Pár rokov dozadu, keď som bola ešte mladá, pekná a naivná, zdali sa mi drobné škriepky mojich starých rodičov úžasne romantické.
Tiež som si priala prežiť s niekým aspoň pol storočia, lebo to už niečo znamená. V dobrom aj v zlom, ako písali v románoch, s ktorými som zaspávala pod vankúšom.
Zošúverené jablko a zošúverená hruška
Keď som sa dívala na ich zažltnutú svadobnú fotografiu, do očí nebili ani tak vlasy plné gélu vyčesané do kohúta, rozviata košeľa bez kravaty, či svadobné šaty až ku krku. Skôr to, čo odvial čas a vietor.
Je tomu tak dávno, ledva sa na seba ponášajú. Sviežosť zapadla prachom ako celý obraz. Na kedysi vyhladenej tvári nemá miesta, kde by mohla pribudnúť ďalšia vráska. Sú ako zošúverené jablko a zošúverená hruška.
Vlasy zredli, zuby vypadali, denne je treba zapiť kilo farebných pirulí.
To je láska, zvykla som si hovorievať sama pre seba, to už niečo znamená. Aj ja by som chcela také zažiť. Pravú lásku, nie zaľúbenosť, ktorá časom vyprchá.
Všetko raz prejde: motýliky v bruchu, podlomené kolená, tri orgazmy za deň, ale ozajstná láska nás aj prežije.
Definovať lásku
Keď sa objavil ten pravý, ktorý by sa na to so mnou podujal, všetko, či už rajbanie zemiakov, párovanie ponožiek, alebo pulírovanie svadobného krištáľu, sa mi javilo ako jedno veľké dobrodružstvo.
Nebolo povinnosti, ktorá by ma otravovala, ktorú by som nerobila bez patričného nasadenia, odhodlaná držať tempo, až kým nezožltne naša svadobná fotografia, keby sme nejakú náhodou mali.
To prišlo až potom, keď sa nám narodili deti a keď som sa uprostred tej reálnej “romance” nevedela od únavy ani zdvihnúť z postele. Nejako nebolo šťavy na rajbanie zemiakov, párovanie ponožiek, ani na pulírovanie krištáľu, odrazu ma to dobehlo.
Nie vždy bolo energie definovať lásku.
V dobrom aj v zlom, bolo si to treba častokrát pripomínať. A znova sa zaľúbiť do toho pravého, do toho istého, do toho jedného.
Keď sa dívam na tú ich zaprášenú fotografiu, hovorím si, ako to vydržali do tej zažltnutej fotografie. Čo všetko asi tak prežívali, kým sa svieža ruža pretavila na zošúverené jablko, kým sa nagélované vlasy učesali do lysiny, kým si zažiadali o štátne zuby.
Koľkokrát stratili energiu definovať lásku. Koľkokrát ju našli. A či vôbec. Prežiť s niekým pol storočia, to už niečo znamená.
Je to požehnanie.
Keď sa vraciam k týmto riadkom, už viem, že také ako oni nebudem poznať. Už tu nie je ten môj pravý, s ktorým som túžila prežiť aspoň pol storočia.
Viem iba jedno. Všetko raz prejde: motýliky v bruchu, podlomené kolená, tri orgazmy za deň, ale ozajstná láska nás aj prežije.
(62 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
….ten moj tu so mnou nie je uz nieco vyse roka a pol, ale motylov z brucha sa pri pomysleni nan neviem zbavit…a asi ani nechcem…
Perfektné.
A bohužiaľ, niekomu to vyjde, niekomu nie…