Nie, diky mama

TakaKika 0

V pôrodnici to bola komédia. Napríklad, keď ma kvárila dilema, či mám svoje dieťa nechať voľne pohodené na posteli alebo ho zobrať so sebou na vécko. Aby nedajbože v tej hermeticky uzavretej perinke neodpálilo trojitého Axla. Ledva mu išli sacie pohyby, ale čo keď náhodou.

Všelijaké absurdity mi napadli. Patrilo to k tomu obdobiu. Aj sa na tom dokážem pobaviť spätne. Ale v tom čase mi teda do hurónskeho smiechu nebolo.

Práve naopak

Pri múre nárekov sa ľudia tak nenaplakali, ako ja v pôrodnici. “Son meshopna,” písala som mojej mame, písmená rozmazané pred očami ako kauzy v Novom čase. No tak, nerev, sopeľ ti prejde do mlieka, hecovala som sa. A nič.

Od mamy mi chodili chlácholivé sms, normálne rozvité vety v rekordne krátkom čase (božemôj, ona sa kvôli mne naučila ovládať mobil!). “Neboj sa, do toho prídeš,” povzbudzovala ma na diaľku.

Moja mama, ktorá ma dodnes tik zaväzovať svojim dcéram šnúrky na topánkach alebo pätnásťkrát za hodinu zavolať,v ktorej v chladničke v ktorom hrnci je ktoré jedlo, ktoré si máme v ktorej mikrovlnke zohriať k obedu.

Ako decko v období vzdoru, dupla som si nohou: “ja sama.”

Chcela som byť na toto sama

Chcela som, aby sme prvé dni s bábätkom strávili v trojici, mama, tata, dieťa. Aby sa o bábätko starala jeho mama, nie stará mama. Bála som sa, že by som si pri nej ani neškrtla, že by som sa k nemu nemusela dostať, keby si ho zobrala pod patronát.

Pritom to mohla byť lákavá predstava, prvé dni s bábätkom stráviť s mamou, ktorá sa vyzná. Moje tehotné súputničky mali presne toto v pláne, hoci ich od mamy delili aj oceány.

Dopredu rezervované letenky s kolidujúcim časom odletu, veď nevieš dňa ani hodiny, keď to na teba príde, ale tá mama tam musí byť!

Popôrodné neurózy, kvílenia nad perinkou, nadávanie si do neschopných alebo do kráv, toto všetko sa deje aj preto, že si pripustíme, že keby dačo, sme tu na to samé. Zlomok okamihu a sme na šrot. Ale nemusíme byť. Stačí mať dobrý plán na prvé dni s bábätkom po pôrode.

Aj keď neslobodno plakať nad rozliatym mliekom, mala som len to, čo som si vybrala. 

Nie, diky

“Bola som sklamaná, že ma púšťajú z pôrodnice už po piatich dňoch,” priznala kamarátka. Veľmi si priala mať niekoho pri sebe. Mamu už dávno nemá. Nemala nikoho, kto by jej aspoň napísal správu “neboj sa, do toho prídeš.”

Jedno musím dať mame za pravdu. Naozaj som do toho prišla. Všetci sme sa niečo naučili. Moja mama písať esemesky.

Foto: Ingimage.com

Prečítajte si tiež: Materstvo je prirodzené. Naozaj?

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (32 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

články autora...

Pridaj komentár