Prašule

Problém s tým, ako získať milión alebo aj viac, máme doma predbežne vyriešený.

Keď som minule krpčekovi na otázku prečo musí ísť opäť do škôlky, keď tam predsa bol už včera odpovedala, že musím ísť do práce, aby som zarobila peniaze a mohli sme si za ne kúpiť rožteky a džem na palacinky, našiel lepšie riešenie. Vraj mám ísť do obchodu a pani pokladníčka mi dá aj milión. Vždy nám dáva peniažky keď nakupujeme, tak načo by som mala chodiť po peniaze do práce?

Vzťah mojich detí k peniazom je naozaj pozoruhodný. Aj keď sa ich snažím vychovávať všetky normálne – to jest k názoru, že peniaze sú tu preto, aby sme žili, ale nežijeme pre peniaze, je mi to platné ako mŕtvemu paplón. Ani jedno z mojich detí nemá k peniazom normálny vzťah.

Junior bol odmalička typický žgrloško. V piatich rokoch poznal princíp rozmieňania papierových peňazí na kovové a opačne, vedel rátať mince a na hromadenie svojho kapitálu používal také rafinované metódy, až sme žasli. K jeho najobľúbenejším patrilo zamieňanie – keď mal takmer zodpovedajúce množstvo peňazí, zamieňal s nami za väčšie, ale vždy mu pritom zopár drobných „chýbalo“. Mávli sme nad tým rukou – deväť päťdesiat sme vymenili za desaťkorunáčku, deväťdesiat tri korún za papierovú stovku a ešte sme boli hrdí, akého máme šikovného mládenca. Táto bankárska finta mu vydržala asi do tretej triedy, ale medzičasom vyvinul také prepracované spôsoby kombinácie vreckového, poplatkov za služby a zamieňania, že bol prachatejší ako my a veru sme si aj občas na konci mesiaca od neho požičali na prežitie. K jeho cti musím uznať, že nám až do siedmej triedy pôžičky neúročil.

Juniorka je naopak večne bez peňazí. Aj napriek slušnému vreckovému, ktoré pokrýva náklady asi na jedno kino, kolu a časopis týždenne, nemá obvykle na konte nič. Ba čo viac, ak bude rásť jej dlh za prekročený limit na mobil takou rýchlosťou ako doteraz, mám o penziu postarané aj bez druhého piliera – stačí, keď mi v dospelosti vráti, čo v dospievaní pretelefonovala.

Nechápem preto ako je možné, že má vždy peniaze na darček k sviatku každej svojej kamarátky a darčeky, ktoré kúpi patria vždy k tým najmilším. Rovnako mi nie je jasné, ako dokáže ušetriť na úžasného ježiška pre nás aj pre svojich bratov a sestru. Keď svoj tajný systém zverejní, chňapnú po ňom určite všetky banky.

Naša malá to má s peniazmi najhoršie. Dostáva síce vreckové primerane sume, v ktorej vie sčítať a odčítať, ale princíp rozdielnej hodnoty mincí jej stále nie je jasný. Ak jej dám desaťkorunu a dve päťkorunáčky, sťažuje sa prečo dostala iba tri koruny, keď mala dostať dvadsať. Ak dostane štyri päťkorunáčky, považuje ich za štyri koruny. To, že je na minci napísané nejaké číslo ju zjavne vôbec nerozhádže a podľa nej nijako s hodnotou mince nesúvisí. A to už ako predškoláčka používala číselnú os a rátala do desiatich bez prstov.

Čo si o peniazoch a ich nadobúdaní myslí náš krpček, to ste sa dočítali v úvode. Dnes ráno však svoju nechuť opustiť teplú postieľku a vydať sa v ústrety novým škôlkárskym dobrodružstvám doviedol do dokonalosti. Vyťapkal v pyžamku z izby a v ručičke stískal staré desať- a dvadsaťhalierniky, ktoré sme mali niekde v šuplíku ako pamiatku na dobu dávno minulú. Šťastne mi oznámil, nad čím včera celý deň premýšľal: dnes si nemusím ísť do práce po peniažky, lebo on mi dá. A veľa!

Je to jasné, máme po starostiach. Keby ste náhodou nevedeli, ako vyjsť z mála, ako ušetriť z ničoho a ako sa stať milionárom bez toho aby ste pohli prstom, nekupujte drahé príručky.

Opýtajte sa mojich detí.

Za poplatok, samozrejme ;-D

Lexi.