Ako prísť na materskej o žlčník. Pravdivý príbeh

Nebola by som verila, že ma to tak zasiahne, že mi bude trhať srdce na franforce, keď budem vyprevádzať to chlapčisko jedno s malým červeným kufríkom, že budem prehĺtať sopľavé slzy, ohrdnutá bez bozku na rozlúčku.

A potom revať ako jarný dážď, kedykoľvek sa mi zacnie, ešte ani päty z domu neotrčil.

Aj v noci som sa prebudila celá spotená… lenže to už nebolo z čistej materinskej lásky, ale že mi zle prišlo, všelikde okolo žalúdka pichalo. A neprechádzalo.

Sladká to nevedomosť

Ako naschvál, keď som sa už-už chystala prejsť z akútnej fázy smútenia do „užívania si,“ že som po rokoch zase len jednomatka, ktorej sa pľantá pod nohami iba jeden kus, čoby žiadny kus… Zrazu táto blbá gastritída alebo čo vlastne…

Čo vlastne sa ukázalo na ďalší deň, keď oči trošku zmenili farbu, ožltli ako terasa pred domom od peľu. A tak mi doktor cez telefón musel zmeniť diagnózu na niečo okolo žlčníka a naznačil mi, aby som radšej odplávala do nemocnice.

Tam mi na ultrazvuku potvrdili kopu, kopu kameňov, nejakú tú jemnú pankreatitídu, dali izbu, v ktorej môj druhorodený celkom dobre spal, kým mi tiekli infúzky dolu žilou.

Fascinujúce. Keby jeden zo Swarovského žlčových kryštálikov nebol náhle zmenil lokál, nevyputoval zo žlčníka, žila by som si v sladkej nevedomosti a naďalej prehliadala onen orgán, ktorý žil svoj život v utajení.

Nebolel, nehlásil sa o pozornosť. Až prišiel tento jeden záchvat, ktorý stál za to, a hajde, hajde nemocnica.

A už mi žlč nevykypí

Ak sa takéto čosi prihodí, lekári odporúčajú, a WHO vraj tiež pritakáva, dať žlčník preventívne preč. Výletom do žlčových ciest by sa mohli skôr či neskôr inšpirovať aj ostatné kamienky a podľa nálady navštíviť rôzne zaujímavé miesta.

Čo som sa však napočúvala: “taká mladá a bez žlčníka?” Veru, ťažký to život, keď vám už ani tá žlč nevykypí, lebo nemá kde… a vy máte na tej materskej predsa toľko nervydrásajúcich podnetov od rána do večera, pre ktoré ste sa rozčuľovali do bezvedomia, až ste o ten žlčník prišli, že?

Jedy, nervy, tresky, plesky

“Povedz mi, veľa sa s tými deťmi jeduješ? Máš z nich nervy? Veľmi ťa zlostia, vytáčajú? Často vrieskaš, trieskaš, plieskaš, hádžeš sa o zem? Nezvládaš na materskej? Ach, sme ti hovorili, že prídeš o nervy, dve deti po sebe…”

Rizikové faktory vzniku žlčníkových kameňov sú vám hneď jasné. Dúfam, že sa podľa toho zariadi aj WHO a vydá jasné stanovisko, že materskú dovolenku, a už vôbec nie dvoj či viacnásobnú, ženám rozhodne neodporúča.

Ja som to každopádne riskla a okrem dvoch detí som vyhrala aj kamienky na nový náramok. A myslím, že to sa opla!

p.s. a vaše deti už boli toho roku na prázdninách?:)))

(32 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...