Sopľavý do škôlky? No a čo?

K napísaniu tohto článku ma vyprovokovalo niekoľko článkov na slovenskom internete, ktoré na tému posielania sopľavých detí do škôlky majú výlučne zamietavý/ negatívny postoj. Teda opačný názor ako je ten môj.

Je prirodzené, že sa mamičky starajú a chcú pre svoje dieťa to najlepšie. Keďže som nenašla článok prezentujúci pozitívny postoj, rozhodla som sa prispieť touto výpoveďou a pomôcť mamičkám prehodnotiť, či to, čo robíme, je naozaj dobré pre budúcnosť nášho potomka.

Na čo sa matky zväčša sťažujú:

1. Keď je dieťa choré, musím si brať OČR-ku
2. Moje dieťa je týždeň v škôlke a 3 týždne doma
3. Ostatné mamičky neberú ohľad a obmedzujú ma tým, že donesú sopľavé dieťa do škôlky.
4. Nechápem matku, ktorá dá choré dieťa do škôlky
5. Radšej dám dieťa do kolektívu čo najneskôr, lebo čím je dieťa staršie, tým lepšie zvládne nákazy
6. Najčastejšie sa sťažujú matky 3 ročných detí.

Na úvod trochu metafory

Detská imunita je ako nepopísaný papier. Neskúsená. Samá teória (genetické informácie), no žiadna prax. Čerstvo naverbovaný vojak s malou pištoľkou. Ide okolo bacil – pif paf. Ide okolo celá kolóna – na to už treba stratégiu, taktiku. Ak vojak Imunita úspešne vybojuje vojnu, je povýšený. Podotknem, že je povýšený len v prípade, ak namiesto neho nevelí generál Antibiotikum.

Slobodník Imunita si zapíše do svojej kroniky, akým spôsobom bojoval s nepriateľom č.1. Ak v budúcnosti stretne toho istého nepriateľa, iba nalistuje v kronike príslušnú stranu. Ak chceme, aby z nášho dieťaťa vyrástol silný dospelý jedinec, je lepšie, ak jeho Imunita má čo najvyššiu vojenskú hodnosť. Nuž a tú hodnosť získa len vo vojne.

Na podobnom princípe si doktori myslia, že funguje očkovanie. Telo nakazíme oslabeným vírusom, vojak Imunita absolvuje vojenské cvičenie (žiadna skutočná vojna) a v niektorých prípadoch mu to stačí na povýšenie. Z toho podľa mňa vyplýva, že je dobré, ak dieťa prekoná čo najviac ľahkých chorôb, na ktoré už neskôr bude pripravené.



 

Je rozdiel „choroba“ a choroba

Mamičky na Slovensku často nerozlišujú medzi tým, čo ja nazývam ľahkou chorobou, ako sú napríklad soplíky alebo zvýšená teplota deň-dva, pričom sa z toho dieťa dostane samo iba s vitamínmi a teplým čajíkom, prípadne sirupom proti kašľu, a potom naozajstné, v mojom ponímaní vážnejšie choroby, kde dieťa leží s teplotami v posteli aj týždeň, zhoršuje sa to, jeho imunita si s chorobou evidentne nevie poradiť a treba nasadiť lieky.

Trochu mamičkovskej starostlivosti

Niektoré mamičky svoje dieťa chránia až príliš. Až do takej miery, že do 3 rokov jeho imunita ani nezakopla o žiaden bacil. Nejednu mamičku som počula chváliť sa, že jej dieťa ešte nikdy nebolo choré. Nuž ale takým niečím sa chváliť??? Ja by som sa na jej mieste skôr obávala, lebo všetky tie choroby ju ešte len čakajú.

Zrejme existujú deti, ktoré naozaj nie sú chorľavé (ale to asi nie je prípad našich sťažujúcich sa mamičiek). Aj takéto deti si musia zvyšovať vojenskú hodnosť, zvládajú to však bez príznakov. Spomeniem jeden paradox – matky kľudne zaočkujú dieťa proti 6 vážnym chorobám naraz už v 3. mesiaci, no obyčajnej nádche všemožne bránia celé 3 roky.

Príklad potiahnutý do extrému:

Čo keď si jedna starostlivá mamička povie, že nedá dieťa do škôlky? V šiestich rokoch sa potom bude chváliť na ihrisku, že jej dieťa ešte nebolo nikdy choré. Nastúpi do školy, neskúsený vojak nezvládne ten nápor nových bacilov, dieťa bude každý týždeň choré a nenaučí sa poriadne čítať a písať.



 

Sople nie sú koniec sveta

Môj záver je taký, že je lepšie, ak má dieťa ľahké choroby priebežne počas celého roka. Sople počas väčšej časti zimy nie sú žiadnou katastrofou.

Dieťa je dobré otužovať – chodiť von za každého počasia, nie úplne naobliekaní (tak ako rodič, alebo menej, nikdy nie viac vrstiev), nemať doma sterilne čisto, normálne s dieťaťom chodiť do spoločnosti, nechrániť ho od každého dieťaťa či dospelého s nádchou… a ideálne je popritom dojčiť, takže imunita dieťaťa je podporovaná ešte imunitou matky.

Trochu z našich škôlok

Choroby (vážne, aj ľahké) majú inkubačnú dobu a deti môžu byť prenášačom a ani o tom nevedia. Zároveň nie každý, kto je prenášačom, na tú chorobu aj ochorie (napríklad, ak ju už v minulosti prekonal). Takže super striktná škôlka môže mať polovicu deti „nakazených,“ ale sa to nijako neprejaví alebo sa to prejaví až o 3 dni.

Dieťa, ktorého imunitný systém je zdravý, silný a hlavne vycvičený, aj prípadnú nákazu od sopľavého kamaráta zvládne bez príznakov, prípadne tiež „len“ so soplíkmi. Naše neskúsené dieťa si to samozrejme musí „vyležať“ doma. Ale POZOR! To nie je chyba sopľavého kamaráta, že nás nakazil. To je chyba naša, že sme sa nenaučili brániť!

Trochu o nás dospelých

Keď má dospelý človek sople, alebo nejakú ľahkú nádchu, berie si hneď PN-ku? Určite nie. Dá si Coldrex, Ibuprofen, Strepsils, prípadne iné lieky z reklamy a v pohode čaká na zastávke na autobus alebo ide na hokej, ale hlavne ide do roboty! Poslal niekedy niekto štátnu hygienu na svojho zamestnávateľa kvôli častej nádche?

Má niekto pocit, že dospelí sú tiež 1 týždeň v robote a 3 týždne doma? Má niekto pocit, že dospelý človek sa o seba stará lepšie, ako matka o dieťa? Je viacej vitamínov, má pravidelnejší spánok, chodí pravidelnejšie von na prechádzky, má pravidelnejšiu stravu? Hlavný rozdiel je vo vojenskej hodnosti Imunity.



Na záver trochu filozofie

Moje odpovede mamičkám v tých „opačných“ článkoch:

  S OČR  treba rátať. Mamičky, ktoré idú pracovať hneď, ako dieťa nastúpi do škôlky, jednoducho musia s časými OČR-kami počítať. Alebo môžu svoje dieťa viac vystavovať bacilom, kým sú ešte na materskej.

Tipy, ako na to:

• dajte dieťa do jasličiek, ak nie na celý, tak aspoň na časť dňa, alebo
• nájdite si opatrovateľku takú, ktorá opatruje spolu aspoň 3 deti a dohodnite sa s ostatnými mamičkami, že nebudú izolovať sopľavé deti, alebo
• chodievajte do detských centier (materské centrum, rodičovské centrum) a nepozerajte sa krivo na mamičky sopľavých detí, alebo
• choďte na návštevu k sopľavému kamarátovi a nevyhovárajte sa, že radšej o týždeň.

 Ak je dieťa doma 3 týždne, tak mi napadajú dve možnosti: 

• Matka si len myslí, že by mal byť doma, kým sa nevyliečia všetky soplíky úplne. Podľa mňa je to však zbytočné, je to spôsob výchovy tej matky a nie je dôvod sťažovať sa okoliu a škôlke.
• Dieťa je naozaj vážne choré. Ak je dieťa naozaj vážne a ťažko choré každý mesiac, zrejme má zníženú imunitu. Také dieťa by som nedala do škôlky. Veď by som riskovala jeho zdravie a neprimerane zaťažovala jeho imunitný systém!

 Otázka je, kto obmedzuje koho? Podľa mňa som obmedzovaná ja tými „opačnými“ mamičkami a ich požiadavkami na sterilitu prostredia.

 Soplíky (akejkoľvek farby) nie sú vážna choroba. Sopľavé deti dokážu celé dni behať a nezastaviť sa. V minulosti to bolo také bežné, že sa doteraz hovorí „Ty sopliak“ v zmysle ty krpec, malé decko. Nie je dôvod dieťa obmedzovať a brániť mu hrať sa v škôlke. Je to len a len na súkromnom rozhodnutí matky, či vystaví svoje soplíkaté dieťa ďalším možným bacilom. Ostatné matky do jej rozhodnutia nemajú čo zasahovať.

Tip na test, ako zistiť, či je to vážna, alebo ľahká choroba:

• Choďte na návštevu ku kamarátke. Predo dvermi poriadne vyfúkajte dieťaťu sople. Ak po najbližší cencúľ pod nosom kamarátka nič nezistí, tak je to ľahká choroba a netreba nič riešiť. Ak kamarátka uvidí, že niečo nie je v poriadku i bez soplíkov, tak to už je asi vážne.

Úspešnosť imunity nezávisí od veku, ale od POČTU prekonaných chorôb. Je lepšie začať priebežne a pomaly už pred škôlkou, ako neskôr a návalovo.

 Najvyššia pravdepodobnosť je, že sa budú sťažovať matky 3 ročných detí, a nie napr. 5-ročných detí, ktoré to už majú za sebou. Keby na Slovensku trvala rodičovská dovolenka 4 roky, tak sa budú sťažovať mamičky 4-ročných detí. Keby trvala rodičovská dovolenka 2 roky, tak sa budú sťažovať mamičky 2 ročných detí.

Skúsenosti a ponaučenia?

Často sa stáva aj prípad, že mamička dá ročné dieťa do jasličiek, to má samozrejme stále soplíky, a mamička sa sťažuje. Potom príde škôlka, a mamička je hrdinka, že jej dieťa je zdravé a ostatné mamičky jej závidia. Potom prinesie bocian druhé dieťa a „poučená“ mamička ho už nedá do tých hrozných jasličiek, ale až rovno do škôlky. A potom sa veľmi čuduje, že jej dieťa je stále choré.

Netvrdím, že všetky matky majú nosiť do škôlky soplíkaté deti. Ak matka vidí, že jej dieťa to ťažšie znáša, že potom nachytá ďalšie choroby, tak ho samozrejme do škôlky nedá. Ale ak matka vidí, že jej dieťa nemá absolútne žiaden problém, nech ho kľudne do škôlky dá. Cieľom tohto článku je poukázať na to, že nemáme kritizovať matky za ich rozhodnutie.

Čo si má počať chúďa riaditeľka, keď na jednej strane ju žiadajú o prísnosť, a na druhej strane o zhovievavosť? Dalo by sa povedať, že väčšina prehlasuje. Kto je tá väčsina? Našťastie zdravé a silné deti. Veď kam by táto civilizácia spela, keby väčšia polovica detí bola chorľavá a so slabou imunitou, no nie?

Preto by som Vás chcela poprosiť, milé mamičky, skúste prehodnotiť svoj postoj k detským chorobám. A prípadne skôr, ako pošlete do školky štátnu hygienu.

Články s opačným názorom:

Vysmrkať zelené soplíky a šup do školky

Dať či nedať dieťa s nádchou do školky

 

Články s podobným názorom:

Zelené sople

(158 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)

Loading...