Doma som od rodičov častokrát počula: „Keď raz budeš mať deti, potom to pochopíš.“
Mali pravdu, ako to už býva s našimi rodičmi (takmer vždy majú pravdu!), len sa o tom niekedy musíme presvedčiť na vlastnej koži, prejsť na druhú stranu barikády, vyskúšať si novú rolu, nie iba detskú, ale tú rodičovskú.
Potom naozaj uvidíme niektoré veci z celkom inej perspektívy.
iStock Iná dimenzia Sedeli sme raz pri stole s rodičmi, ktorí sa práve dozvedeli, že dvadsať mladých ľudí opitých na šrot im zdemolovalo pol domu a oni s tým nemohli urobiť nič, lebo boli tisíc kilometrov preč na dovolenke.
Spolusediaca, samozrejme bezdetná, spustila monológ, čo to majú za nevychované deti, že si dovolili za ich chrbtom urobiť doma párty. Toto by ona nikdy nedopustila, nedovolila, zrovnala by ich, potrestala…
Otca to síce veľmi trápilo, ale nenechal si dávať do tela od niekoho, kto sám nemá deti. Bolo mu jedno, či je dotyčná vyštudovaná psychologička, s nejakou odbornou praxou, s nadhľadom, jednoducho pre neho bol jej názor celkom bezpredmetný.
„Ty nie si partner na túto diskusiu,“ zastavil ju otecko a bolo po mudrovaní. Nenechal si od nej tlačiť patenty na výchovu. Lebo najľahšie sa vychováva cudzie dieťa. Tam je každý odborník.
Keď si neporadí ani profesionálka Pred nedávnom priznala farby aj Kathryn Mewes, autorka odborných príručiek pre rodičov, známa v Británii so svojou šou „The Three Day Nanny,“ že so svojou dcérkou Harriet, ktorú porodila pred dva a pol mesiacmi, sa jej vôbec nedarí dodržiavať rady, ktoré dávala rodičom ako profesionálna „pestúnka.“
iStock Ľahko je iným radiť Kathryn Mewes bola známa svojim prísnym prístupom. Rodičom radila napríklad toto: „Dieťa je najedené, okúpané, prečítali ste mu rozprávku. Nechajte ho spať, čo viac by mu bolo treba?“ Tvrdila im, aby dieťa nechali tak, nech sa samé ukľudní a teraz to sama nedokáže: „Naozaj si nie som istá, či by som bola schopná nechať dieťa vyplakať.“
Priznáva, že predtým jej bolo ľahko rozprávať druhým rodičom, ako sa majú správať, no teraz, keď to zažíva sama na sebe, je to celkom iná šálka kávy. Nehanbila sa povedať ani to, ako sa rozplakala v obchode po tom, čo navrieskala na svoje bábätko, ktoré stále plakalo a ona ho nevedela utíšiť.
„Logika velí, ako by to malo byť, len pokým sami nemáte dieťa,“ hovorí mama, ktorá sa sama nevie riadiť strohými radami, ktoré dovtedy mala pre iných plným priehrštím.
Aj v tomto prípade platí dôverne známa veta mojich rodičov: „Keď raz budeš mať deti, potom to pochopíš.“ Lebo rodičia majú (takmer!) vždy pravdu.
Loading...
Milan, ja som si myslela ze deti ma, aspon tak sa javila. Tak preto jej rady nefunguju, uz mi je ti jasne. Terapia pevnym objatim u autistu nebude fungovat aj keby mesiac cez den svietil.
Detto bez detí rozdáva “odborné” rady rodičom Jiřina Prekopová , autorka kníh napr Malý tyran…
https://cs.wikipedia.org/wiki/Jiřina_Prekopová