty, samé roztoče, prach.
A tak rozmýšľame a pomaly sa zbavujeme všetkých lapačov prachu. Miesto domáckych záclon máme iba strohé kancelárske žalúzie. Že sú koberce teplé a je príjemné ráno z postele vykročiť na ne bosou nohou? V žiadnom prípade! Sme krkavčí rodičia, lebo pre trochu pohodlia a domáceho tepla ohrozujeme naše maličké deti a tie sa stávajú alergikmi. A tak preč so všetkými textíliami, kobercami, perinami! Sem sa s laminátom, dlažbou, odhalenými oknami! Podlahu umývame každodenne. A cítime sa zodpovedne.
- Je to ale naozaj všetko tak, ako sa nám snažia nahovoriť?
- Naozaj musíme žiť v sterilnom prostredí, aby sme sa vyhli alergiám?
- Alebo je pravda niekde celkom inde a my ideme po zlej ceste?
V jednom výskume sa lekári zamerali na postieľky malých detí. Porovnali tzv. farmárske deti a tie ostatné. Farmárske mali vo svojich matracoch veru všeličo. Nejedna mamička by horko zaplakala a predavač úžasných vodných, roztoče ničiacich vysávačov by zaplesal. Tu by mohol urobiť výborný biznis. Veď toľko špiny ohrozujúcej detský organizmus… Čo sú to za rodičia?
Ale čo to tí nevďační rodičia hovoria? Že ich dieťa nebýva vôbec choré? Antibiotiká ani nepoznajú? Je to možné?
Ako je to v tých čistých, bezprachových rodinách? Alergie, senná nádcha, stály kolotoč.
Kde je potom pravda?
Existuje tzv. hygienová hypotéza. Vedci hovoria, že vďaka zvýšenej hygiene, očkovaniam, antibiotikám sa znižuje výskyt infekcií u detí. Na druhej strane sa ale zvyšuje počet alergií u detí, imunitný systém našich detí. A to vedie k neprirodzenej reakcii detí aj na pele a ďalšie prírodné látky. Čiže k alergiám.
Menej detských infekcií znamená viac alergických ochorení. Zistilo sa, že najhoršie sú na tom jedináčikovia a prvorodené deti – vlastne do určitého času tiež jedináčikovia. Naopak v rodinách, kde je veľa detí, je alergií menej. Taktiež deti, ktoré navštevujú predškolské zariadenia a často trpia drobnými infekciami, trpia vo všeobecnosti alergiami menej často.
Ak sú aj malé deti často, ba priam od malička v kontakte s baktériami, ich imunitný systém si na tieto zvykne a stáva sa tolerantnejší. Pri stretnutí s novými látkami nereaguje ich organizmus známym slzením alebo dráždením nosa. Dalo by sa povedať, má dosť práce so zvládnutím iných vecí a tak si nehľadá „vnútorných nepriateľov“ J
Aký je z toho záver? Neviem, asi si každý urobí svoj vlastný. Pre mňa je ale potešujúce zistenie, že vďaka mojej vrodenej lenivosti (nikdy ma nenapadlo denne umývať podlahu, vysávať…) a tomu, že milujem jemné záclony na oknách a v spálni a detskej izbe som si presadila koberec, vlastne prospievam zdraviu nášho syna.