Tešiť sa na vnúčatká je iba fráza

Páčila sa im predstava vnúčatiek

No odkedy sa ich túžba stala realitou, mám stavy, kedy ich podozrievam, že svoje vnúčatká najradšej vidia na fotkách v mobile.

Budú sa rozplývať, aké sú len chutnučké na zožratie, usmievať sa na nich, keď im behajú ako šetrič po obrazovke, ale reálne s nimi nevydržia ani pol dňa.

Nezvykli si, že sú starými rodičmi

Pripisujem to tomu, že žijeme viac ako tisíc kilometrov od nich, vídame sa sporadicky, ale o to možno intenzívnejšie.

Zažívame lúčenia, odlúčenia, chýbame si, nevieme sa jedny druhých dočkať, odpočítavame dni, vydávame sa na dlhé cesty, aby sme mohli byť spolu.

Len potom je to pre všetkých taká šoková terapia. Zdajú sa mi jednoducho nezvyknutí na to, že sú starými rodičmi.

»»»»» Prečítajte si aj: 15 vecí, za ktoré by si svokry zaslúžili facku.

My sme väčšinu času preč, odkázaní iba jeden na druhého, kým oni, naši starkí, si žijú svoj obyčajný život, majú svoje záujmy. Tenis, golf, ružencové stretko, fitko, angličtina, krúžok šikovných rúk.

Nič zo svojich natrieskaných aktivít počas týždňa nemôžu ignorovať iba preto, že my sa dovalíme ako divoká voda. Pendlujeme s deťmi od mojich rodičov ku svokrovcom, podľa toho, kde má kto aké okno v nabitom živote.

Majú právo žiť

Keď sa vo mne bijú vlastné sebecké očakávania, musím si pripomínať, že sú to predsa len moderní starí rodičia, do dôchodku majú ďaleko a majú právo na vlastné vyžitie. No aj tak to vybublá na povrch, i keď celkom niekde inde, najčastejšie pri názorových stretoch na výchovu.

Ak som 24 hodín denne na deti celkom sama, musím si poradiť a zaobísť sa bez cudzej pomoci, naozaj mi nie je treba počúvať teórie inak nezainteresovanej babky, ako by som mala čo robiť.

Najmä so svokrou sa vieme dohnať k slzám, naše deti sú podľa nej neposlušné, chýba im tvrdá ruka, bez bitky sa podľa nej nenaučia, čo sa patrí.

Doslova utekám od manželových rodičov k tým mojim, no tam ma pre zmenu deptá prázdny byt, pretože naši si na poslednú chvíľu chytili last minute a nevedeli odolať, hoci sme si plánovali návštevu mesiac dopredu.

Civím do stropu a cítim sa osamelšie, ako keď som tisíc kilometrov preč od domova…

Užiť si vnúčatká do sýtosti

Niekedy si vravím, že je to daň za to, že sme odišli, že nežijeme blízko seba.

Inak by si hádam medzi svojimi babkovskými a dedkovskými krúžkami vyhradili aspoň jeden deň, kedy by zobrali vnúčatá na zmrzlinu alebo do parku.

Príde mi to ľúto, lebo čas letí príliš rýchlo. Vnúčatká už nie sú bábätká, koho a čo si vlastne chceli užiť?

»»»»» Prečítajte si aj: Žena, ktorá na seba zabudla, žije život svojho muža a detí.

(33 hlasov, priemerne: 4,79 z 5)

Loading...