Tepláky, symbol manželskej apokalypsy

Pravda bolí

A veru, som sa pozrela a musím skonštatovať, že je to so mnou ešte horšie, ako sa dôstojnému pánovi ľudia vyznali v spovednici. Mám handier v skrini síce kopu, ale za to vôbec netuším, čo z toho je ešte pyžamo a čo už tepláky. Ono ako sa sťažujú tie matky na nestíhačky, že sa až na obed prezliekajú z nočnej košele do teplákov, ja by som až tak nebazírovala na zachovaní dekóra medzi dennou a nočnou kolekciou. Batikované grckami, podobajú sa na seba všetky kusy oblečenia, lebo či máte tepláky od číňana alebo roláčik s krokodílom, ovracané vyzerajú celkom rovnako vábivo.

Tepláková pani domu

Čas plynie a na outfite mám čoraz menej grciek, zato pribúda všehochuť iných zbytkov potravy. Moje zvršky slúžia okoloidúcemu len ako handra na utretie sĺz, slín a sopľov. Z gatiek vytriasam piesok, blato a slimákov, tak nech mi skúsi módna polícia strhnúť body za rozgajdané tepláky a vyťahané tričko. Veď v čom inom mám asi tak chodiť, a čo priliehavé na seba, keď chcem toho chlapa akože doma vítať? 

A vôbec, máte čas chodiť po obchoďákoch ako za slobodna, producírovať sa medzi regálmi a riešiť životnú dilemu, či si kúpiť blúzočky oceľovomodré, kobaltovomodré, indigové, nevädzovomodré… to si radšej počkám, nech sa moje mladšie sestry postavia pred svoju napráskanú skriňu s pocitom neskonalej frustrácie, že zase nemajú čo na seba. A čo vytriedia, pošlú mne, nenastajlovanej socke na materskej. Som tým pádom relatívne trendy, asi tri sezóny pozadu.

Ale čo ma trápi viac ako haute couture

– v poslednom zdedenom mechu po sestrách som nenašla ani jedny tepláky, budem teda musieť na šoping, či chcem, či nechcem. Nech vidí ten môj muž, že ešte stále chcem byť pre neho pekná.

(62 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...