Ako sme dodudlali, alebo ODVYKAČKA!

Saskia 20

Dudlík sa stal v našej rodine veľkým problémom. Keď mala staršia dcéra 2 roky, dudlala spôsobom, že jeden dudlík mala v ústach a dva v rukách – z toho jeden bol „ovoniavací.“

Ako sme dodudlali

Vždy to museli byť tie isté dudlíky a keď v noci vypadli z postieľky, dcéra plakala a ja som hľadala dudlíky. Postupne som trávila väčšinu nocí pod postieľkou, hľadajúc dudlíky v opakujúcom sa kolotoči, kedy z troch dudlíkov stále nejaký chýbal.

Dudlíkovú aféru sme sa síce rozhodli ukončiť, dcéra si však rýchlo našla náhradu – kakao z fľaše. A tak som často aj 6 x za noc ohrievala mlieko a robila kakao.

Nasledovalo vymieňanie plienok a tak sa na mojom nočnom živote takmer nič nezmenilo. Trvalo to skoro rok a ja sa dodnes čudujem, že som ešte nažive.

Pri druhej dcére – dudlík neexistuje!

Pri druhej dcére som sa zapovedala, že „dudlík neexistuje“!!! Chacha. Moje predsavzatie vydržalo presne do momentu, keď nastúpil populárny Trojmesačný plač, pred ktorým som kapitulovala. Dcéra dudlala, akoby v živote nerobila nič iné.

Upokojovala som sa síce, že „niektoré deti majú nadmieru vyvinutý sací reflex a ten dudlík jednoducho POTREBUJÚ“, ale vedela som, že na to najhoršie som si práve zavarila – nasledovať bude ODVYKANIE.

Neodhodlala som sa tri a pol roka

Tri a pol roka som sa nevedela odhodlať vziať dcére dudlík a malá to aj náležite využívala. Dudlala pred spaním, v spánku, v aute, dudlala u lekára, na návšteve, pri pozeraní rozprávky, pred jedlom aj po ňom. Pedagogické snahy typu „zamestnajte ju niečím iným“ očividne ignorovala. Miska s dudlíkmi bola najobľúbenejšia hračka. Kompletizovala svoju zbierku, pri každej návšteve drogérie minimálne jeden dudlík skončil v košíku a nedala si na ňu siahnuť, ako keď filatelista ochraňuje svoje drahocenné známky.

Po období “ 1 dudlík v ústach“ nastúpilo obdobie „1 + 1“ a zakrátko nato „1 + 1 + 1f“, čo znamenalo, že v jednej ruke nesmel chýbať dudlík z fľaše na ovoniavanie. K jej chvále môžem pripočítať iba to, že v noci si tie svoje dudle tak pevne držala, že som ich nemusela zbierať pod posteľou. Inak bola moja hanba neopísateľná.

Príprava na útok

Na rozhodujúci útok som sa dôkladne pripravila. Na odvykací týždeň som si zobrala dovolenku v čase prázdnin veľkej sestry a prerušila som diétu.

TO SLOVO sa u nás nesmelo za žiadnu cenu vysloviť a dogérie sme obchádzali. V nedeľu sme všetky dudlíky zaniesli kamarátke s malým bábätkom (nenápadne som ten balíček radšej zobrala späť) a išli kúpiť nového spacieho miláčika. Dcéra si vybrala toho najohavnejšieho fialovo-tyrkysového zajaca (akoby Azuritkovi z oka vypadol), ja som prehltla námietky a čakali sme, čo bude večer.

Večer bolo hrozne. Moja malá hrdinka statočne pregĺgala slzičky a snažila sa počúvať rozprávku, ktorú som jej čítala. Niekoľkokrát sa opýtala, či sme doma nenechali aspoň jednu dudku… Vždy keď začínala zaspávať, naprázdno „zadudlala“, uvedomila si, že nastal osudový zvrat v jej živote a zobudila sa. Toto sa opakovalo takmer do pol jednej. Od únavy už začala plakať. Ani nepočítam, koľkokrát som bola v pokušení pohľadať „aspoň jednu“. Ale vydržali sme, aj keď takýchto večerov nasledovalo ešte päť.

Dnes už týždeň „abstinujeme“ a dudle sú tam, kde majú byť – v smetnom koši.

Som na nás hrdá.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (19 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ja som sa ešte počas tehu rozhodla, že malej dudlík vôbec nedám z viacerých dôvodov:

    1. preto, že som ju chcela kojiť a mnoho detí si sací reflex uspokojí dudlíkom, potom slabo sajú, čím sa oveľa menej stimuluje tvorba mlieka, toho je potom stále menej a menej, až sa nakoniec skončí na umelom mlieku. jasné, že to tak nie je u všetkých dudlujúcich detí, ale u mnohých áno.

    2. dudlajúce detičky mávajú oveľa častejšie zápal stredného ucha (sú naň náchylnejšie)

    3. nechcela som, aby dcérkin spôsob vyjadrovania svojich potrieb (plač – keďže inak nám to tie detičky povedať nevedia) bol umlčaný dudlíkom. chcela som to byť ja, kto tie potreby uspokojí, chcela som to byť ja, kto ju pochopí… áno, zo začiatku to bolo náročné, pretože mnohokrát pri dudlíku by hneď stíchla, ale takto som musela skúšať, čo potrebuje (plienka či papanie – to je jednoduché zistiť a tu ani dudlík veľa nezmôže, myslím tie ostatné potreby), chce moju blízkosť, chce ísť na ruky, potrebuje byť chvíľku sama, chce spinkať….? môžem povedať, že od jej 2-3 mesiacov jej už rozumiem veľmi dobre práve vďaka tomuto. teraz má 10 mesiacov, medzitým si začala cmúľať pršteky (našu palček nezaujíma, ale prostredník a prsteník veľmi), ale už sme sa od toho začali odúčať a cez deň si ich už cmúľa minimálne, niekedy jej stačí už len pripomenúť „nono pršteky do pusy“ a si ich vytiahne. a to že si ich cmúľa pred spaním, ma netrápi, lebo 5 min. po tom, ako ju položím do postieľky, je „tvrdá“ Mr. Green a aj v noci je to pohodlné, keď sa zobudí (už v noci nepapá) – pršteky jej z postieľky nevypadnú a vždy ich nájde, takže si dva-trikrát „cucne“ a spí ďalej. a ja si vychutnávam spánok (malá spí od siedmej večer do šiestej ráno)

  2. moja mala dudku v ustach nikdy nemala, tak som si myslela ako super… hm, no super, lenze ked sa po prvom roku sama odstavila od „zivej dudky“, nejak sa prihodilo, ze si zacala pri zaspavani cucat palcek. Casom som zistila, ze si palcek cuca iba vtedy, ak ma pri sebe svojho medveda na spanie. Zase super napad, zbavime sa medveda… lenze dcerka prestala poobede spavat, zacala sa budievat viackrat pocas noci (co uz sme boli zvyknuti, ze prespi celu noc)… takze som to po 2 tyzdnoch vzdala a medveda som jej vratila (lebo zlepsenie zaspavania a spania ziadne, skor naopak, problemy sa stupnovali). Az v troch rokoch, ked uz chodila do skolky, tak moje reci o tom, ze palceky si cuckaju babatka padli na urodnu podu a ona sama zahlasila, ze medvedik je na spinkanie a nie na cuckanie a odvtedy s nim dalej spava, ale strcit si pritom aj palec do pusy ju uz ani nenapadne. Kazde dieta je ine :o)))

  3. Mne moje deti veľmi nedali na výber. Obe vo veku asi dvoch rokov začali dudky rozhrýzať. A tak milé dudky museli letieť zo dňa na deň, lebo som sa bála, aby sa mi počas spánku nezadusili kúskom gumy. U syna to bolo v pohode, akurát som potom musela vyhodiť asi tri obliečky na paplón, lebo im rozžužlal rožky. S dcérkou je to horšie. Odkedy sme zahodili dudku, nechty na rukách sme ešte nestrihali, začala si ich odvtedy hrýzť. Tretie bábo dudku nechce. Stačím mu ja.

  4. Dievčatá, my dudlujeme cez flašku na čajík a bez toho nezaspíme. Keď dopije malý dopije a ešte nezaspal, kričí „nie je“, až kým mu fľašu nenaplním a on nedodudluje, kým nezaspí. Potom mu fľašu vytiahnem. Aj v noci, keď sa zobudí, hneď kričí, že „nie je“ a musím mu tú fľašu dať do ruky. Musím dodať, že má 20 mesiacov. Už sme jeden deň skúšali cez obed jemnú odvykačku, ale zlyhala som. Pomaly som s ním aj ja plakala po 2 hodinovom trápení, že „nie je“. Stále na to myslím, lebo ho chcem dať do škôlky o trochu skôr a riaditeľka mi povedala, že toto do nástupu musím vyriešiť. Pri tom vraj ideálne obdobie na odvykanie je okolo 3 a 4 roka. Poraďte, ak máte nejakú skvelú fintu. Ja len kôli tomu problému surfujem a surfujem a stále neviem….

  5. Mam 3 rocneho synceka Tomaska a 1,5 rocnu dcerku Oliviu. Prave prezivame odvykanie od cumlika u synceka. Ale my sme mali tych zavislosti viac…Do 2 rokov zaspaval na flaske s mliekom alebo kakaom. Ked mu zistili kazy, rozhodla som sa, ze uz ani jedno kakao pred spanim kvoli zubkom. A tak sme mu dookola vysvetlovali, ze kakao si vypit moze, ale nie pred spanim, lebo este si musi umyt zubky.Inac sa mu tam dostanu male chrobaciky- bakterie, ktore mu potom zase pokazia zubky.Asi po tyzdni to nakoniec pochopil. A tak si vypil mliekom, umyl zuby a siel spat s dudlikom.Dovtedy mu velmi nechybal, no bola to nahrada za flasu.Dudlik mal len na zaspavanie. Ked mal 2,5r.stale pil z flase, tak som mu 2t.dokola hovorila, ze to robia len babatka,a ze flase odlozime pre sestrine miminko.Az jedno rano, ked dopil kakao, tak mi flasu podal, nech ju uz odlozim.A pije v pohode z pohara. No a 3.zavislost-cumel. 2mesiace som mu dokola rozpravala, ze ked bude mat 3.narodeniny dudu odlozi, lebo uz bude velky chlapec-skolkar a stale som mu opakovala, ktorý z jeho kamaratov sa uz oducil. A raz som mu povedala, ze si ju moze rozstrihnut.Asi o tom uvazoval, lebo po 1h za mnou prisiel, ze si ju roztrihne.No a 1.noc bez cumla bola o dlhsom zaspavani a jednom nocnom placi, ale dal si to vysvetlit.A ostatne noci-2 uz su v pohode.No len s obednajsim spankom vymysla a po hodine lezania nevie zaspat,tak radsej vstaneme.Dcerka sa oducila od cumla sama 1r.,zacal ju napinat.No este stale ju kojim=zivy cumelsmile

  6. Ahojte. Tak ja este matkou nie som,planujeme az na buduci rak, ale staram sa o 17 mes. dievcatko v USA ako nanny. Malej pribudne surodenec v septembri, tak neviem ci teraz alebo ked pride nove baby by som ju mala oducit. V podstate pri mne ma cumel len ked ide spat na obed ale rodicia jej ho nechavaju non-stop. Mala ma uz teraz trochu vykrivene zubky.Pri mne si cumlik pyta len do postielky, pri nich ho pyta stale. A oni jej ho daju. Aj ked ho nepotrebuje.Ale vase rady mi pomohli. Zatial diki. Eva

  7. Moj syncek ma iba 4,5 mesiaca,chovam ho z flase,ale cumel mava len prilezitostne.Cez den asi 2 krat,pred zapavanim,alebo ked je velmi zly,aj to ho vacsinou po chvilke vypluje.Vecer zaspava bez cumla,zbytocne ho pcham dnu,lebo on sa chce rozpravat a zaspi krasne bez slz.Rano o 7 sa zobudi dam mu cumel,lebo je hladny a ja idem zohriat mlieko.Napapa sa a este zaspi,ale zas len bez cumla.Takze zatial som velmi spokojna,ale viem ze sa to este moze zmenit.Citala som,ze je najlepsie mat cumel maximalne do 6 mesiacov,ked dieta este nema taku dobru pamat,len mu ho nedavat a ono zabudne ze nieco ako dudka vobec dakedy existovalo.

  8. Moj syncek ma iba 4,5 mesiaca,chovam ho z flase,ale cumel mava len prilezitostne.Cez den asi 2 krat,pred zapavanim,alebo ked je velmi zly,aj to ho vacsinou po chvilke vypluje.Vecer zaspava bez cumla,zbytocne ho pcham dnu,lebo on sa chce rozpravat a zaspi krasne bez slz.Rano o 7 sa zobudi dam mu cumel,lebo je hladny a ja idem zohriat mlieko.Napapa sa a este zaspi,ale zas len bez cumla.Takze zatial som velmi spokojna,ale viem ze sa to este moze zmenit.Citala som,ze je najlepsie mat cumel maximalne do 6 mesiacov,ked dieta este nema taku dobru pamat,len mu ho nedavat a ono zabudne ze nieco ako dudka vobec dakedy existovalo.

  9. Ahoj. Chcela by som znovu otvorit tuto temu. Moja dcerka bude mat tri roky a – dudluje. Ale iba ked ide spat. Vecer, ked zaspi, jej ho vytiahnem.

    Ako ju od toho odnaucit? Najcastejsie nazory, ktore pocuvam, su: zrazu, vyhodit alebo ze sa „pokazi“. Ake su vase skusenosti pri odnaucani?

  10. Mam 1O mes. dcerku,dudlky som si kupila ešte pred jej narodenim,no a dnes tiež každu noc leziem pod postielku avytahujem dudliky a manžel sa lensmeje,čo to v noci vyvadzam.Ale neviem si zas predstavit,že ked sa mala rozplače,ako inač by som ju utišila,ak nie dudlikom.Viem,že aj nas čaka to odvykacie obdobie,ale ešte mame trošku čas.

  11. Musím reagovať na príspevky Libuše a Janky. Ozaj je najlepšie dudlík nedať. Ale ľahko sa to hovorí maminám, ktorých deti dudlík nepotrebovali – napr. moja malá cumeľ vypľúvala a dvíhal sa jej žalúdok, tak som jej ho nenúkala a ukľudňovali sme ju na rukách a tak … proste sme sa ponad plakacie obdobie preniesli sami. Ale moja švagriná – syn má cumeľ od začiatku … ten bez neho nedá ani ranu. Lenže … sama som bola svedkom, keď mu dali cumeľ už len pri malinkom náznaku plaču – čo plaču, len také mrnkanie to bolo – že čo keď? Proste mu ho strčili do pusy ako prevenciu … aby dieťa nedajbože neplakalo, veď s cumlíkom predsa neplače … No, myslím si, že to nie je správne. Asi by bolo najlepšie zvoliť „správne dávkovanie“ – ani veľa ani málo … Držím všetkým dudlujúcim palce pri dodudlovávaní … 🙂

  12. ahoj libusa z BB a aostatne mamicky,

    nesuhlasim s tvrdenim libuse, ze dieta nepoznalo dudlik, do casu,kym mu ho my nevopchame do pusy…videli ste uz ultrazvukove obrazky deti,ktore si cmulaju palec???ja mam od mojeho zopar a vzdy sa pri „baby-kine“(este mam 10.tyzdnov do porodu)pozorujuc juniora,ako spüokojne cmula palec, ohromne vsetci traja zabavame…najviac moj sy,ktory pol sam „cmulac“- ale palca-a ja musim povedat,ze oducit dieta od cmulania palca je teda ovela komplikovanejsie ako od dudlika- palec sa totiz neda len tak zahodit*skoda*…moj syn si cmulal palec dobrych 6 rokov, a teda bol to boj, kym sme sa toho zbavili…dnes ma 8 rokov,ale ten palec do pusy sem tam zabludi- pocas tvrdeho spanku…takze preto povazujem dudliky za neskodnejsie od palca- a deti maju jednoducho tento „dudlaci“ reflex vyvinuty uz davno pred tym, ako pridu na svet…a cas zahodenia dudlika musi rozhodnut kazdy sam…..

    a ja musim povedat, ze tu v nemecku je to aj tak jedno,ci mal niekto dudlik,alebo nie,aj tak dostane skoro kazdy strojceksmile))- takze je to,ako povedia nemci-„halb so schlimm“(polovicne take hrozne)- su aj horsie veci…

    prijemny vikend

    Janka

  13. Milá Libuša,

    uznávam, riešením je NEDAŤ DUDLÍK. Skúšala som to dvakrát a dopadlo to tak, ako to dopadlo. Treba povedať, že dievčatá dudlíky nevypľúvali a najmä tá mladšia dudlala od prvej sekundy absolútne profícky. A treba povedať, že rozpráva od dvoch rokov čisto, zrozumiteľne a s veľkou slovnou zásobou, je to pozitívne naladené a veselé dieťa, ktoré si nijako nekompenzuje že prišlo o dudlík a zubárka je so stavom jej chrupu nanajvýš spokojná. Zdravím všetky odvážne mamičky, ktoré si bez dudlíka poradia!

  14. Milá Saskia a všetky maminky, ktoré nedokážu svojmu dieťatku odoprieť dudlík, uvedomte si, že dieťatko do momentu, kým ste mu dudel „nevopchali“ do pusinky, ani nevedelo, že niečo také (okrem maminho prsníka alebo cumľa na fľaši pri kŕmení) existuje. Je to v podstate niečo, čo by ho malo ukľudniť, alebo odviesť pozornosť (od bolesti, od smútku,…). Mnohokrát už z nemocnice dojde dieťa s dudľom v puse, ale čo, keď sestričky majú aj 10 detí, treba prečítať nejaké tie noviny, popiť kávičku, poklebetiť (česť výnimkám), riešenie = dudel. Ale dieťa si predsa tak rýchlo nezvykne. Ani keď je malinké, ani keď je väčšie. Každopádne nie je pekný pohľad na dvojročné dieťatko, ktoré opatruje ako „oko v hlave“ zbierku svojich dudlíkov, poprípade má nejaký v puse. Ani nerozpráva a navyše istotne to potom uvidíte na jeho vyvinutej čeľusti (v mnohých prípadoch). Aj tak si myslím, že každá z nás si urobí po svojom…

  15. Su vseliake zaujimave sposoby ako rozne sa snazime svoje deticky odnaucit od cumlikov. Ja mam dva a pol rocneho Adamka, ktorý nezaspaval inac len s jednym cumlom v puse a sdruhym v ruke. V januari som nastupila do prace a moj manzel, ktory sa o maleho stara pocas dna, si dal zavazok, ze Adamka odnauci cumlat. Jednoducho mu povedal, ze dudky sa stratili. Maly ich take dva tyzne hladal a veru zaspaval tažko. Stale si pytal svoje „mňam“. Snazila som sa nevsimat to alebo odputat jeho pozornost na ine, stale som mu musela cosi rozpravat. Manzel dokonca ani mne nepovedal, kde dudky schoval, lebo vedel ze by som urcite podlahla a nakoniec ich Adamovi dala. No ja som mu za to vdacna, lebo teraz si vobec na dudky nespomenieme. Ale viem ze to dva a pol rocne dudlanie poznacilo Adamkovu klenbu chrupu. Aj volnym oko sa da rozpoznat ktore dieta dudlovalo a ktore nie.

  16. Uz v porodnici mi povedali, ze moj syn ma velmi silne vyvinuty saci reflex a sestricky mu potajme davali dudel, aby to primarka nevidela, pretoze ta to neznasala. Syn si dudlal pasticky po prichode domov, tak bolo rozhodnute, ze dudlik sa musi kupit. Tak dudlikuje. Teraz ma takmer 15 mesiacov, ale dudlik ma uz od cca 7mych mesicov povoleny len pri zaspavani. A v tom som neoblomna. Nuz a zvykol si. Myslim si, ze rovnako si zvykne, ked mu raz vsetky dudliky zrazu zmiznu a prestane sa dudlikovat uplne. Saskia, pokial ide o tvoju otazku, preco sa dudlikovanie tak odsudzuje, tak moj nazor je taky, ze kedysi sa vravelo, ze dudlikovanie ma negativny vplyv na rast zubkov (udajne toto neplati), tak prisli orotodonticke dudliky, ale vraj je jedno, co dudlikuju, aj tak dudlik neurobi krive zubky. Potom som citala informacie, ze caste dudlikovanie v noci + cez den moze zapricinovat caste infekcie usiek (vraj dudlikovanie pri zaspavani nevadi, pretoze dieta ma dudlik obmedzenu dobu, potom mu vypadne a spinka). A to je dost zla vec. No a posledne negativnum je moje cisto osobne, zda sa mi strasne pozerat sa na velke pobehujuce dieta, povedzme dvojrocne, ktore rozprava cez dudlik, alebo este horsie kvoli stale zapchatym ustam neorzprava. Ale ako hovorim, toto je moje osobne stanovisko. PS. moj muz dudlal do 3 rokov, jeho chrup i rec su uplne v poriadku 🙂

  17. … mi pomaly myslí, alebo čo? Veď úprimne súcitim, nie je to ľahké, fungovať v noci, ako za bieleho dňa, ohrievať mlieko, kŕmiť, uspávať a tak stále dokola. A potom to isté cez deň aj niekoľko mesiacov, tomu verím. Aj to viem, že nie je bohviečo porovnávať stav polročného dieťaťa, ktoré si svoju „úchylku“ uspokojuje saním z prsníka (verte, že v niektorých situáciách je to prakticky nemožné), s dvojročným dieťaťom, príp. starším, ktoré má obľubu v cumlíkoch. Každý z nás má nejakú „úchylku“, tak prečo deťom brať tú ich? A to, že používanie dudla by sa do jedného roka malo obmedziť, že sací reflex je postupne vytláčaný a že treba dozrieť na zdravý rast zúbkov dieťaťa, a že …. Tým všetkým sme preskákali pri čítaní rôznych časopisov o materstve a o deťoch. A skutočnosť? Deti sú tí, ktorí si kladú podmienky (nie extrémne), inak by sme ich ani nechceli.

  18. …zlaté a milé dieťatko, ktorému chutí cumlík. Mám polročnú dcérku, ktorá vôbec nechce cumeľ (naťahuje ju na vracanie, vypľúva), a tak v prípade plaču, keď sa v noci zobudí, neostáva mi nič iné, len „vytiahnuť prso“, malá trochu pocucká a zaspí. Nie je to riešenie, ale predsa len je to väčší zlozvyk ako „ozajstný“ dudlík.

  19. Mám sesternicu, ktorá si cumlík nosila potajomky ešte do školy a cez prestávku si chodila podudlať na WC. Dnes má už sama dvoch synov – školákov a myslím, že okrem milej spomienky ju „dudlacia doba“ nijak zvlášť nepoznačila smile))

Pridaj komentár