Kočiariky pre bábiky

Pri jednej debate mi raz mama vraví: „Ale my sme ako malé nemali bábiky“. Čudujem sa: „A s čím ste sa ako dievčatá hrávali?“ Ona nato: „No s deťmi, mladšími súrodencami, sesternicami a bratrancami. Ich sme bavili, kŕmili, kočíkovali, naťahovali… To boli naše živé bábiky, o nich sme sa starali aj sa s nimi hrali.“

To ja si na svoje rané materstvo z predškolských čias pamätám zas ináč. Kočíkovali sme spolu so susedkou a najlepšou kamarátkou v jednom. Mali sme také tie pogumované zmenšeniny hlbokej Liberty, ktorá vtedy frčala. A v nich veľké báby. Kamoška mala holohlavé batoľa s dierkou v puse, aby si mohlo cmúľať prst. Ja som mala jeho staršiu sestru, vlasatú. Ale oči klipkali obidvom. Kočiariky so sklápacou strieškou sme mali úhľadne vystlaté perinkami a všelijako naskladanými vreckovkami.

A báby oblečené podľa vkusu ich 5-6 ročných matiek. Čosi originál, čosi uháčkované, čosi, čo ostalo po nás ako malých deťoch a našli sme to v skrini. Dobre sedeli tie šnurovacie novorodenecké čiapočky aj košieľky, keď sa sprali.

Potom ma načas táto kočíková míľa pre mamu prešla. Začala som sa nad ne skláňať, až keď som stretávala kamarátky, ktoré sa už takto stihli stať „babkami“. Ich malé škôlkarky si v krásnych ružovučkých trojkombináciách vozili svoje malé „bábätká“. Rovnako ružovučké ako ich povozy.

Žasla som, lebo sa na nich dala sklopiť nielen strieška, ale aj vanička na športovú verziu. Ba čo viac, mohli si na ne nakliknúť aj autosedku. Veď predsa, v aute je to tak bezpečnejšie. A k tomu celá výbava: z tašky prevesenej na kočíkovej rúčke trčala fľaša s mliekom, hrkáločky aj klokanka. Všetko zladené, z jednej série. Ružové.

A potom som sa zaradila medzi matky na materskej aj ja. Keď sme s kamoškami prešli kočíkovým obdobím my, ako mamy, začali kočíkovať naše deti. Pri našom bytovkovom pieskovisku sa občas dopoludnia poschádzali 2-3 ročné kočeny so svojimi malými buginami – golfáčmi aj trojkolkami. A v nich, ako sa tak pozerám, žiadne malé mimino.

V jednom kočíku si sedí plyšový krtko, z druhého ma zdraví Kitty, v treťom zdedený modrý mončičák s čiernymi očami.

A v ďalšom šporťáku sa vezú dvojičky – myšička s dlhými fúzami a malý sloník – zrejme dvojvaječné.

Prišla sa prevetrať aj barbie morská víla, a aby jej na suchu nebolo smutno, pod plutvou má schovaných zopár princezničiek z kinderka.

No povoziť by si chcel aj chalanko od susedov. Mama mu vraví: „…ale si pekne vypýtaj!“. Jasné, zoskočí z hojdačky, príde ku kočíku, pekne poprosí, a posadí do neho … svoj bager!

Nuž, doba sa mení 🙂

 

Čítali ste príspevok v projekte DOBRÝ ČLÁNOK. 

 

 

 

(26 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...