Nakupujeme. Level: tretie dieťa

Nestihla som sa prezliecť… 

To tričko malo asi tak ehm ehm rokov. Nosila som ho ešte na telesnej na základnej (áno!!!) škole.  Neuveriteľne drží, kokso, bavlna jak vyšitá. Pôvodne biele, po dnešnom pobyte v záhradke takmer maskáčovo farebné. Na tričku boli ešte aj utierance po slivkách a jablkách a posledných červených ríbezliach.

No čo! Sa nepo…prezlečiem… nestíham… Potomka som tiež neprezliekla. Neni kedy.

Naštartovala som motor, otvorila bránu, odštrikovala mačence na druhý koniec dvora, aby neliezli po pneumatikách a vyrazili sme. Jedným okom kukám na čas – sedem nula deväť – dobrý, šicko  stíhame. Druhým ešte pre istotu na mačiatka, aby v zúfalstve opustenia nevbehli pod kolesá.

Tretím okom na dieťa v autosedačke.

Ten štupeľ totálne plný energie, ktorý ešte len toť pred štyrmi minútami vykrikoval decibelmi rockového speváka presne tie isté nepublikovateľné slová ako náš pán sused z konca ulice, ktorý sa vracal z krčmy domov, sa teraz tvári, že zaspáva!!!

Tak skúsime nejakú muzičku. Listujem v tom CD-čku jak divá. Samé uspávajúce dievky, čo pasú pávy, kravy a iné cicavce…  Pomoooc, potrebujem nejakú veselšiu.. Klik  klik klik… Roľničkyyyyyyyy, roľničkyyyyyyyy…. no šak čo, že je polka augusta. Dieťa otvára oči a spieva. Bingo! Dáme si to ešte raz!

Vianoce v auguste

Na parkovisko som prifrčala vo vianočnej náladičke. Akurát sa mi zdá, že som si mohla vybrať nejaký väčší obchod, kde by môj vianočný spev nebol až taký nápadný. O tanci radšej nehovoriac. Alebo? Alebo je to tým, že sa blíži ich záverečná. Nič nehrá, všade ticho, len zopár ľudí. Našťastie.

Keď sme z prítmia vonkajšieho sveta vošli do svetiel obchodu, konečne som naplno videla a mohla si vychutnať ako vyzerá môj milovaný syn. Zelená krieda na nose, modrá na uchu. Zbytok tela  – ako po návšteve kameňolomu. Roľni…

Stíchla som, celkom ma prešla chuť do spevu.

Skutočnosť, ako sme vyzerali, by neospravedlnil ani klasický výrok: jen sem jsi tak odběhla od plotny. Možno sa nad nami pokladníčka zľutuje a dám nám nejakú zľavu.

Náš cieľ – rýchly nákup.

Najrýchlejší. Strčila som  dieťaťu do ruky voľačo na zahryznutie. Kým som našla škoricu, drobec sa začal ukladať v košíku do polohy ležmo. Naivne som sa tešila, že dieťa určite zaspí už cestou domov a ja si urobím pekný večer – teda – taký samostatný – len ja a zaváraninové fľaše…

Pridala som ku koreninám neplánovane vajíčka, mlieko, smotanu a jogurtík. Drobček sa ako anjelik pousmial, pritúlil si posledné kúsky tovaru k sebe, s povzdychom mňam a vyzeral, že to je jeho najšťastnejší nákup v živote aj bez bieleho princa, zmrzlinky a iných fajnotiek.

Tety zo sociálky

Pohoda, kľud, oči ako pomlčky, neverila som, že nákup môže i takto vyzerať. Pevne verím, že tam v tej chvíli neboli žiadne tety zo sociálky.

Kukla som na to moje ušmudlanča, hodila do košíka ešte tú sódu a spokojná, bez hanby, ba priam hrdá na to, aké mám dobre vychované  a tiché dieťa som sa otočila smerom  k pokladni. 

Vo chvíli najväčšej pohody sa zo skladu s hlukom vyrútil predavač s rukami plnými krabíc a takmer zrazil z nôh nás, seba i košík. Pardoooon! Zaziapal mi do ucha a trielil vykladať tovar. Uff, ale sme sa zľakli.

Môj drobček to celou cestou komentoval vybranými slovami nášho suseda, ale ja som sa tvárila, že hovorí niečo úúúplne inééé.

Keď deti sú tak úžasné, aj keď sú špinavé…

(8 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...