Ak hľadáte na našom fóre človeka, ktorý sa zaručene vyzná do pôrodov a problematiky okolo nich, určite narazíte aj na Martinu. Pokecať si s ňou mimo fóra bolo tiež veľmi príjemné – a bolo aj z pracovnej predprípravnej komunikácie vidieť, že terminológiu a fakty svojej srdcovej záležitosti má v malíčku…
Si známa tým, že si mala v čase svojho prvého pôrodu ako jedna z mála žien na Slovensku pôrodný plán a dala si to vedieť verejne aj tu, na www.babetko.sk. Venuješ sa propagácii PP ďalej? Aké sú odozvy od mamičiek a lekárov?
Fíha! Známa?Ako jedna zmála? Tak až takto by som to nevnímala. Skôr je to tak, že som sa do povedomia niektorých zdravotníkov (nielen lekárov – nemenej dôležité sú aj pôrodné asistentky a novorodenecké sestry) a žien dostala prostredníctvom zverejňovania svojich „pôrodných aktivít“ a aj tzv. pôrodných plánov. Robila som to ako osvetovú činnosť – aby som pomohla naštartovať ženy v aktívnom prístupe k vlastnému pôrodu a povzbudila ich najhlbšie ženské (samičie 😉 ) sebavedomie. Aby som vyprovokovala zdravú komunikáciu so zdravotníkmi, prevetrala zabehané pôrodnícke postupy, aby som podporila prienik niečoho prirodzenejšieho a humánnejšieho do slovenských pôrodníc…
Tieto témy sú moja srdcovka – akosi cítim, že sú to veci kľúčové pre kvalitu života žien, detí, rodín, spoločnosti… Venujem sa tomu ďalej, aj keď možno menej intenzívne – predsa len ma moje tri deti dosť vyťažujú. A odozvy? Aj pozitívne, aj negatívne – ako to už chodí. To negatívne je skôr dôsledkom nepochopenia, či osobnej nesympatie a v prípade zdravotníkov i dotknutej ješitnosti. Ale keď mi nejaká žena povie: „Veľmi mi pomohol tvoj článok!“, “Aj vďaka tebe sa mi to podarilo!“, alebo niečo v tom duchu, tak to je úžasný balzám na moju dušu a motivácia ísť ďalej! Neodškriepiteľný je fakt, že mnohé veci sa dostali do povedomia žien i zdravotníkov a udomácnili sa aj na Slovensku. Tak je to i s pôrodným plánom – nie je to síce masovka, ale už to nie je „ufo“.
O svojom pôrodnom pláne si písala už dávno… Je situácia za tie roky lepšia?
O mojom prvom pôrodnom pláne som písala na prapôvodnom BABETKU už v prvom tehotenstve v roku 2003. Vtedy to bola skutočne nezvyklá vec (rovnako ako masáž hrádze, čakanie na dotepanie pupočníka, nepretržitá prítomnosť bábätka pri mamičke na pôrodnej sále atď.). Stálo ma vtedy nemálo energie, aby som pôrodný plán (svoje individuálne požiadavky) primerane predostrela zdravotníkom. Manžel so smiechom tvrdil, že mi vyšli v ústrety, pretože sa riadia zásadou, že psychopatov treba držať v kľude a nedráždiť – to celkom dobre vystihuje vtedajšiu situáciu.
V roku 2006 si môj pôrodný plán zdravotníci prečítali už bez zdesenia v očiach a dokonca „moja“ pôrodná asistentka si pomedzi moje kontrakcie do neho robila poznámky, aby na niečo nezabudla!
No a v roku 2010 si ho službukonajúca pôrodníčka sama odo mňa pýtala, že ho založí aj do dokumentácie. No ja som tentoraz nič spísané nemala. Ako rodička „mazáčka“ som všetky svoje požiadavky zhrnula do jednej vety: „Buďte tu, keby sa niečo vážne dialo, inak ma nechajte rodiť podľa seba!“ – a bola som vypočutá! Ten posun je očividný!
Lekári majú voči pôrodom doma napríklad argumenty o 2x vyššej perinatálnej úmrtnosti v zahraničí oproti pôrodom v pôrodnici, ako to vidíš Ty?
Štatistiky sú ošemetná vec – presné výpočty nepresných (prispôsobených) čísel. Ja som už videla toľko štatistík, ktoré podporovali celé spektrum tvrdení, že som dosť opatrná v ich používaní pri argumentácii.
Domáci pôrod je prirodzeným právom ženy a je tu istá malá skupina žien, ktorá toto svoje právo chce využívať, a je zarážajúce, keď sa zdravotníci tvária, akoby domáce pôrody neexistovali, prípadne akoby sa jednalo o zvrhlosť, či módny výstrelok. Srdce i sedliacky rozum mi hovoria, že niet dôvodu, aby boli domáce pôrody nebezpečnejšie ako pôrody v pôrodnici, pokiaľ sú vhodne podchytené (tým nemyslím samozrejme bájne holandské pojazdné operačné sály čakajúce pre domom domorodky 😉 )
Pohybuješ sa v pôrodných vodách. Ako vidíš reálne možnosti pôrodu doma či v pôrodných domoch na Slovensku?
Na Slovensku to potrvá ešte nejaký čas, kým bude domáci pôrod oficiálne akceptovaný, ale momentálne sa o tejto téme aspoň začína verejne vravieť. V súčasnosti je domáci pôrod na Slovensku tvrdá partizánčina a vyžaduje od ženy veľa odhodlania, energie a tvorivosti (ženy si platia zahraničné pôrodné asistentky, tajne sa dohadujú s pokrokovejšími slovenskými zdravotníkmi…). Faktom je, že domáce pôrody existujú a existovať budú. Je na kompetentných, aby sa k tejto problematike postavili skutočne kompetentne a nie štýlom „hlava v piesku“,či „bububu“.
A pôrodné domy? To sú finančne i právne náročné projekty. Poznám niekoľkých nadšencov, čo plánujú slovenský pôrodný dom, ale netrúfam si odhadnúť či, kedy a ako niečo také u nás vznikne.
Si zástankyňou súznenia matky a dieťaťa – a to nielen po pôrode, ale od počatia, a cez ťažkú prácu pri pôrode zvlášť…
Matka a dieťa, samica a mláďa, prítomnosť a budúcnosť, dávať a prijímať… Čo k tomu dodať? Jedna z najprirodzenejších vecí na svete. Je to podstata existencie, zmysel života. A podľa významu si zaslúži (zaslúžila by si) veľkú úctu.
Máš doma troch následníkov trónu… máš chuť ešte osobne skúšať, ako sa situácia v slovenských pôrodniciach mení?
Máme „veľkého“ chlapca a dve „malé“ dievčatká. Ako rodičia sme veľmi šťastní, ale aj dosť vyťažení a občas unavení… Myslím, že tri deti sú pre nás akurát – vždy sme tak plánovali. Situáciu v pôrodniciach budem sledovať už iba ako pozorovateľ. Aj keď človek mieni… 😉
Naše www.babetko.sk má už 10 rokov… Čo myslíš, akých malo rodičov a pôrod podľa toho, ako prosperuje? Nechýba mu nič?
Babetko.sk sa narodilo presne v čase, keď sa vo mne „narodila“ potreba aktívne riešiť problematiku pôrodov. Kráčali a vyrástli sme spolu, ak to tak môžem povedať. Babetko pre mňa znamenalo a znamená pevné zázemie zdravej diskusie, hodnotných názorov a ľudí zapálených a otvorených pre dobrú vec.
V mojich očiach má babetko veľmi dobrú úroveň a to je paradoxne aj jeho malý hendikep – nie je poplatné ľahkým témam a masovým ľúbivým trendom. Veľká časť žien siahne skôr totiž po bulvárnejšom a módnejšom médiu.
Úprimne si želám, aby sa babetku, teda rodinke, darilo a najmä, aby nestratilo svoju tvár! A nech sa okolo neho stále točia správni ľudia!
Za rozhovor a blahoželanie ďakuje Mária Kohutiarová.
Od Martiny si u nás môžete prečítať:
- Postup pri masáži hrádze
- Kegelove cviky na svaly malej panvy
- Individuálne požiadavky pre pôrod a šestonedelie
- Ponuka odráža dopyt
- Petícia za humanizáciu zdravotnej starostlivosti o ženu v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí
- Otvorený list o rešpektovaní súkromia a dôstojnosti v pôrodniciach
- Rešpekt pôrodu
- Ďakujem, vaginálne vyšetrenie si neprosím!
- Môj pôrod s pôrodnou asistentkou
- Tretí pôrod, časť 1. – domáci rozbeh
- Tretí pôrod, časť 2. – pôrodnicové finále
Ahoj Martinka!
Dakujem za uzasne rady a navody ako si prezit svoje tehotenstvo.
My sme sa teraz prestahovali do Mt a sme v 8mom tyzdni, este som nebola u doktora a hladam si tu nejakeho gynekologa. Nevedela by si mi nejakeho poradit?
Este raz dakujem a prajem celej rodinke slniecko v srdciach
Mária
Ahoj Maria! Dakujem za mile slova.
Co sa tyka gynekologa, ja som v MT chodila k MUDr. Kataríne Krkoškovej (gynekolog. amb., Björnsonova 20) a bola som spokojna. (Som sice z MT, ale v MT uz nezijem)
Drzim palce a najma prajem zdravie pre Teba i dietatko!
Dakujem Niki za pekne slova! … hmmm ceresnicka na torte? Predostiem manzelovi… si viem predstavit ako sa bude tvarit 😉 Stvrte dieta 😯 ?!?!?!? Porod doma 😯 ?!?!?!? 😯 😯 😯
Ahoooooooj!
Som uzasne hrda na to, ze ta poznam! Priznam sa, este som si neprecitala tvoj posledny clanok o tretom porode, musim tak urobit. Ozaj, nebolo by ceresnickou mat stvrte dieta doma? 😉