Chcem len stáť v kuchyni a umývať riad

Prešla som si tým. Ako mnoho žien, manželiek, matiek… Ohováraním celého sveta za to, v čom som ako matka v spoločnosti menejcenná, dikriminovaná, čo všetko sa s deťmi nedá…

Ako by som rada karierne to a hento, ale môj manžel pracuje tak, že sa do toho nejaké “striedanie rodičovstva” nezmestí. Že svokrovci by teda mohli aspoň cez tie prázdniny, aspoň na týždeň, ale kdeže … užívajú si sami svoj pokoj svätý v Grácku. A aspoň na tú kalanetiku s babami, raz do týždňa, keby ON stihol prísť z práce, ako ráno sľúbil. 

Čierna mačka cez cestu

Ale jednu obyčajnú stredu sa vsunula do môjho života taká bežná, seriálová zápletka. Ako tá čierna mačka cez cestu. Na onkológii si zobrali zo mňa vzorku, že či už, alebo ešte nie celkom, lebo vyzerá to všelijako. 

A tak som nasledujúcich pár dní tajne čakala na výsledky z histológie. Umývala som riady v kuchyni, natierala deťom ráno desiatu do školy, šúpala zemiaky, vešala opraté ponožky, vozila chlapcov z tréningov a na zápasy, sedela nad domácimi úlohami …. s takou láskou a túžbou robiť to ešte zopár rokov, ako nikdy pred tým. 

Tie nudné veci boli zrazu úžasné

Bolo tak úžané vedieť, že manžel má prácu, ktorá ho napĺňa a teší. Že práca, ktorú robím ja, mi dáva príležitosť byť toľko s mojimi deťmi. Môcť len tak stáť v kuchyni s utierkou, keď sa ku mne akože neplánovane domotká dospievajúce dieťa, a začne rozprávať o problémoch vo vzťahoch.

Ich hnevy, strachy, úzkosti, radosti, nádeje, víťazstvá. Len tak – byť pri tom.

Keď rozhádže ten najmenší  Lego po kuchyni, a môžem si postaviť svoju garáž na jeho velkom parkovisku.

Sedieť s nimi za stolom a tešiť sa, že ešte dokážem vykúzliť v kuchynskej zástere niečo, čo im chudí… také obyčajné, a také silné. 

Bože, chcem tu stáť v tejto kuchyni

Bože, chcem tu stáť do konca života v tejto kuchyni. A len tu tak pre nich byť. Prosím. Aspoň tak dlho, kým ma budú potrebovať.  Naozaj ma to robí šťastnou. 

(34 hlasov, priemerne: 4,79 z 5)

Loading...