Kámošky

”Mamka, počkaj, neber si aj ty keksík, ja sa s tebou rozdelím.” A nadelí mi mikrometrovú omrvinku.

“Dobrý je, však?”

No, dobrý, dobrý. Omrvinka mi akurát tak vypnila medzierku medzi zubami.

“Miláčik“, hovorím manželovi, „niečo na mňa lezie. Prosím, vezmi malú na hodinku vonku, ja sa na chvíľu vystriem.“ Vravím drahému, aj keď mi je jasné, že sa mu vôbec nechce. Tá hodinka padne dobre aj jemu, veď už od rána relaxuje pri “kompíku“.

Konečne ich vychystám a s úľavou si vyložím nohy. Nie, ničoho sa ani nedotknem, budem len tak ležať. Za 10 minút ma z môjho sladkého snívania preberie búchanie a kopanie do dverí prerušované zvončekom v znení SOS.

„Sorry maminka, ale malá mi spadla do mláky.“

„Aj vlásky mám mokré, pozri, aj kolienka, aj ritku.“ Nadšene mi ukazuje malá.

Super, šup s ňou rýchlo do vane. Komplet vyzliecť, osprchovať, do pyžamka a radšej pod perinu. Zdá sa mi voľáka premrznutá. A idem je zohriať “kakavko“.

Z bezpečnostných dôvodov si ľahnem k nej.

„Dobré kakavko, môžeš ochutnať.“ A podáva mi pohárik, kde je ešte asi glg. „Ale zvyš mi.“

Zatvárim sa, že som si odpila.

Ešte chvíľu sa rozprávame ako spadla do tej mláky a aká to bola sranda, ako sa prilepilo to bábetko do môjho bruška a ako ju v škôlke poťahujú chlapci za copíky a ona im skáče po nohách.

Potom sa s klipkajúcimi očami otočí na druhý bok a zahlási.

„Ty si moja najväčšia kámoška, aaaž po oblohu.“ A o 5 sekúnd už spokojne odfukuje.

Aj ja sa otočím na druhý bok, len s tým rozdielom, že nemôžem zaspať.

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

(Žiadne hodnotenia)

Loading...