Mám za sebou očarujúcu skúsenosť. Týždeň bez muža.
Ostala som sama sebe napospas, a tak si vravím, ako mi to celé od ruky ide: deti, domácnosť, práca, záhrada, charita (v dedine sa skladáme na cement, možno bude nová cesta).
Každý deň nejaké tie spoločenské akcie, koncerty spievajúcich starých babiek v kafići pri káve, pozvánka na ešte teplý koláč k jednej kamoške, kus narodeninovej torty pri druhej, akože ozaj krásne dni.
Takakika
More a červené tenisky. Najprv materská dovolenka na chorvátskom ostrove, ktorá sa pretiahla na osem rokov. Medzičasom presun rodičovských aktivít na pevninu s dynamikou, akú prináša život po strate blízkeho.
no tak ja sa ani necudujem Takakika, ze si sa bala…ja som bez muza casto, je sofer,tak cestuje kade tade…a v noci sa aj ja obcas bojim…a to byvam v bytovke na najvyssom poschodi (!)…asi by som mala prestat citat strasidelne knihy a pozerat strasidelne filmy
no tak ja sa ani necudujem Takakika, ze si sa bala…ja som bez muza casto, je sofer,tak cestuje kade tade…a v noci sa aj ja obcas bojim…a to byvam v bytovke na najvyssom poschodi (!)…asi by som mala prestat citat strasidelne knihy a pozerat strasidelne filmy