Spí na bruchu už len Frankenstein?

Polohuj, ale nie dole bruchom

Už v pôrodnici mi dieťa nosili v perinke dáko od boku stočené, vraj takto sa to robí. Ja potom doma nie a nie prísť na tú fintu, ako sa mám po nich opičiť. Asi aby som ho oprela o rám postele, len aby som dodržala predpísanú formu.

No mohla som sa snažiť akokoľvek o nejaké to polohovanie, keby mi to celé nezrušil môj vlastný otec už pri prvej návšteve svojho milovaného vnúčika. Ten, len čo si padli do oka a do náručia, sa rozhodol, že ležmo dolu na dedovi sa bude odohrávať celý jeho ďalší život.

To jeho pochrapkávanie brucho na brucho nemalo konca kraja. Prespal by na ňom aj deň súdny, nebyť dedovej prostaty. Mne pre zmenu tvrdli na kameň  prsia, ktoré už nevládali byť off line. Tak som tých dvoch zrušila, a dôvod som si vymyslela teda zákerný, že “veď aj tak by synáčik nemal spávať na bruchu.” Pritom som na nich len žiarlila jak divá sviňa.

Ako urieknutý

Moji rodičia nechápali, čo je to za nová móda, že o takej teda ešte nepočuli. Že nepoznajú decko, ktoré by nespávalo na bruchu, ale že dobre. A čo sa nestalo po ich odchode, milený potomok ostal ako urieknutý, nie a nie zaspať inak ako v zakázanej polohe. Ani na boku, ani na chrbte, ani v lufte. 

“Každé dieťa spáva rado inak, niektoré najradšej na boku, iné na bruchu,” zbierala som do talóna názory viacdetných inštruktoriek materstva. Vraj pravdepodobnosť SIDS, ak len pre toto mám nervy na dranc, je tak mizivá, ako že do mňa u babky v Čataji udrie blesk.

Táto informácia ma nijako zvlášť neupokojila, keďže mamin bratranec z tam odtiaľ zomrel presne podľa tohto opisu. Pamätám si ešte aj tú búrku, dvakrát zahrmelo, padlo pár kvapiek dažďa, nič nenasvedčovalo tomu, že následky budú fatálne. 

Začalo mi z toho dobre švingať. Prelustrovala som asi osemstošesťdesiatštyri článkov na tému syndróm náhleho úmrtia, v každom sa pravidelne objavoval ten istý bubulák. Spanie na bruchu.

Niekde dokonca aj na boku, čo bolo dojemné zistenie, keďže v pôrodnici by boli dali aj dušu za to, že toto je top poloha, vyskúšajte a neoľutujete. Najsamfasa však bola info, že ani spánok na chrbte nezaručí modré oči. Uvážte predsa fakt, že “syndróm postihne úplne zdravé deti.”

Nikto nedá požehnanie: spinkaj na brušku, je to ok

A tak si zaobstaráte monitor dychu, ktorý má nad spánkom vášho bábätka bdieť, kým vy budete “spokojne” spať. Je to pomerne drahá au-pairka, na to, že sa dieťa nemôže vyspať, ako sa mu chce, ale iba v odporúčanej polohe, dočítate sa v inštrukciách, ako správne používať monitor dychu. Ktorá to je, tá najviac bezpečná poloha pri spaní, záleží od vnútorného presvedčenia toho ktorého výrobcu.

Ak je monitor mobilný, môžete spať v opojení bábätkovskej vône pekne všetci na hromádke, jeden na druhom, možno aj brucho na brucho, ktovie. Ale obyčajský monitor typu dvojplatnička pod postieľku, vás bude určite nútiť dať spať dieťa jednoznačne na chrbát, inak dáva ruky od záruky preč.

Prašť jak uhoď,

nikto vás nepovzbudí, aby ste do toho išli. Nikto, okrem deda, len škoda, že sa nedá používať ako postieľka non-stop deň-noc.

(34 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...