Keď sú bábätká, tešíme sa, že vyrastú z toho obdobia, keď im ani vlastná matka nerozumie a keď ani oni poriadne nevedia, kto je tá matka a čo po nich chce.
Ale potom príde deň, keď už ako tak ovládame spoločnú reč kmeňa, a predsa nastáva rozčarovanie: viete, že vás počujú, viete, že rozumejú, len vás úplne očividne ignorujú.
Hovoria vám niečo tieto príklady?
Anna Veselá
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)