Lampiónový sprievod

Sadáme do auta. Do kufra dávam kočík, ruksak a termosku s teplým čajom. Zíde sa. Deti sa už mrvia v sedačkách. Najmenší Matúško vyzerá v overale ako snehuliak. Mám pocit, že som ich obliekla až príliš teplo – sneh tu nie je žiadny, ale predsa len budeme iba vonku, tak im aspoň nebude zima. Náš cieľ je vzdialený asi 20 kilometrov, keďže sme sa v lete presťahovali, na lampiónový sprievod do Karlovej Vsi musíme docestovať autom. Teším sa. Deti tiež. Tešia sa na lampióny (vlani sme si vyrobili vlastné, návod nájdete v článku Lampiónový sprievod a odvrátená katastrofa), na deti a na ohňostroj. Danielka sa tvári ako hrdinka a vyhlasuje, že sa nebude báť. Uvidíme.

Vchádzame na diaľničný obchvat Bratislavy a začína pršať. To je smola! Kvapky dopadajú na predné sklo a je ich dosť… No ideme ďalej, uvidíme na mieste. Danielka celou cestou spieva, Matúško zaspal a Peťko sleduje cestu. S blížiacim sa miestom činu sa mení počasie. Ideme do Tatier, či čo? Zem je pokrytá snehom a kvapky dopadajúce na auto sa tiež menia na sneh. Nestíham sa diviť. V Karlovej Vsi deti behajú s taniermi na sneh a bobami. Kopcov je tu dosť, deti si užívajú sneh! Zaparkovali sme. Vychádzam z auta a ďakujem za vnuknutie obliecť deti teplo, je tu určite o 4 stupne menej ako u nás. Fúka vietor a sneží.

V areáli MC Klbko sa schádzajú detičky s rodičmi. Od tých najmenších po už dosť veľkých odchovancov materského centra, ktoré funguje už 6. rok. Malí snehuliačikovia zababušení v čiapočkách a šálikoch, v overaloch, v ručičkách držia lampióny. Je tu trma-vrma, deti sa mocú, lampióny svietia, spieva jedna teta a dvaja ujovia ju doprevádzajú na hudobných nástrojoch a takto čakáme, kým sa poschádzajú všetci. Vidím niekoľko známych tvárí a viem, že sa dnes neporozprávame, veď na to nie je čas, ale aj tak ich vidím rada :-). Soňu, čo má dvojičky, Sašu s princeznou Terezkou, Alenku, čo čaká piate bábo (nie, pod vetrovkou neukrýva vankúšik :-), šéfku Evku a jej „drobcov“ (ten jej syn je snáď už vyšší odo mňa!), maminu, s ktorou sme boli naraz vo februári v pôrodnici.

A spomínam. Veru, mám už na čo. Keď sme tu boli prvý raz, Peťko mal 20 mesiacov! Bol maličký, mal svoj lampión a pamätám si, že sa priplichtil medzi spievajúce, už väčšinou väčšie deti. Bolo to pred 3 rokmi. Vtedy sme tu boli už aj s Danielkou, ktorá spinkala v babyvaku a mala necelé 3 mesiace! A potom sme tu boli každý rok. Vidím ich v duchu a nestačím sa diviť, ako mi s tými lampiónmi narástli. O rok tu bude pobehovať aj Matúško, ktorý všetko sleduje z kočíka zababušený až po nos. Sneží, svietia lampióny, je tu fajn.

Ide, ide vláčik, ide, ide vlak.

A my, malé deti, poďme nasadať.

Lampiónový vláčik sa začína hýbať a ide na druhú stranu, do areálu základnej školy. Tam bude ohňostroj. Ockovia v reflexných vestách zastavujú autá, aby mohol vláčik prejsť na druhú stranu cesty. Tesne pred cieľom zhasína Danielke sviečka v lampióne a spúšťa srdcervúci plač. Rýchlo beriem Peťkovi lampión z rúk a zažínam od jeho horiacej sviece Danielkinu. Deti odratávajú. Desať, deväť…. štart!

A je to tu. Ohňostroj priamo nad hlavami. Najprv len tichšie menšie pestrofarebné „hviezdičky“, ale potom poriadne „hviezdiská“ priamo nad nami! A k nim patria aj plesky – tresky. Niektoré deti začínajú plačkať. Tie oteckovia berú na ruky a idú s nimi trošku ďalej. Danielka patrí medzi menších odvážlivcov. Aj sa bojí, aj sa jej farebné hviezdičky páčia. Visí na mne ako kliešť, ale pozerá sa na nebo. Aj sa jej to páči, aj ju zvuk ľaká. Peťko, ten je hrdina ako všetky väčšie deti. Bábätkám v kočíku je to jedno. Človek by čakal, že tie budú plakať najviac, a paradoxne im ten hluk vôbec nevadí.

Posledné hviezdy na oblohe – dnes doslovne, lebo jediné, čo je vidieť, je práve ten ohňostroj a padajúci sneh. Zaznieva potlesk a ľudia sa rozchádzajú. Vyťahujem termosku. Teplý čajík padne teraz dobre, v tejto zime. O rok sme tu zas. Predpokladám, že ešte týždeň budeme s lampiónmi chodiť po ulici :-). Deti si ich totižto starostlivo odkladajú…

MC Klbko začalo organizovať lampiónové sprievody pred 5. rokmi. „Povedali sme si, že lampiónový sprievod by mohol byť príjemným spestrením pochmúrnych jesenných večerov. Slovo dalo slovo a nápad bol na svete – urobíme našim deťom lampiónový sprievod a zakončíme ho ohňostrojom!“ hovorí Eva Poláková z MC Klbko. „Pokiaľ viem, boli tu rodiny nielen z Karlovej Vsi, ale aj z Vrakune, Lamača, Devínskej, Dúbravky, Petržalky, Kramárov, zo širšieho okolia. Účastníkov bolo okolo 300.“ Ľudia sa na túto akciu tešia „Už v septembri mi volajú, či a kedy bude. A o rok urobím opäť všetko pre to, aby bol ohňostroj (ktorý bol tento rok hradený z dotácie magistrátu mesta Bratislava) a lampiónový sprievod znova.“

Keď som bola malá, nejaké tie lampiónové sprievody boli a pamätám si, že boli pre mňa vždy zážitkom, na ktorý sa nezabúda. A tak som veľmi rada, že niečo podobné môžu zažiť aj moje deti. Rastú mi pred očami. Len tie lampióny zostávajú rovnaké…

Foto: Rastislav Dokupil

(Žiadne hodnotenia)

Loading...