Slovenské istoty
Na Slovensku môžeme „dovolenkovať,“ kým nesfúkne tri sviečky na torte posledné dieťa v poradí, lebo veď reťazové pôrody. Byť doma toľko rokov je pre niekoho luxus, pre niekoho istota. Nemusí nič riešiť, to všetko príde až potom, po tretích narodeninách. Také malé podovolenkové precitnutie. Naspäť do zamestnania.
Hádam aj po toľkých rokoch existuje ešte pracovné miesto, z ktorého sme odchádzali na materskú, alebo aspoň firma ako taká. V ideálnom prípade nás čaká 8-hodinový pracovný čas. Ak nie, vyplazený jazyk až po kolená, keď budeme utekať po dieťa do škôlky, kde do večerných hodín buduje imunitu a nadobúda sociálne zručnosti. Aby sme hneď v úvode neprišli o rádoby zákonom garantovanú pracovnú pozíciu, musíme tiež odprisahať, že s OČR-kami nebude problém, máme na to babky, tetky, tatinkov…
Nároky sme si už vyčerpali
Je to celkom drsný skok, šoková terapia. Z toho hojna času, ktorý sme pre rodinu mali, ostane zrazu hodina, či dve pred ukladaním na spánok, a do toho zlomku sa nedá narvať všetko, čo by sme chceli stihnúť. Rozmaznala nás tá niekoľkoročná dovolenka, no na švajčiarsky socík 3x do týždňa 4 hodiny sa nechytáme.
Iba štyri mesiace platenej materskej nie sú nič moc, hoci v plnej výške platu. Na druhej strane, o čo je nám na Slovensku lepšie, keď máme možnosť byť doma 34 týždňov s priemernou materskou 440 eur? A potom rodičovský príspevok, asi 200 eur mesačne, čo je životné minimum jednej dospelej osoby.