Zo životaVaše príbehy

Ako u nás horelo

 Monika Marettová   11.03.2001   10

Sme štvorčlenná rodinka – tata, mama, Tomáško (vtedy necelé 3 roky) a Martinko (vtedy 8 mesiacov). Bývame v drevenom domčeku v podkroví spolu s babkou a s dedkom, ktorí bývajú dole. Nažívali sme si v pokoji – rozumej pokoj, aký umožňujú tie malé živé striebra - najväčšie poklady svojich rodičov. Nebudem preto bližšie rozvádzať drobné škody typu: rozbité sklenené dvere na novom nábytku v detskej izbe, postrihané žalúzie na balkónových dverách, postrihaná sieťka na novej ohrádke, vypálená stopa od žehličky na novom koberci v obývačke, polámané metre, zlomená anténa na požičanom televízore, obitý drevený rám postele od tĺčika na mäso, zmrzačené šuplíky na obývačkovej zostave a pod. Pozastavím sa len nad jednou príhodou, ktorá našu rodinu priam existenčne ohrozila.

Jedného pekného dňa som sa ako obvykle pred obedom vrátila s oboma deťmi domov z prechádzky. Martinka som dala do positeľky a Tomáško pobehoval po byte. Dala som zohriať polievku a uvariť vajíčka pre deti. Polievka už bola zohriata, tak som zobrala celý hrniec a šla som dole naložiť dedkovi, pretože babka bola niekde v meste. O dve-tri minútky som bola naspäť hore. Vajíčka mi už tiež vreli, tak som ich odstavila a chcela som hrnček zaniesť do dresu a zaliať ich studenou vodou. Sama pre seba som si zašomrala, že Tomáško mi zase niekde schoval obidve rukavice, ktoré mám na chytanie horúcich hrncov. Použila som preto úterku a spokojne som nakladala obed.

Keďže bolo vonku celkom príjemne, mala som v kuchynke otvorenú vyklápačku. Zacítila som slabý dym a nostalgicky som si predstavila táborák a opekanú slaninku. Vedela som, že dedko v záhrade na ohnisku niečo pálil, tak som automaticky usúdila, že dym ide zvonku. Robila som preto ďalej niečo v kuchyni. Po chvíli sa mi začalo zdať, že ten dym je nejaký silnejší a má čudnú štipľavú vôňu. V duchu som si pomyslela, že dedko pálil nejaké staré “podozrivosti” a teraz začmudí celú ulicu. Potom som na to zase na chvíľku zabudla.

Dym mi však udrel do nosa znova a zdalo sa, že zase silnejšie. Otvorila som preto dvere do chodbičky a naskytol sa mi nečakaný pohľad – cez škáry okolo zatvorených dverí do detskej izby sa rinul čierny hustý dym. Pár sekúnd mi trvalo, kým som pochopila, že sa mi to nesníva a že je to tvrdá realita. Okamžite som otvorila dvere do detskej izby a vyvalil sa na mňa kúdol čierneho dymu. V izbe nebolo vidieť ani na päť centimetrov, tak som rýchle pootvárala všetky dvere a okná v celom byte. Snažila som sa vyhnať dym von a zistiť, kde horí, čo horí a hlavne v akom rozsahu. Volala som rýchle manželovi na mobil a zmohla som sa len na zúfalú vetu: ”Horí nám dom, príď rýchlo domov!”. Preblyslo mi hlavou, že som nikdy v živote nemala v ruke hasiaci prístroj, takže som nevedela, či sa mi ho vôbec podarí aktivovať.

Medzitým sa dym pomaly preriedil a zistila som, že zatiaľ horí len jeden kút izby, v ktorom bolo plátené kreslo s dreveným rámom a na ňom a pod ním na zemi hračky. Kreslo horelo, aj stena bola celá čierna, ale oheň bol našťastie len asi meter vysoký, takže som to nakoniec uhasila len čajníkom a vodou z vodovodu.

Po chvíli dofrčal manžel a zhlboka si vydýchol, že to dopadlo ešte relatívne dobre. Stačilo však ešte niekoľko minút a náš drevený domček by už ťažko niekto zahasil. Nakoniec nám zhorelo jedno staršie kreslo, nejaké hračky, kus koberca a kúsok parkiet. Aj tak sme boli z toho celí rozklepaní. Deti našťastie v tej izbe neboli – obidve boli v spálni.

Postupne sme sa poobzerali po byte a zistili sme, že (keďže som pootvárala všetky dvere v snahe vyvetrať), čierne, mastné sadze nám pokryli rovnomerným popolčekom celý byt (celý – rozumej každý centimeter štvorcový). Mali sme posypané koberce, postele, stoličky, stoly, kuchynskú linku, obrazy, nábytok, steny, záclony, závesy, garnýže, hračky, riady v drese, jednoducho absolútne všetko. Malý Martinko mal tiež chudáčik celú čiernu tváričku (hlavne okolo nosných dierok), hoci ležal v postieľke v spálni.Ešte tri dni mu išiel z nošteka čierny soplík. Tomáško bol zatvorený v spálni v skrini s posuvnými dverami, takže ten bol relatívne čistý.

Chcete zaručene objaviť všetky pavučiny vo vašom byte? Niet nič ľahšie. Dym z požiaru vám ich spoľahlivo a rýchlo všetky nájde a výrazne oblepí čiernymi sadzami. Budete len ústa otvárať, v akom opavučinovanom byte žijete a vôbec o tom neviete. Poklesnete vo svojich očiach ako poriadna gazdinka, ktorá pravidelne upratuje a namýšľa si, že žije v čistom a hygienickom prostredí.

Pochopili sme, že uvedenie bytu do pôvodného stavu nám obom zaberie aspoň týždeň intenzívnej práce. Nevedela som, s čím mám začať . S manželom sme si sadli na naše špinavé kreslá, naliali sme si niečo na pitie a vymýšľali sme optimálnu stratégiu a plán upratovania. Bola to skutočne veda určiť, čo by bolo najlepšie urobiť prvé a čo nasledujúce a v akom poradí, aby sme zabránili vzájomnému špineniu jednotlivých vecí.

Medzitým sme sa samozrejme stále zamýšľali nad tým, ako požiar mohol vzniknúť. Podrobne sme preskúmali “epicentrum” požiaru pod kreslom a zistili sme, že najviac je obhorené plechové auto na diaľkové ovládanie. Veľmi nám to nezapadalo do teórie o ľahkom vzplanutí, takže sme stále nevedeli, čo sa stalo. Tomáško bol z toho tiež celý vystrašený. Na naše otázky, či si nejako nedočiahol zápalky alebo zapaľovač, odpovedal záporne. Istý čas preto ostalo pre nás záhadou, čo bolo príčinou požiaru.

Tomáška sme sa stále neprestávali pýtať, čo sa stalo. Večer som si s ním sadla na schody a hovorila som mu, že musel za kreslo hodiť niečo veľmi horúce, čo pálilo. A vtedy to z neho vyliezlo. Povedal: “Tú rukavicu”. Konečne mi svitlo, ako sa to všetko stalo. Chcel asi rukavicou chytiť hrnček s variacim sa vajíčkom, rukavica sa mu chytila a on s ňou utekal do detskej izby a hodil ju za kreslo. Horiacu rukavicu sem jednoducho “schoval”. Potom zatvoril dvojo dverí, schoval sa do skrine a tváril sa, že sa nič nestalo. Povedal mi, že si myslel, že keď tú rukavicu schová a zahodí, že to už bude v poriadku. Nevedel, že oheň len tak sám od seba nemusí zhasnúť, že sa zväčšuje a šíri a že môže byť veľmi zlý.

Vysvetlili sme mu teda, aký je oheň nebezpečný a že ak nabudúce niekde uvidí oheň, má rýchlo zavolať tatu alebo mamu a potom to bude v poriadku. Mama a tata oheň uhasia a nič zlé sa nestane. Nemohli sme sa naňho hnevať, pretože si jednoducho nebol vedomý toho, že robí niečo zlé. Nebol schopný posúdiť svoje chovanie. Tešili sme sa, že sa mu nič nestalo, že sa neobaril horúcou vodou, nepopálil o horúci hrnček, ani o horiacu rukavicu. Ale bolo na ňom vidno, že ho ten zážitok hlboko zasiahol. Istý čas nechcel do svojej izbičky ani ísť a odmietal sa tam aj odfotiť. Videl, že všetky návštevy sa pozerajú na tie obhorené parkety, koberec a steny a pritom nahlas žasnú a ochkajú a pochopil, že sa stalo naozaj niečo mimoriadne.

V kôpke zhoretých hračiek sme nenašli už ani zvyšky inkriminovanej rukavice. Bola to látková rukavica, ktorá bola zrejme trestuhodne vyrobená z priam horľavého materiálu. Nové rukavice, ktoré som si kúpila, už majú protihorľavú striebornú vrstvu.

Keď teraz zacítim dym, už ma nenapadne ako prvá myšlienka, že niekto vonku niečo páli. Ako prvé ma napadne, že niečo horí u nás doma. Neuspokojím sa, kým neskontrolujem celý byt vrátane veľavravného výrazu tváre nášho malého deštruktora. Pomaly nám vyrastá deštruktor číslo 2, takže keď spoja svoje sily a dajú dokopy svoj mozgový potenciál, všeobecné ohrozenie sa ešte zvýši.

Po tomto zážitku sme si hneď:

  • Dali prekontrolovať a vymeniť prastaré hasiace prístroje v našom dome.
  • Bližšie pozreli poistnú zmluvu na dom, uzavretú asi pred 10 rokmi. Zistili sme, že je absolútne neadekvátna súčasnej dobe – ak by nám zhorel dom, obdržali by sme od poisťovne len zhruba 50.000,- Sk. Ihneď sme obvolali poisťovne a uzatvorili novú, reálnu zmluvu. Pritom sme sa poisťovacích agentov priamo pýtali, či sa poistka vzťahuje aj na požiar založený maloletými deťmi.

Okrem toho zvažujeme aj zakúpenie hlásičov požiaru. V našom drevenom dome môže ísť skutočne o minúty. Včasné zistenie ohňa je jedinou možnosťou ako ho uchovať.

Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? My si to už nemyslíme a to isté doporučujeme aj vám ostatným, ktorí ste ešte takí naivní ako sme boli my. Určite neexistuje rodič, ktorý má dieťa na očiach každú minútu 24 hodín denne. Ničivé “dielo” vášho nevinného zvedavého potomka – bádateľa - môže byť otázkou niekoľkých minút. A nemusia pri tom vzniknúť len materiálne škody, ale môže sa stať aj niečo oveľa, oveľa horšie.

Preto bdite!!!

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
andrea kovacova napísané 04.04.2007 18:42

fetai nemali drogi tak moj dom aj s dietatom aj so mnou zacal znicoho horiet o5hod vecer

Tereza napísané 24.02.2006 10:52

Exemplárna ukážka čo sa môže stať, keď rodičia (mierne povedané) nemyslia. Dieťa, ktoré manipuluje s horúcou žehličkou, tĺčikom na mäso, nožnicami, sklený nábytok v izbe malého dieťaťa .... Hovoria rodičom niečo detské poistky na šuplíky?

A na margo poistky - ono je to dosť skoro po požiari preverovať ako mám napísanú poistnú zmluvu ... 50 000,- bolo málo už pred 10 rokmi ...

Nuž, ono sa nehovorí len tak - hlúposť a naivita na jednej kope, nešťastie na dvere klope.

Monika napísané 22.10.2003 17:48

... takže vzhľadom na to, že trojročné dieťa rado pozerá do šuflíkov, mu to umožníme? Nie, nemám tĺčik na mäso, nožnice a žehličku na strope...:o) Len sú na takom mieste, kde by dieťaťu dlho trvalo, aby sa k nim dostalo. A ak dieťa dlho nevidím, tak ho občas kontrolujem... hlavne, keď je podozrivo ticho. O zamykaní kuchyne hovorím v prípade, že idem preč na dlhšie, mám živé dieťa a v kuchyni nie som... Čo takto detské poistky do šuflíkov? A viete, že najviac detských úrazov sa stáva v domácnosti? S tým, že sa nedá predchádzať všetkým nešťastiam, s ukázaním a vysvetlením nebezpečných vecí plne súhlasím. A navyše, p. Marettová urobila všetko pre to, aby sa to už viac neopakovalo. Položili ste si otázku: "Môže sa to isté stať u nás?".

Zuzana napísané 20.06.2003 14:48

Mila Monika, vy urcite mate tlcik na maso, noznice a zehlicku zavesenu na strope, vsak? Trojrocne dieta, ako poznam podla skusenosti rado pozera aj do suflikov, prosto objavuje nove veci a to sa schovat vsetko neda a zamykat kuchynu je uplna hlupost(uz len preto ze matka v nej travi vacsinu svojho casu), myslim ze skor staci dietatu ukazat a vysvetlit co sa s cim robi a co mu moze ublizit smile Nikdy neviete co sa moze stat a nemozete predchadzat vsetkym nestastiam, jednoducho sa to neda :o)

Zelam vsetkym mamickam hrave zvladnutia objavov nasich malych nezbednikov. Pekny den :o)

Monika Durecova napísané 07.12.2001 00:00

Pre Martinu a Ľudmilu len krátko - pri čítaní mojej reakcie ste aspoň v kútiku duše museli uznať, že v niečom mám pravdu. A ak ste čítali pozorne, tak netvrdím, že nehodám sa nedá zabrániť - nie som pani "Dokonalá". A nehovorím tu o zatváraní detí, ale "zatváraní" vecí, teda - nechali by ste v blízkosti detí horúcu žehličku, nožnice, tĺčik? Nie. Všetkým nám ide o to, aby sa naše deti bezpečne hrali ... Prosím Vás, čo je bezpečné na "skúšanie" v kuchyni? Čo majú čo skúšať veci, ktoré im do rúk nepatria? Hm, ten požiar musel byť fakt vtipný...

Martina napísané 12.09.2001 00:00

Hmmm, podla reakcie Moniky, ze takmer vsetkej nebezpecnej manipulacii zo strany malych deti sa da predchadzat rozumnym odpratanim potencionalnych zdrojov do "ilegality", by bolo asi najjednoduchsie zatvarat dieta da malej vytapacirovanej prazdnej miestnosti bez vody a elektriny :-))) Co najmenej domacich a inych nestasti praje Martina

ps: pribeh bol celkom vtipne spracovany - dobre, ze to tak dopadlo

Monika Durecova napísané 20.08.2001 00:00

Neviem, ako je rieseny domcek, v ktorom byvate, ale pokial odidete na 2 - 3 minuty a mate tak zive dietky ako pisete, tak by som kuchynu nejak zavrela alebo zaistila, aby sa tam maly nedostal (po bitke je kazdy general). My sme maleho tak naucili, ze ked javil zaujem o sporak, tak sme mu (do bezpecnej vzdialenosti, samozrejme) pritiahli rucku k horucej rure a vysvetlili, ze to pali a mohol by si velmi ublizit. Na druhej strane mam stastie, ze na kuchynu neustale vidim ...

Minimalne 2 prihodam, ktore ste spominali na zaciatku, sa dalo zabranit - nekupila by som do detskej izby nabytok so sklenenymi dverami (vyraba take vobec niekto?) a neviem, ci by som dietatu dala do ruky tlcik na maso (na hranie?). Nehovoriac o tom, ze rozstrihana sietka na ohradke znamena, ze sa dieta dostalo k nozniciam a tie su tiez nebezpecne pre 3-rocne dieta, nemyslite? Vypalena stopa od zehlicky? Nechcite mi nahovorit, ze dieta sa dostalo k zehlicke... a este k tomu k horucej...

 

Musite ma mat plne zuby.

 

Myslim, ze je velmi dolezite, ze napokon sa u Vas nikomu nic nestalo, okrem tej roboty, co Vam ostalo poupratovat...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
andrea kovacova napísané 04.04.2007 18:42

fetai nemali drogi tak moj dom aj s dietatom aj so mnou zacal znicoho horiet o5hod vecer

Tereza napísané 24.02.2006 10:52

Exemplárna ukážka čo sa môže stať, keď rodičia (mierne povedané) nemyslia. Dieťa, ktoré manipuluje s horúcou žehličkou, tĺčikom na mäso, nožnicami, sklený nábytok v izbe malého dieťaťa .... Hovoria rodičom niečo detské poistky na šuplíky?

A na margo poistky - ono je to dosť skoro po požiari preverovať ako mám napísanú poistnú zmluvu ... 50 000,- bolo málo už pred 10 rokmi ...

Nuž, ono sa nehovorí len tak - hlúposť a naivita na jednej kope, nešťastie na dvere klope.

Monika napísané 22.10.2003 17:48

... takže vzhľadom na to, že trojročné dieťa rado pozerá do šuflíkov, mu to umožníme? Nie, nemám tĺčik na mäso, nožnice a žehličku na strope...:o) Len sú na takom mieste, kde by dieťaťu dlho trvalo, aby sa k nim dostalo. A ak dieťa dlho nevidím, tak ho občas kontrolujem... hlavne, keď je podozrivo ticho. O zamykaní kuchyne hovorím v prípade, že idem preč na dlhšie, mám živé dieťa a v kuchyni nie som... Čo takto detské poistky do šuflíkov? A viete, že najviac detských úrazov sa stáva v domácnosti? S tým, že sa nedá predchádzať všetkým nešťastiam, s ukázaním a vysvetlením nebezpečných vecí plne súhlasím. A navyše, p. Marettová urobila všetko pre to, aby sa to už viac neopakovalo. Položili ste si otázku: "Môže sa to isté stať u nás?".

Zuzana napísané 20.06.2003 14:48

Mila Monika, vy urcite mate tlcik na maso, noznice a zehlicku zavesenu na strope, vsak? Trojrocne dieta, ako poznam podla skusenosti rado pozera aj do suflikov, prosto objavuje nove veci a to sa schovat vsetko neda a zamykat kuchynu je uplna hlupost(uz len preto ze matka v nej travi vacsinu svojho casu), myslim ze skor staci dietatu ukazat a vysvetlit co sa s cim robi a co mu moze ublizit smile Nikdy neviete co sa moze stat a nemozete predchadzat vsetkym nestastiam, jednoducho sa to neda :o)

Zelam vsetkym mamickam hrave zvladnutia objavov nasich malych nezbednikov. Pekny den :o)

Monika Durecova napísané 07.12.2001 00:00

Pre Martinu a Ľudmilu len krátko - pri čítaní mojej reakcie ste aspoň v kútiku duše museli uznať, že v niečom mám pravdu. A ak ste čítali pozorne, tak netvrdím, že nehodám sa nedá zabrániť - nie som pani "Dokonalá". A nehovorím tu o zatváraní detí, ale "zatváraní" vecí, teda - nechali by ste v blízkosti detí horúcu žehličku, nožnice, tĺčik? Nie. Všetkým nám ide o to, aby sa naše deti bezpečne hrali ... Prosím Vás, čo je bezpečné na "skúšanie" v kuchyni? Čo majú čo skúšať veci, ktoré im do rúk nepatria? Hm, ten požiar musel byť fakt vtipný...

Martina napísané 12.09.2001 00:00

Hmmm, podla reakcie Moniky, ze takmer vsetkej nebezpecnej manipulacii zo strany malych deti sa da predchadzat rozumnym odpratanim potencionalnych zdrojov do "ilegality", by bolo asi najjednoduchsie zatvarat dieta da malej vytapacirovanej prazdnej miestnosti bez vody a elektriny :-))) Co najmenej domacich a inych nestasti praje Martina

ps: pribeh bol celkom vtipne spracovany - dobre, ze to tak dopadlo

Monika Durecova napísané 20.08.2001 00:00

Neviem, ako je rieseny domcek, v ktorom byvate, ale pokial odidete na 2 - 3 minuty a mate tak zive dietky ako pisete, tak by som kuchynu nejak zavrela alebo zaistila, aby sa tam maly nedostal (po bitke je kazdy general). My sme maleho tak naucili, ze ked javil zaujem o sporak, tak sme mu (do bezpecnej vzdialenosti, samozrejme) pritiahli rucku k horucej rure a vysvetlili, ze to pali a mohol by si velmi ublizit. Na druhej strane mam stastie, ze na kuchynu neustale vidim ...

Minimalne 2 prihodam, ktore ste spominali na zaciatku, sa dalo zabranit - nekupila by som do detskej izby nabytok so sklenenymi dverami (vyraba take vobec niekto?) a neviem, ci by som dietatu dala do ruky tlcik na maso (na hranie?). Nehovoriac o tom, ze rozstrihana sietka na ohradke znamena, ze sa dieta dostalo k nozniciam a tie su tiez nebezpecne pre 3-rocne dieta, nemyslite? Vypalena stopa od zehlicky? Nechcite mi nahovorit, ze dieta sa dostalo k zehlicke... a este k tomu k horucej...

 

Musite ma mat plne zuby.

 

Myslim, ze je velmi dolezite, ze napokon sa u Vas nikomu nic nestalo, okrem tej roboty, co Vam ostalo poupratovat...

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised