Vyspím sa konečne?!?

Takakika 1

Spanie – nespanie patrí k témam, medzi nami matkami, chorobne omieľanými. Sú dni, kedy na otázku ako sa máš, zásadne odpovedáme počtom zobudení počas noci.

Neraz s takým tým hrdinským pátosom v hlase preklenieme: „po pol hodine som to prestala počítať…“ Možno nám spánok raz prestane chýbať, človek si vraj zvykne na všetko, aj na smrť a dane. Alebo nie?

iStock

 

Volanie divočiny

Po návrate z pôrodnice to môže byť divočina, ale naše mentálne nastavenie je plné entuziazmu, preto spravidla neprepadávame tragickým záverom:

ak sa naše čerstvo narodené dieťa budí každých päť minút, či si pletie deň s nocou, máme za to, že k tomuto obdobiu kruhy pod očami a pády do bezvedomia za znelky Večerníčka skrátka patria. Skôr, či neskôr (tajne dúfame, že skôr ako neskôr), to predsa prejde.

Veď nič netrvá naveky.

Lenže tu pod chvíľou sa už míňa jedno ročné obdobie s druhým, snúbi sa zimný čas s letným, a v našej “svätej” veci žiaden to progres k lepšiemu. Dieťa nevdojak disponuje akou takou časťou mliečneho chrupu, možno stihlo sfúknuť nejakú tú sviečku na torte a podľa všetkých múdrych rečí a svätých encyklopédií pre rodiča už malo dávno prespať rovno celý víkend, ale pre nás platí, akurát to, že nič ničuje.

Vieme, ako to je.

Náš spánok je nielen prerušovaný, či rozprášený na jemné vesmírne častice, z času na čas len neprichodí a neprichodí, môžeme ho z okna vyzerať, či ho hádam nejaká galiba nezašla?

Ráno máme polnoc, dni sa nám vlečú v bdelej kóme, a pri tom všetkom si fandíme, aký to zázrak, že naše telo to ešte zvláda a drží ako hluchý dvere. Kiež by sa to dalo povedať aj o našej psychickej kondičke. Nalejme si vína, Malvína, tam, kde nie je spánku, nebýva ani čistej mysle.

 

Nebezpečné absencie

Veľakrát v strede vety nevieme prísť na to, o čom rozprávame. Nepamätáme si, či sme zamkli dvere, vypli žehličku, doniesli staršie dieťa zo škôlky. Stáva sa nám, že si školopovinné dieťa počas desiatovej prestávky nájde našu dózu so zrnkovou kávou miesto žemle, žrádlo z psej konzervy skončí pred mužom, zuby si umývame krémom na topánky a viečka čistíme odlakovačom na nechty.

Môžeme byť tak mimo života, že si uprostred noci nespomenieme, či sme dieťa po 258. priložení na prsník odložili naspäť do postieľky alebo na ňom ležíme miesto vankúša. Habkáme okolo seba, preboha, neprikryli sme ho paplónom, prvoplánovo ho strhneme na seba a súbežne počujeme svišťať niečo v povetrí. Kým dopadne dieťa na zem, sme už brutálne pri vedomí. Ale žiaľ, neskoro.

Naše hranice

Skôr, či neskôr dospejeme k hraničnému bodu, kedy budeme zúfalo chcieť ukončiť túto mizériu. Pokúsime sa primäť dieťa, aby konečne prespalo celú božiu noc, ako píšu v rodičovských bedekroch.

Vyzistíme patogénne zóny v byte, nainštalujeme miesto postelí rybárske siete, spravíme kúpeľ z pšeničných otrúb pred spaním, zahustenú kašu z prezretého aloe vera s makovým odvarom na dobrú noc. A aby nám bolo nebo naklonené, prihlásime sa aj na farskú púť do Mariacelu.

Nikto nám nemôže vyčítať, že sme sa okrem násilného trestného činu nepokúsili o všetko. Len prečo to dieťa aj tak nespí?

 

Revolučné riešenia

Možno sa len snažíme odstrániť problém na nesprávnej strane barikády. Odpozorovala som od muža, ako sa vždy obetavo ponúkal, že uloží dieťa na spánok. On si už v kľude zarezával, pískal nosom ostošesť, syn v plnom vedomí sa pri ňom ešte kde tu ihral… Skrátka doprial si ten luxus, že dieťa dalo spať jeho, nie naopak. A ja, krava, keď dieťa spí, čítam tie sprosté príručky, čo robiť, aby spalo.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (36 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

More a červené tenisky. Najprv materská dovolenka na chorvátskom ostrove, ktorá sa pretiahla na osem rokov. Medzičasom presun rodičovských aktivít na pevninu s dynamikou, akú prináša život po strate blízkeho.

články autora...

Komentáre k článku

  1. Mávala som problémy so spánkom… v noci som sa budila, nemohla zaspať, ráno som bola zničená. Obišla som všetkých neurológov, psychológov… Nič. Potom som úplnou náhodou narazila na jeden čllánok o tom, ako matrac ovplyvňuje spánok. Prišlo mi to ako úplná blbosť, ale veď vyskúšam, nezabije ma to. Kúpila som si matrac značky CUREM, vďaka odporúčaniu kamarátky. A prišiel totálny šok!! Od tej doby spím ako malé dieťa big green Skúste to, lebo z nespavosti sa zbláznite. curem.sk

Pridaj komentár