Keď je matka za dámu...

„Čo sa ti stalo?“ opýtal sa ma môj milovaný druhorodený syn, keď som vyliezla po tri a pol minútach strávených pred zrkadlom z kúpeľne. Viac času som nemala.

Ponáhľala som sa na prednášku, normálne matka na rodičovskej dovolenke, vyšinutá, lebo chce spasiť svet. To bude asi tými hormónmi. Myslím že prolaktín na tom má svoj obrovský podiel!

iStock

Stalo sa mi to, že som sa nalíčila a nahodila, prosím pekne.

Ehm, teda, použila som tekutý make up (niežeby som si spomínala ako sa tá vecička volá, ale odpísala som to z tej nálepky čo bola na tube) a ešte rúž. Ten mám ešte hádam od vysokej školy. Možno už bude mať nedostatočnú mikrobiologickú odolnosť a možno už ani tá farba nie je čo bývala.

Ale keďže polovička ľudstva (z ktorej mám doma 4 kusy) rozoznáva farby ako červená (bordová), červená (ružová), červená (oranžová) tak mi to v podstate bolo jedno. Hlavne, že sa budem páčiť 😀 .

Použila som teda make up a rúž.

Ten na všetky časti tváre ktoré majú mať inú ako bledú podobu – teda – lícne kosti, očné viečka a pery. Z tých som si to hneď aj zmazala – dáma jedna – no karkas to bol mazľavý a lepkavý.

Hm, myslím ale že to nebolo rokom výroby, lebo také voľačo mi na puse, pokiaľ ma pamäť neklame, vždy vadilo. A ako by som bozkala tých mojich milovaných chlapov potom? Ešte by sa bránili že ich pofarbím. Nie nie, radšej bez červených pier ale s pusinkami.

Nooo a ešte som použila prosím pekne špirálu na oči. Ešte sa také slovo vôbec používa? Či? (nemôžem prečítať z nálepky na tube, lebo sa zmazali písmenká.) Takže čerň na mihalnice…

iStock

No kukajce, jaka fajna kočka zo mňa teraz je!

Inak s tou špirálou bol tak trochu problém. Teda nie s tou vecičkou ako takou, ale s jej použitím. Takmer som prišla o oko. Môj najmladší sa totiž ani nie pred mesiacom naučil chodiť a teraz cupká kade-tade za mnou. Aj do kúpeľne, kde sa jeho workoholická matka chce tváriť za dámu. (Story o iných toaletných činnostiach s dieťaťom nablízku si nechám nabudúce :-D)

Toto keby voľajaký sochár znázornil. Také súsošie by nejedno prestížne ocenenie získalo. Volalo by sa: Na pokraji krásy.

Matka, v tepláčikoch a tričku, bez podprsenky, prsia voľne pohodené vpred (dole?!), nohy na špičkách, naklonená , samozrejme veľmi elegantne, cez umývadlo, aby svojim poloslepým silne dioptrickým zrakom zaistila každej mihalnici spravodlivú dávku nefalšovanej černe.

Dieťa – ratolesť radosti a šťastia, držiace matku (veľmi elegantne naklonenú nad umývadlom) za časť teplákov, sťahujúc jej ich až pod … pod riťku. Veeeeľmi krásnu a fest parádne vymodelovanú :-D.

iStock

Ale, zadarilo sa.

Mihalnice som mala čierne ako uhoľ, miestami sa tej farby i viac nahromadilo, ale keďže sa viem lepšie odličovať ako maľovať, tak som to pár ťahmi vatovej tyčinky a kefkou, ktorú som úplne náhodou objavila pri šminkách poopravila. OK, je to OK.

Vlasy som si zviazala iba do uzla. Aj tak mi akosi rýchlo podrástli, odkedy som si ich v záchvate životnej zmeny, po pôrode drobčeka a po jeho prvých pokusoch jemne ma pohladkať ostrihala. Už ich mám zase poniže pliec a najkrajším účesom matky je jednoznačne niečo, odkiaľ netrčí nič za čo by sa dalo potiahnuť a vyrvať to spolu s korienkami.

Takže – uzol, vzadu, hlavne nenápadne…

Hm hm hmmm, aj sivé mi narástli. No, skúste žiť v tejto šialenej dobe. Sa divím že mi nenarástli zelené. Inak, mám aj farbu kúpenú. Už vyše pol roka čaká na skrini, hádam, že by som ju použila?

No, do prednášky to nestihnem, tak možno večer, alebo zajtra. Alebo na budúci týždeň. Niekedy keď budem mať chvíľku voľna. Alebo keď sa budem nudiť. (Hahaha, pochytil ma teraz záchvat smiechu. 😀 😀 😀 ) Jéminenku, keď sa budem nudiť! To čo som napísala?? 😀

Tak viete čo ženy? Keď sa ja raz budem nudiť, tak si to fest ale fakt fest užijem. 🙂 Normálne si budem stále pripomínať že – teraz sa nudím, užívam si to, je to skvelé, nudím sa. 🙂 A veru sa vykašlem aj na to farbenie vlasov. Budem sa nudiť kľudne aj so sivými. 🙂

iStock

No, celkový autfit (sem tam započujem také slovo z telky) treba doladiť nejakým vhodným oblečením. Mám pripravené štyri verzie šiat – všetky s predpokladom na možnosť vytiahnutia prsníka a dojčenie priamo na verejnosti (prsník esteticky schovaný pod šatkou spolu s prisávajúcou sa pusinkou).

Skúška šiat dopadla klasicky – ako v obchode.

Raz som sa dokonca opýtala predavačky či majú niečo aj pre dospelé ženy, alebo som zablúdila do blbého oddelenia. Neodpovedala, iba so závisťou hľadela na moje vzdúvajúce sa mliekom naliate prsníky.

Tak šup, moje obľúbené šaty. Z prvých mi – vyliezajú prsia. Vyzerá to príšerne. Obliekam si druhé. A z druhých mi, krucišpagát, vyliezajú prsia. Nevyzerá to o nič elegantnejšie. Z tretích mi nevylieza nič, ale to NIČ tam mám také spučené, že sa mi asi urve švík a rozpadnú sa mi cestou.

Pred štvrtou možnosťou skúšam krátku modlitbu a áno – dekolt je v týchto 9xXL šatách v pohode. Zbytok na mne plápolá ako jánske ohne, ale nevadí, aspoň nevidno to veľké brucho čo mi nechce ani za svet od tehotenstva zmiznúť.

iStock

Som krásna. Nesmierne.

Len si musím odmyslieť následnú scénku, a vyzerať „akože nič“. (Lebo už musím bežať a vôbec nemám čas sa odlíčiť. 🙂

Vychádzam z kúpeľne, za dámu, a môj druhorodený sa pýta: Čo sa ti stalo? Tvárim sa, že nepočujem a že som krásna ako modelka… Šípim ale, že sa mu voľačo nepáči, lebo si volá na pomoc staršieho brata.