Môj muž má mnoho skvelých vlastností, pre ktoré ho porota v kastingovej reality šou, v ktorej hlavnou cenou bolo manželstvo so mnou, vybrala do najužšieho finále. Opakujem si to veľmi často.
Napríklad vtedy, keď po príchode z práce nastúpi rovno do chladničky a kompletne zlikviduje potraviny určené na zajtrajšie raňajky a desiate pre deti, pričom na sporáku sa práve dovára večera, na margo ktorej prehlási, že „už jedol“. Alebo si niekoľko dní pred výplatou, kedy ja už mám spočítané vopred aj to, koľko pečív kúpim pozajtra, kúpi jubilejné výberové dvoj – CD kapely, o ktorej som v živote nič nepočula, nieto ešte aby sa mi jej hudba páčila.
Prípadne vtedy, keď namiesto toho, aby ako rodič výchovne pôsobil na nášho juniora, pridá sa k nemu a spolu si robia srandičky z juniorovej úbohej, starej, životom skúšanej a unavenej mamy.
Za najdôležitejšiu výbavu do nášho manželstva považujem však to, že dokáže byť ráno vtipný.
V čase, keď ja nie som si istá, či poznám všetky v byte prítomné deti osobne, jeho mozog sekundu po prebudení pracuje na sto percent. Približne o šesť desať, kedy ja vstupujem do skrine a hľadám vypínač v domnení, že idem do kúpeľne, zdravím kávovar a otváram klietku kanárikovi namiesto toho, aby som vypustila von psa, je môj muž nielen prebratý a svieži, ale navyše schopný aktívneho humoru. Veď čo by ste si pomysleli o manželovi, ktorý ráno vojde do kuchyne s klobúčikom najmladšieho syna na hlave? Alebo ktorý sa ráno spýta, čo sa deťom stalo nového počas spánku? Či tomu, že k im raňajkám zaželá dobrú noc a štrngnutie šálky s čajom sprevádza pravidelným „na zdravíčko, pán vajíčko“, prípadne „čauko milý havko“ ?
Vyzerá to jednoducho, ale ja viem, že vstať ráno v takejto nálade a ešte ju aj preniesť na deti je obrovské umenie. Ja to teda rozhodne dokážem tiež – ale až okolo jedenástej, kedy je mi to úplne nanič, lebo vtedy sú už obvykle všetci z domu preč.
Ranný smiech našich detí považujem za najlepšiu známku toho, že je všetko presne tak, ako má byť. K nemu sa vraciam, ak sa im náhodou v škole nezadarí a schytajú nejaké tie štvorky, prípadne prídu domov bez motýlika a majú šestnásť chýb v matematickej previerke, na ktorú sme sa deň pred tým spoločne učili.
On mi pomáha prežiť momenty, keď ma juniorka volá „matka komunistka“, lebo trvám na dodržiavaní aspoň najdôležitejších pravidiel, napríklad že do školy sa nosí iba jedna vrstva maskary a domáce úlohy sú ešte stále povinné aj keď podaktorí spolužiaci pália na námestí portrét ministra školstva.
Smiech pri raňajkách znamená, že stále patríme k sebe, aj keď sa niekto s niekým škaredo poháda. A že doma čaká vždy istota a niekto k spoločným raňajkám.
Môj muž tvrdí, že byť celý život duchaplný vôbec nie je ťažké, stačí byť iba duchaplný. Oveľa ťažšie je vraj vydržať celý život so zatiahnutým bruchom.
Ozaj, a čo tí vaši?
Lexi
Foto: www.mirocacik.sk
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Materská dovolenka
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
Vianočná večera pre najmenšie bábätká. Ako pripraviť tradičné menu zdravšie?
Pediater rodičom: týchto 6 vecí radšej nerobte
Dýchací (respiračný) systém
Ani bábätko, ani škôlkar. Puberta je najnáročnejšie obdobie rodičovstva
Súťažte o 150 € na ošetrenie v Poliklinike Mlynská dolina
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Super, Lexi. :-). Veľmi trefné. Píšeš o takých milých drobnostiach v živote. Nikdy som si to ani veľmi neuvedomila, ale píšeš presne o tom, čo sa deje u nás doma, len som to nikdy takto nedefinovala. Hoci , čo sa týka humoru, u nás som tá strelenejšia a ľahkovážnejšia ja. Nechcem povedať, že by bol môž suchár, ale viac humoru by niekedy nezaškodilo (hlavne ke´d mám nervy)
Lexi, dobre- dost sa to podoba na mojho milovaneho mazela. Hehe- ten tiez zvykne zjest posledny jogurt a ked bola mensia dcerka malicka, tak si kludne dal aj jej vyzivu. Tym ma vzdy vedel nakopnut do nepricetnosti- kedze nebyvame v meste ani na dedine, ale na farme. Tiez niekdy nemam chut na tie jeho sasovinky a je spiknuty so starsou proti mne.Ale ked nie je doma, tak mi zrazu chyba to jeho vyspevovanie, blaznenie s deckami na posteli/ spalna potom vyzera ako cigansky siator/ a nemam po kom zdvihat ponosky v kupelni. Stve ma na nom tisic veci a tych tisic veci na nom aj milujem. Asi tak to ma byt. Bez toho humoru by bol zivot sedy. On je naozaj korenim zivota.
skvelý článok Lexi
Jana, poteším Ťa, nesúvisí to s vytretím mozgu po materskej :-))) ale s chaosným radením príspevkov z jedného dňa. Ja som to tu tiež písala – tuším včera, ale všimla som si, že tento problém sa opakuje aj inde, takže zatiaľ sa s ním dá poradiť iba tak, že si hore klikneš na „verzia pre tlač“ a tam sa Ti príspevky nielenže krásne zoradia do pozoru a v poradí , v akom prišli, ale aj celý text je naformátovaný užšie a čitateľsky priateľskejšie. Odporúčam.
Lexi, asi som nezainteresovana ;o) mam totiz total chaos co k comu patri kto na co reaguje a asi aj mam uz hlavu trochu „vytretu“ z materskej a odmieta hladat suvislosti :o))) ale citanie je to napriek tomu prijemne.
Potešilo :-), kto čítal všetky moje články, vie už aj koľko mám detí, aj aké sú približne staré. Môj vek je primeraný ich veku 🙂
Vyjadrujem uprimny obdiv nad Tvojou schopnostou pisat clanky o beznom zivote s takouto lahkostou. Tesim sa na dalsie. Ak sa mozem opytat, kolko mas rokov a kolko rokov maju tvoje deti? Chcem to vediet len preto, ze sa mi zdas uzasne nadcasova… neviem to lepsie popisat. Akoby si mala 9 r. svojou veselostou a bezprostrednostou a 99 r. podla skusenosti… take vsestranne vselico:o))) Ja mam 27 a dve dievcata 6r. a 4mes. a prave taketo clanky ma vedia nakopnut do dalsieho dna aj s „dokonalym“ manzelom. Vela zdaru a sem s dalsim clankom:o)
Následky momentu oplodnenia bývajú pre mužov ešte dlho dlho nepochopiteľné. Ale poteší Ťa možno, že v jednom momente si uvedomia, akí parťáci im doma rastú a začne ich to baviť. Vzácni muži, ktorých bavia malé deti :-/
Z toho článku vyplýva, že muži si všimnú svojich blízkych pod jednou strechou len v prípade, že na nich budete dostatočne vrčať a ceriť zuby.
))
Expert na humor som doma ja a som v tom sama. Neviem, čím to je, ale môj muž sa zobudí naštvaný už len na to, že vôbec ráno musí vstať. No čo si asi pri 2 malých deťoch myslel? O vyjedenej chladničke ani nehovorím, nič nemôžem kúpiť do zásoby, lebo všetko kamsi zmizne z večera do rána. To bude asi tým, že v telke po nociach chodia také pútavé programy, ktoré ja už pozerať nevládzem. Ked niečo poviem, len dirigujem, ale ked to nepoviem, syn s ockom v meste za pol dňa zje 1 zmrzlinu a 1 žuvačku. A potom večer obaja odpadávajú od hladu. Jednoducho chlapi, oni nemajú čas myslieť ani na to, že im ttreba cikať. Tak mi nič iné neostáva, len denne vstávať o 5.00 s dobrou náladou a vedomím, že príroda nemyslela na to, že ženy budú s chlapmi tráviť celý život, nie len moment oplodnenia.
S chlapmi ťažko, bez nich ešte horšie. A oni sú spokojný, že všetko tak pekne zariadili.
Nepochopím, aj keď podľa niektorých reakcií súdim, že sú z toho celkom vytešení (z toho článku myslím).
Zase na druhú stranu… si pamätám ako som sa kvalitne nudila na obchodných večieriach a obedoch, keď viedli moji šéfovia s obchodnými partnermi slovné súboje na tému autá a víno. Moja najväčšia starosť bola, ako sa tváriť prijateľne a nezapikovať tvár od nudy do taniera. A teraz, keď bývam vo Francúzsku pár kilometrov od vychýrených viníc, ma mrzí, že som ich nepočúvala…
No ale nie je to úžasné, vedieť sa na tom zabaviť? Hej a k tej motorovej píle. Som manžela uviedla do tejto diskusie, aj sa pochechtal so mnou a vieš, čo teraz robí? …pozerá na i-nete motorové píly (a to ani nemusím hovoriť, že ju fakt nemáme kde použiť)!
Áno Denisa, je to presne ten, ktorý som myslela! Toto pochopíš že týmto sa celkom VÁŽNE zaoberajú??? Ja teda nie.
(Presne ako oni nepochopia, že my sa zaoberáme stavom zásob v chladničke v pomere k stravníkom, a že nám prekáža, ak pomer narušia…)
Počuj Lexi, ak ten článok, na ktorý si dala linku, mal byť vtip, tak celkom vyšiel…sa chechtáme ešte teraz. btw skáče mi to na článok o rezaní motorovou pílu
Som na mŕtvicu z týchto chaosne radených príspevkov. Keď ich číta nezainteresovaný človek zaradom, musia mu vyskakovať ozaj nečakané súvislosti :-), myslíte, že sa s tým nedá niečo urobiť?
Myslím, že celý problém vyjedených zásob spočíva v tom, že aj dospelí, rozumní, inak úplne normálni muži a dobrí otcovia považujú za dôležité niečo úplne iné, ako my. Kto neverí, nech si prečíta tento článok 😀
Niekedy uvazujem, co posunulo mojho manzela v tom „kastingu“ do uzsieho kola. Rano nie je vtipny, ale ani nevrci do obeda. Obed potrebuje polozit rovno pod nos a ked ho poprosim o pohar vody (som v 7.mesiaci tehotenstva – bezproblemoveho) povie mi s laskou, ze potrebujem pohyb. Rano on sice vstane prvy, ale ide najprv telefonicky skontrolovat stav v robote, potom ide do kupelne a mna s juniorkou necha spinkat. Ze ved nech sa vyspinkame, potrebujeme to. Ale potom, ked vstanem, nemam cas rozmyslat nad tym, ci uz som prebrata. Najprv robim ranajky. Uz siedmi rok robim ranajky len jemu. Nikdy v zivote ma nenapadlo, ze aj ja budem onedlho hladna a casto sa mi stava, ze si ani nic zo sebou do roboty nevezmem. Potom je na rade moja sprcha, lebo kupelna je uz konecne volna. Este pred tym spravim juniorke mlieko, zanesiem jej ho do postele na prebratie a pripravim jej oblecenie. Ked ma ocko dobru naladu, musim povedat, ze dost casto, oblecie seba aj juniorku a mozno poravi postele, pretoze v tom case uz ja prichadzam zo sprchy. Vtedy nastava jeho vytuzeny cas ranajok, ktore si chce plne vychutnat. Na moju obcasnu snahu urobit mu na ranajky nieco na co ma prave chut, odpovie, ze mu je to jedno. Vzdy ale ked sa ho to spytam, ma problem s mojim vyberom. Este samozrejme treba ucesat mamu aj juniorku a v zime aj obliect do kombinezy. Ocko skoro vzdy zahlasi „kedy mam vlastne vstat, aby som stihol prist nacas do roboty“? Inak celkom promptne reaguje na pohyb malych ludi po dome.
Niekedy uvazujem, co posunulo mojho manzela v tom „kastingu“ do uzsieho kola. Rano nie je vtipny, ale ani nevrci do obeda. Obed potrebuje polozit rovno pod nos a ked ho poprosim o pohar vody (som v 7.mesiaci tehotenstva – bezproblemoveho) povie mi s laskou, ze potrebujem pohyb. Rano on sice vstane prvy, ale ide najprv telefonicky skontrolovat stav v robote, potom ide do kupelne a mna s juniorkou necha spinkat. Ze ved nech sa vyspinkame, potrebujeme to. Ale potom, ked vstanem, nemam cas rozmyslat nad tym, ci uz som prebrata. Najprv robim ranajky. Uz siedmi rok robim ranajky len jemu. Nikdy v zivote ma nenapadlo, ze aj ja budem onedlho hladna a casto sa mi stava, ze si ani nic zo sebou do roboty nevezmem. Potom je na rade moja sprcha, lebo kupelna je uz konecne volna. Este pred tym spravim juniorke mlieko, zanesiem jej ho do postele na prebratie a pripravim jej oblecenie. Ked ma ocko dobru naladu, musim povedat, ze dost casto, oblecie seba aj juniorku a mozno poravi postele, pretoze v tom case uz ja prichadzam zo sprchy. Vtedy nastava jeho vytuzeny cas ranajok, ktore si chce plne vychutnat. Na moju obcasnu snahu urobit mu na ranajky nieco na co ma prave chut, odpovie, ze mu je to jedno. Vzdy ale ked sa ho to spytam, ma problem s mojim vyberom. Este samozrejme treba ucesat mamu aj juniorku a v zime aj obliect do kombinezy. Ocko skoro vzdy zahlasi „kedy mam vlastne vstat, aby som stihol prist nacas do roboty“? Inak celkom promptne reaguje na pohyb malych ludi po dome.
Problém posledného zjedeného jogurtu je u nas vyriešený. Každý má iný druh, maly čokoládový, velký s írskou kávou a ja biely. Takže sa nestane, že by niekto zjedol druhému
))
U nás sa tento týžden ale objavil iný druh manželovho humoru. V pondelok bol v telke veledoležitý hokej. Ja som na čas dvoch tretín musela k zubárovi. Ešte pred odchodom som malému dala zmrzlinu. Samozrejme celé balenie. Bez problémov mu to zvyčajne sám manžel po pár sústach odoberie. Keď som sa po dvoch hodinách vrátila, tak som skoro odpadla. Na stole pred telkou roztečená zmrzlina. Na moje vyčítanie, že prečo mu to nezobral, povedal, že veď malý to stále jedol. Mmch, malý zjedol pár lyžičiek a zvyšok sa roztopil. Jednoducho si to v zápale fanúšikovania absolútne nevšimol
))) Čiže u nás nie je problém s jedlom, skôr je problém s hokejom. Je mimoriadne zábavné sa dívať na chlapa, ktorý počas zápasu skoro nedýcha a všetko prežíva tak, že sa malému rozširuje slovník nedovolených výrazov 
))
Tak neviem. Ten „moj“ necaka na rannajky alebo obed, len v pripade ak sa dopredu dohodneme, alebo sa ja ponuknem. Inac je u nas flexibilita. Dokaze si rano uprazit vajicka aj pre mna a pod; ale dost radikalnym sposobom, pretoze si nevybera najlepsi sposob ako zachovat cistotu. V kazdom pripade ho necham, lebo z rutinnej povinnosti by som bola nervozna, takto si to varenie aspon niekedy vychutnam.
Niekedy uvazujem, co posunulo mojho manzela v tom „kastingu“ do uzsieho kola. Rano nie je vtipny, ale ani nevrci do obeda. Obed potrebuje polozit rovno pod nos a ked ho poprosim o pohar vody (som v 7.mesiaci tehotenstva – bezproblemoveho) povie mi s laskou, ze potrebujem pohyb. Rano on sice vstane prvy, ale ide najprv telefonicky skontrolovat stav v robote, potom ide do kupelne a mna s juniorkou necha spinkat. Ze ved nech sa vyspinkame, potrebujeme to. Ale potom, ked vstanem, nemam cas rozmyslat nad tym, ci uz som prebrata. Najprv robim ranajky. Uz siedmi rok robim ranajky len jemu. Nikdy v zivote ma nenapadlo, ze aj ja budem onedlho hladna a casto sa mi stava, ze si ani nic zo sebou do roboty nevezmem. Potom je na rade moja sprcha, lebo kupelna je uz konecne volna. Este pred tym spravim juniorke mlieko, zanesiem jej ho do postele na prebratie a pripravim jej oblecenie. Ked ma ocko dobru naladu, musim povedat, ze dost casto, oblecie seba aj juniorku a mozno poravi postele, pretoze v tom case uz ja prichadzam zo sprchy. Vtedy nastava jeho vytuzeny cas ranajok, ktore si chce plne vychutnat. Na moju obcasnu snahu urobit mu na ranajky nieco na co ma prave chut, odpovie, ze mu je to jedno. Vzdy ale ked sa ho to spytam, ma problem s mojim vyberom. Este samozrejme treba ucesat mamu aj juniorku a v zime aj obliect do kombinezy. Ocko skoro vzdy zahlasi „kedy mam vlastne vstat, aby som stihol prist nacas do roboty“? Inak celkom promptne reaguje na pohyb malych ludi po dome.
Niekedy uvazujem, co posunulo mojho manzela v tom „kastingu“ do uzsieho kola. Rano nie je vtipny, ale ani nevrci do obeda. Obed potrebuje polozit rovno pod nos a ked ho poprosim o pohar vody (som v 7.mesiaci tehotenstva – bezproblemoveho) povie mi s laskou, ze potrebujem pohyb. Rano u nas vyzera asi tak, ze on sice vstane prvy, ale ide najprv telefonicky skontrolovat stav v robote, potom ide do kupelne a mna s juniorkou necha spinkat. Ze ved nech sa vyspinkame, potrebujeme to. Ale potom, ked vstanem, nemam cas rozmyslat nad tym, ci uz som prebrata, alebo este spim. Najprv robim ranajky. Uz siedmi rok robim kazde rano ranajky len jemu. Nikdy v zivote ma nenapadlo, ze aj ja budem onedlho hladna a casto sa mi stava, ze si ani nic zo sebou do roboty nevezmem. Potom je na rade moja sprcha, lebo kupelna je uz konecne volna. Este pred tym spravim juniorke mlieko, zanesiem jej ho do postele na prebratie a pripravim jej oblecenie. Ked ma ocko dobru naladu, musim povedat, ze dost casto, oblecie seba aj juniorku a mozno poravi postele, pretoze v tom case uz ja prichadzam zso sprchy a zacinam sa obliekat. Vtedy nastava jeho vytuzeny cas ranajok, ktore si chce plne vychutnat. Na moju obcasnu snahu urobit mu na ranajky nieco na co ma prave chut, odpovie, ze mu je to jedno. Vzdy ale ked sa ho to spytam, ma problem s mojim vyberom. Este samozrejme treba ucesat mamu aj juniorku a v zime aj obliect do kombinezy. Skoro vzdy zahlasi „kedy mam vlastne vstat, aby som stihol prist nacas do roboty“?
Niekedy uvazujem, co posunulo mojho manzela v tom „kastingu“ do uzsieho kola. Rano nie je vtipny, ale ani nevrci do obeda. Obed potrebuje polozit rovno pod nos a ked ho poprosim o pohar vody (som v 7.mesiaci tehotenstva – bezproblemoveho) povie mi s laskou, ze potrebujem pohyb. Rano u nas vyzera asi tak, ze on sice vstane prvy, ale ide najprv telefonicky skontrolovat stav v robote, potom ide do kupelne a mna s juniorkou necha spinkat. Ze ved nech sa vyspinkame, potrebujeme to. Ale potom, ked vstanem, nemam cas rozmyslat nad tym, ci uz som prebrata, alebo este spim. Najprv robim ranajky. Uz siedmi rok robim kazde rano ranajky len jemu. Nikdy v zivote ma nenapadlo, ze aj ja budem onedlho hladna a casto sa mi stava, ze si ani nic zo sebou do roboty nevezmem. Potom je na rade moja sprcha, lebo kupelna je uz konecne volna. Este pred tym spravim juniorke mlieko, zanesiem jej ho do postele na prebratie a pripravim jej oblecenie. Ked ma ocko dobru naladu, musim povedat, ze dost casto, oblecie seba aj juniorku a mozno poravi postele, pretoze v tom case uz ja prichadzam zso sprchy a zacinam sa obliekat. Vtedy nastava jeho vytuzeny cas ranajok, ktore si chce plne vychutnat. Na moju obcasnu snahu urobit mu na ranajky nieco na co ma prave chut, odpovie, ze mu je to jedno. Vzdy ale ked sa ho to spytam, ma problem s mojim vyberom. Este samozrejme treba ucesat mamu aj juniorku a v zime aj obliect do kombinezy. Skoro vzdy zahlasi „kedy mam vlastne vstat, aby som stihol prist nacas do roboty“?
No neviem, Vv tom pribehu su urcene peniaze na rozky na druhy den- sanca na veceru v restauracii asi nie je. Chapem, ze rozpocet moze byt nizky, ale mat pri za takych okolnosti aj veselo naladenu polovicku, tak ma porazi. Avsak autorka zrejme pouzila hyperbolu, takze nech to neberie ako osobne. Podarilo sa jej ale dat dokopy niekolko faktov, ktore su trocha naklonene na „jednu stranu“.
A u nas tiez nie je prazdny hrniec raritou! A akosi ani ziadnym problemom.
Dagmar, a vieš, že niekedy by aj ten vtip stačil. Jasné, že nie každý deň (ani vyjedanie chladničky sa asi každý deň nekoná), ale u nás sú občas také dni, že prázny hrniec je tá posledná vec, ktorá ma trápi. Fantastické na manželovi je, že to chápe a keď utrúsi niečo v tom zmysle Aj tak si dnes vyhrala anketu o najlepšiu ženu mesiaca, tak som sa rozhodol pozvať ťa na večeru, tak mám pocit, že som fakt vyhrala, aj keď nie presne ženu mesiaca…
Dagmar, v niketorých situáciách aj ja hodím skôr po niekom vecheť, než by som trúsila vtipy 🙂 a je pravda, že muži niekedy problém otočia na banalitu, z ktorej si uťahujú. Ale nie je to práve ten nadhľad, to nerobenie „z komára somára“, to netrvanie na malichernostiach práve to, čo nám ženám chýba a čo muži vo vzťahu dopĺňajú?
Každá takáto situácia sa ale dá riešiť (aj vyjedené zásoby :-)), keď to základné v manželstve funguje (t.j. u nás keď sa deti pri raňajkách rehlia). Keď sa ešte rieši bez konfliktu a s humorom, je to známka vysokej kvality vzťahu.
Dagmar, aj moj manzel zje co ho napadne, alebo co zbada a nemysli na dosledky. Vela krat sme sa zo zaciatku pre to „pohadali“ (ja som mu to vytkla a on nechapavo kukal ze ked sa neozvem ze on je kym je co jest – to byvalo uz vtedy ked sme este deti nemali, napr. otvoril si posledny balik kukuricnych chipsov a zjedol ich na posedenie a kym som si vobec vsimla ze ich otvoril, bol balik prazdny) dnes sa ho snazim upozornit dopredu ze sa musi podelit, dokonca uz ho niekedy aj sameho „trkne“ – ked nie dcerka je rychla ako blesk a vypyta si a vtedy sa ujde aj mne, lebo tato zacne kruzit a ponukat (tym nemyslim tie spominane chipsy, je dost aj inych potravin s ktorymi sa da ponukat :o) )
ked to tak po lexi ci zuzi citam, mam pocit ze to vyjedanie zasob, ci uz poslednych alebo nachystanych na nejaku prilezitost je jednoducho urcitou danostou vecsieho poctu nasich silnejsich poloviciek a tak bud sa s tym zmierime a naucime sa to brat s humorom alebo bude stale vznikat zbytocne napetie pre blbosti, ktore sa daju napravit aj tym, ze vinnika jednoducho „vystveme“ na ne/skory nakup a svoj cin tak „odcini“ :o)))
Humor by som ja osobne zo seba nevydolovala pri cine jedenia poslednych zasob nevydolovala; ale sa k tomu asi musime uchylit, lebo muzi nemaju radi pocit viny. Vysvetlenie pre vyjedanie poslednych zasob a pre podobne scenare je take, ze muzi jednoducho nemaju tu kvalitu mysliet na deti aj ked na ne prave nemyslime, ake maju zeny. Su to egoisti- teraz nemyslim ten obciansky egoizmus, ale skor v zmysle ze ich davka agresivity je vacsia ako u zien, takze sa nepozastavuju nad tym, co ich obmedzuje, ale skratka idu dopredu. Zena v detoch vidi dalsiu dimenziu na lasku k muzovi, kdezto muz skor vidi v zene oazu bezpecia,kam sa vracia. Fakt je, ze muzi su schopni srandiciek so zenou za kazdych okolnosti, lebo vedia ze im tou taktikou vela prejde odpusteneho. Zene by nestacilo povedat vtip namiesto prazdneho hrnca.
Tak sa pridam aj ja. Dagmar, mam doma manzela, ktory ked krmil nase deti, tak ak pritom napr. pozeral telku a tym padom sa pozabudol, tak krmenie prebiehalo sposobom: jedna lyzicka dietatu, dve sebe… skoro ma vykotilo! A to on uplne v pohodicke bastil aj tie neslane zeleninove babetkovske gebuziny. Takze ak zje posledny jogurt, banan alebo kolac, uz ma to fakt neprekvapuje… Ked mi zapne vcas, vopred ho upozornim, ale niekedy si to nevsimnem a potom ma ide rozdrapit. Ale egoizmom to fakt nenazvem… Ved nikto nie sme dokonaly a tato manzelova uchylka pri jeho kvalitach (a to myslim uprimne) nie je podstatna… no alebo nazvem to tak, ze je akceptovatelna :-))). My sme o tom dokonca niekolkokrat debatovali a on mi povedal, ze jeho to fakt nenapadne, ze to je posledny jogurt a ze by ho mohli chciet deti…. a potom ho to mrzi, ak ho deti fakt chcu. Tak co…
Specialistom na humor je aj u nas prave on a ja sa tomu velmi tesim. Mnohokrat sme sa prave vdaka nemu namiesto vrcania na seba dobre na svojich reakciach nasmiali. Ja si myslim, ze humor v manzelstve je strasne fajn.
Dagmar, nie je to také tragické, ak máš napríklad blízko obchodík s čerstvým pečivkom – tak previnilec ráno nastúpi a nakúpi, no nie? Myslím, že to nie je ukážka egoizmu, ten by som diagnostikovala, keby sa podobné veci opakovali. Skôr je to ukážka situácií, na ktoré máme odlišný názor. A vtedy si namiesto konfliktu treba pripomenúť tie skvelé vlastnosti, pre ktoré sme si našich mužov vybrali pôvodne 😀
Denisa, zaujímavé podrobnosti vôbec neunavujú.
Lexi, nemozem si pomoct, ale chlap ktory zlikviduje deckam desiatu (ved si mozu zobrat gulas do desiatoveho sacku). Ukazka muzskeho egoizmu? Bol hladny a inac to nerobi? To na jeho obranu. Mna by zartiky nerozveselili, sarm urcite potesi, ale nie je vsetko.
Hehe ako krasne sa da dvojzmyselne pochopit napisany cas vstavania 🙂 ze ma napadol zrovna ten neskorsi ;o) asi to bude nedostatkom spanku a snahou dobehnut ten nahonobeny spankovy deficit :o))) ale musis uznat ze keby ste si mohli dovolit ten mnou pochopeny bolo by vam kralovsky :o))))
Nebudem unavovať podrobnosťami… Jednoducho žijem počas posledných troch rokov v tretej krajine, v každej sa mi narodilo jedno dieťa a vidím, že to, čím sa vážne straší doma, je inde na smiech a opačne.
Skrátka a dobre, niekedy som si myslela, že rozumiem skoro všetkému a pomaly zisťujem, že to nie je úplne tak. A z ľudí, ktorí sa tvária, že všetkému rozumejú, začínam mať divný pocit. Takže, keď som sa niekdy hrdila, akého mám skvelého chlapa (a ja ho naozaj mám) a ešte viac, že je to moja zásluha, lebo som takého vedela rozpoznať a ošarmiť, dnes len potíšku užívam harmonické manželstvo a ďakujem ani neviem komu, že je to tak, ako to je.
No, pôvodne som tu mala príspevok o tom, ako sa kedysi jedna moja kamoška (bože, na dovolenke!!!) úplne blbo a nevhodne zamilovala do talianskeho príležitostného dídžeja a barmana, on sa len ženiť a ženiť a ona len vydávať a vydávať do Talianska. On chcel mladučkú, zbožňujúcu, tichú a poslušnú ženušku, akú kvôli tomu v akej kultúre vyrastal potrebuje. Jej rodičia boli na mŕtvicu, ale zachovali sa veľmi rozumne – pozývali ho stále k nim a snažili sa veľmi veľa debatovať – o jeho rodine, o tom čo robí a ako žije, aké sú tam vzťahy, rituály a zvyky. Talian bol v zásade schopný konverzovať iba o drinkoch a hitparádach, ale veľa ukázal aj z toho, aký život by tam moja kamarátka viedla. Chvalabohu, došlo jej to. Keď som čítala teraz Millieinu diskusiu o pôrodoch v Taliansku a o tom, ako pri jej tehotenstve má hlavné slovo „la mamma“ (svokra) a manžel, spomienka na moju kamošku ma až mrazí. A to je Millie asi vydatá za dobrého muža…
Tým len chcem povedať, že treba o tom partnerovi vedieť – akú má rodinu, vzťah k povinnostiam, slabším, starým, deťom, peniazom. Či nie je chorobne žiarlivý, skúpy, alebo závislý na alkohole.
A to ostatné je to šťastie 🙂
Čo sa stalo za tie 2 – 3 roky, že si zmenila názor?
Lexi, ešte pred 2-3 rokmi by som zúrivo oponovala, ale dnes som si už nie úplne istá… Asi na tých poznámkach typu Ty máš ale šťastie, že máš chlapa, ktorý …, ktoré ma zvykli poriadne iritovať, niečo pravdy bude.
Gigina, Lenkap, Denisa, pes je asi zakopaný v tom, že to či sme si vzali správneho muža zistíme, až keď si ho vezmeme.
Jana z Ba, o 6.10 veru. Tých desať minút sa pokúšam pochopiť, o čo ide. Nie vždy sa to podarí :-)))
lexi ?o sest desat? nie nahodou o desat sest? :-)) ja som sedmospac a rana mam velmi drsne ale pred desiatou som uz aj ja vtipna bez karpin :-)))
Lenkap, ja si myslim, ze v tom, akeho si nase deti vyberu partnera, mozeme vela urobit. A to vlastnym prikladom. Kazde dieta ma tendenciu kopirovat vztah taky, ako zazilo v rodine. A aj na tu radu pride, ak budeme mat s dietatom taky vztah, aby sa s nami uprimne rozpravalo. Ja som napr. mala uplne jasno, akeho chcem partnera a tuto predstavu som si vytvarala dlhodobo, na zaklade vzoru, skusenosti a samozrejme hodnotoveho rebricka. Myslim, ze dostatocne vnimava zena vie, co chce a vie aj rozpoznat, ci to splna alebo bude splnat partner.
Lenkap, toto, toto je presne to, nad čím uvažujem, odkedy mám tri dcéry.
Halóóó dievčiny má niekto nejaký dobrý tip(y)?
Začínam typom číslo 1: vybrať svojim dcéram za otca správneho chlapa
Tak tento článok sa mi fakt páči, rána mám asi také ako Ty, chvíľu neviem kde som, len mám smolu, že vtipná stránka môjho muža sa cez týždeň nemá ako prejaviť, vždy uteká do roboty a ešte musí ísť aj so psom. Víkendy sú o inom, vtedy je to super, keď je doma , stará sa o malého a samozrejme vyvádza ako malé deco.
Spomeniem kamošku, u nich je to presne naopak, zažila som jej muža na dovolenke, neviem ako to s ním ráno vydrží, je neznesiteľný, len vrčí , asi tak do obeda. Hrôza. A ešte mimochodom Lexi, diky za radu, so synovým nepapaním, asi sa fakt trápim zbytočne.
Lexi, mne sa ten článoček páčil, pripomína mi toho môjho. Ja tiež ráno neviem kde je sever, po každom len vrčím a on zabáva decká. A ja sa len rozčuľujem, že aj do školy treba ísť… Ale s peniazmi som si to zariadila lepšie :-))). Mažel „odovzdá“ výplatu a dostane vreckové. Samozrejme o všetkom inom ako potraviny a bežné potreby pre deti rozhodujeme spolu. Ale Lexine články sa mi páčia, sú vtipné a trefné.
Dalsi vtipny clanocek, pobavil ma.
Len jedna poznamka: problem vyberu partnera a predikcie toho ako sa bude spravat v manzelstve je velmi zlozity. Ked Lexi tvrdi, ze sa dalo vopred odhadnut aky bude Miriamin stryko, tak ja si myslim, ze to nie je take jednoduche. Je vela faktorov, pre ktore si partnera akosi nechceme „pustit“ i ked sa nam zda, ze nas jeho spravanie nenaplna. Myslim si, ze hlavny problem je v nevzdelanosti v oblasti vyberu partnera. Povedzme si uprimne, kto sa kedy s nami rozpraval a dal na radu, ako spravne si vyberat partnera a ci by sme vobec jeho rady pocuvali? Ako my prispievame k tomu, aby si nase deti vybrali toho spravneho partnera? Ako pomoct svojmu dietatu, aby v puberte, ked jeho spravanie prevezmu do ruk „hormony“, si vybral „spravneho“ kamarata, priatela … a aky je vlastne ten spravny partner?
Lexi, mne sa ten clanok pacil.Je zo zivota, presne taketo situacie su aj u nas.A asi to patri k zivotu.
Maruska čo som nepochopila? Ak majú napätý rozpočet (viď počítanie pečiva) tak kúpa 2 CD (cca 1000,-?) je trošku divná a asi manžel na rodinný rozpočet až tak nemyslí ako Lexi. Mne to až také „milé“ nepríde. Ale možno to Lexi vyhovuje, je to jej život. Náš rozpočet je napr. dosť „voľný“ ale o každej veci nad 1000,-Sk sa poradíme a to manžel zabezpečuje 90% príjmu. Ale uznávam, že každý to má zariadené po svojom. PS: MMCH niekde som čítala od Lexi že očakáva búrlivé reakcie pretože si rada rýpne, predpokladala som že článok je námetom k diskusii a nie ku chváleniu a chváleniu sa.
Miriam, to je absolútne v poriadku, presne preto tu ten priestor pred článkami je :-))). Ja som si pri čítaní toho Tvojho príspevku uvedomila, že sú naozaj muži, ktorým chýba zodpovednosť a ich vonkajšie prejavy (ak sú šarmantní) môžu byť veľmi podobné. V tom prípade ale bolo chybou tety, že s takýmto flamendrom a flákačom mala vôbec deti. Ale možno ho milovala. Alebo si možno myslela, že ho zmení. Ale tieto typy sa dajú odhadnúť vopred. A potom, sú ženy, ktoré to trpne, v rámci svojej predchádzajúce výchovy znášajú – na začiatku sa nechajú „ošarmovať“ vtipným, extrovertným, zábavným a príjemným spoločníkom a keď si uvedomia, do čoho spadli, môže byť neskoro, najmä ak sú tam už deti. Potom sa dá len jediné – vydržať a nepočítať s takýmto partnerom, alebo sa zbaliť a odísť hneď – ani jedno z riešení však nie je dlhodobo vyhovujúce. Ale v každom prípade vďaka za námet na premýšľanie. A propos, byť môj muž ako Tvoj strýko, do toho spomínaného finále by sa určite nedostal. Asi by skončil na prvom castingu :-)))
Lexi niééééé, vôbec som to nechcela obrátiť akože proti vtipným manželom. Ale to bolo to prvé čo ma napadlo po prečítaní toho článku. Presný obraz môjho strýka tak ako ho poznám aj s tou vyjedačkou chladničky, aj s tým 2 CD pred výplatou aj s tými šaškarinami s klobúčikom (aj keď u Vás to tak nemusí byť a určite ani nie je). Možno som už na to príliš alergická (tak ako je niekto kto vyrastal s alkoholikom alergický na akýkoľvek alkohol, kolega nenávidí ani cinknutie fľaše o fľašu lebo mu to pripomína ako otec vyberá pivo z chladničky). Mali sme to v rodine často „na tanieri“. Vyrastala som v tom a prešla som fázou absolútneho zbožňovania strýka, cez nevšímavosť až po to, že ho neznášam, nemôžem ho ani cítiť. On totižto ako sa rozviedol s tetou tak nás začal viac navštevovať a „skúšal tie vtípky“ aj na moju mamu (akože vo všetkej počestnosti, žiadny bočný úmysel nemal ale mama mu musela jasne ukázať odkiaľ pokiaľ). Napr. sa stalo že k nám prišiel v nedeľu okolo obeda a vrhol sa do kuchyne do hrncov, že čo varila, zjedol postojačky 4 rezne a zahlásil, že ešte pivko a svet je krásny. Mamu mohlo rozdrapiť, vôbec s ním nepočítala.A jeho manželka vôbec neostala zabezpečená, ona totižto len utiekla pred tým aby donekonečna nemusela vysvetľovať, že treba platiť zloženky, z niečoho normálne žiť a pod. Od neho odišla ako „správny chlap“, len s osobnými vecami do podnájmu. PS: LEXI, keď verejne píšeš tak musíš čakať aj reakcie a počítať s tým, že nie všetky budú podľa Tvojej predstavy
Ja som to akosi nepochopila. Je to kritika alebo chvala? Lebo mne osobne by to asi vtipne neprislo.
Miriam, ty si to vobec nepochopila. Lexi tu chcela prezentovat, akeho skveleho ma manzela a ty si jej to teda prevratila naruby. To som sa teda dobre pobavila, konecne aj na Lexinich prispevkoch.
Miriam, to je taká facka od boku, že až. Nečudovala by som sa, keby tu teraz majiteľky vtipných manželov začali podozrievavo skúmať, či im nezmizli ťažko odkladané úspory na dovolenku a či sa ich muž pravidelne zmocňuje handry na dlážku a utierky na riad. A tíško kalkulovali, kedy ich deti dospejú a ako bymali byť zabezpečené, aby sa mohli bezbolestne rozviesť s tými desivými vtipnými flákačmi :-)))
Len poznámočku-Otcov brat bol vždy dobre naladený, vtipný, zábavný, usmiaty, robil srandičky… Závidela som bratrancovi a sestrenici keď sme boli deti. Ale teraz z odstupom času to vidím inak. Otcov brat nemal doma žiadne starosti. Kam siahol všetko bolo nachystané, pripravené, upratané… Bolo starosťou jeho ženy ako vyžijú z jej a jeho platu. Nikdy sa nestaral ako zarobiť, iba chodil do práce. Nikdy sa nestaral o to či deti majú čo obliecť, čo jesť, či a ako sa učia, z čoho sa platia účty, všetko mu bolo gombička. Prišiel domov vyžral chladničku (s kľudom zjedol na posedenie 4 detské výživy a dva balíky piškót prichystané pre malé deti, alebo si raz u babky odkrojil z torty nachystanej na dedkovu 60tku lebo mal na ňu chuť) hodil sa na gauč a vegetil (s deťmi sa bláznil to, hej, keď boli malé zbožňovali ho). Keď teta sporila každú korunku aby mali na dovolenku tak si kúpil drahé kožené rukavice a koženú bundu (videl ako ktosi šoféruje v rukaviciach a koženom kabáte a páčilo sa mu to), na dovolenku išli ale on ráno sadol do auta a podchvíľou pozeral na hodinky či už idú a trúsil vtipné poznámky, z ktorých sme sa ako deti chechtali (teta zatiaľ balila, vyprážala, snažila sa obliecť deti, seba…). Ani sa dnes nečudujem, že sa s ním rozviedla len čo deti dospeli. A pritom nemali „žiadne problémy“. On sa čuduje dodnes, že veď to fungovalo a aj tí čo ho poznajú ako milého zábavného človeka. A čudujú sa aj jeho deti,teraz keď sú dospelé, ako to ich mama celý ten čas vydržala
:O)) Lexi presne triafas… este som nereagovala ani na jeden clanok ale uz sa neda. Proste su super a fakt zo zivota…