Zo životaVaše príbehy

Tiež vychovávate kynologickou metódou? Nesmieš!

 Natália Martineková   28.06.2015   2

Práve zažívame psíčkové obdobie. Psíčkové obdobie nie je vtedy, keď rodičia počúvajú "Tati, kúp nám psa!" a "Mami, my sa oňho naozaj budeme starať!", ale keď naopak deti počúvajú na povely "Poď sem!", "Sadni!", "Ľahni!"

foto: iStock

 

Niektorí rodičia nahradzujú tieto povely alternatívnymi výrazmi napr. hačí, hají snažiac sa odlíšiť, kedy pokrikujú na svoje 3-mesačné šteňa a kedy na 11-mesačných potomkov. Najzázračnejší povel je  slovíčko:

"Nesmieš!"

Deti sa nechápavo dívajú, krútia hlavami, smejú sa a snažia sa všemožne zistiť, čo to tá mama takým prejavom vlastne myslela. Nie je to náhodou nová hra? A ako sa to hrá? Ja si siahnem na odpadkový kôš, zašuští igelit, mama prestane robiť hocičo, čo mala práve na práci, začne sa mi plne venovať, povie "nesmieš!" a tvári sa ako keby prehltla citrón. Schválne, čo sa stane, keď sa na ňu zasmejem a pôjdem sa s ňou hrať? Super, prešlo! A čo ak vleziem do odpadkov znovu?

Ako im vysvetliť, že to nie je hra, ale výchova?

A je to tu! Ako im vysvetliť, že sa práve s nimi nehrám, ale vychovávam ich? Veď doteraz mohli všetko. Zrazu majú zakázané liezť do odpadkov, k sporáku, k počítaču a dotýkať sa všetkých šnúr. Teda, mne záleží len na tom, aby sa nedotýkali visiacich káblov od žehličky, či varnej konvice, ale aby sa im to neplietlo, tak radšej všetkých káblov.

Nič sa nedá robiť, keď sa nám už rozliezli, tak musia byť ovládateľní hlasom. Nemôžem predsa jednému vyťahovať ruky z koša s plienkami a druhý mi zatiaľ v kuchyni vlezie do variacej sa polievky.
 

Výchova dieťaťa kynologickou metódou

Ako sa vychováva také dieťa? Skúšame to teda kynologickou metódou. Zmeneným hlasom a vo vzpriamenom postoji sa dieťaťu dá náležitý a vždy rovnaký príkaz a čaká sa, čo urobí.

Nastáva kritický moment, kedy treba odolať neodolateľnému úsmevu a trvať na svojom. V lepšom prípade sa miminko otočí a ide sa hrať s bratom. V horšom to skúsi znovu.

A čo teraz? A čo ďalší krát? Sedrik už tak nevedel, čo sa deje, až si ľahol pred odpadkami na bruško a rozplakal sa. Chúďa moje! Zdvihnúť ho? Poľutovať? Pomaznať sa s ním? Rozmaznať ho?

Tak som zavolala Pavle - nášmu odborníkovi na psov. "Čo mám robiť, keď on nechce ísť preč, aj keď ho lákam hračkami?" "Zober ho preč a zabav ho inde." "Aha! Ja ho môžem zobrať na ruky?" "Ale nesmieš sa s ním maznať a ľutovať ho, ale hrať sa s ním chvíľu inak." To sú veci! Škoda, že som ešte nevychovávala psa, možno by mi to bolo jasnejšie.

Správame sa k nim ako ku psom

A tak sa k našim deťom správame ako ku psom. Nekonečne ich milujeme, pravidelne s nimi chodíme von, celý deň sme spolu, robíme, čo im vidíme na očiach a občas na nich pokrikujeme smiešne slová, ako nesmieš, či poď sem.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 2.7 z 5. Celkom 3 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
MaminaM napísané 27.06.2015 22:00

Výborne som sa zabavila a teším sa, že si to všimol a niekto iný - znie to trochu drsticky, ale fakt výchova malých detí pripomína výchovu malých psíkov - samozrejme dovtedy, kým neprejdete na správnu výslovnosť a písmenká :-))), pridám teda skúsenosť z opačnej strany: keď sme kúpili deťom psíka, všetci v okolí ma varovali, lebo nikto z našej ani manželovej rodiny psíka nema,l ani nemá a údajne človek dobre vychová až svojho druhého alebo tretieho psa (no veď ako u detí, že?). Vraj budeme mať veľké problémy s výchovou prvého psíka. A čuduj sa svete, keďže som si ešte dobre pamätala "psíčkovské" obdobie našej malej, s úspechom som ho uplatnila aj na psíka. Fakt to funguje. Aj psík potrebuje veľa lásky a humoru vo výchove, aj psík potrebuje pevné pravidlá a upokojujúci stereotyp, ani na psíka sme nekričali a netrestali ho, keď sa nestihol vypýtať na záchod, aj psíka, keď po sedemnásty raz okusuje nožičky od sedačky a tridsiaty raz zahrabáva svoju večeru do kvetináča, treba láskavo odviesť, dať mu vlastnú hračku, ukázať ako sa s ňou dá zahrať a pochváliť keď robí niečo želateľné... Preto odporúčam psíka v období, keď ste práve odchovali minimálne druhého potomka, ale všetko máte ešte v čerstvej pamati :-)))

Jana napísané 27.06.2015 21:59

Máme jednoročné bábetko Hanku, šesťročného malého psíka Jackieho a veľký problém, ako naučiť moje dieťa hač, hop, poď sem a podobne. Moja mama sa smiala, keď som sa jej pýtala, ako naučiť našu malú reagovať na tieto povely, u psíka som to zvládla, ale u bábetka, chce to väčšiu trpezlivosť. Mám pocit, že so psíkom je to oveľa jednoduchšie. Rýchlejšie sa učí, aspoň podľa mňa. Dieťatku nemôžem tlačiť ritku na zem a neustále opakovať sadni, alebo rázne skríknuť k nohe a potiahnuť ju za obojok. A vyriešiť problém s nočníkom, to je moja nočná mora. Takže moje odporúčanie je, psík až po deťoch. Jeho výchova je oveľa nenáročnejšia ako výchova bábetka, takže si ju vychutnáte a vaše deti Vám budú za psíka vďačné. Ale pozor, aby ste nedopadli ako ja, keď sa mi stane že kričím, Jackie nono, Hanka fuj.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
MaminaM napísané 27.06.2015 22:00

Výborne som sa zabavila a teším sa, že si to všimol a niekto iný - znie to trochu drsticky, ale fakt výchova malých detí pripomína výchovu malých psíkov - samozrejme dovtedy, kým neprejdete na správnu výslovnosť a písmenká :-))), pridám teda skúsenosť z opačnej strany: keď sme kúpili deťom psíka, všetci v okolí ma varovali, lebo nikto z našej ani manželovej rodiny psíka nema,l ani nemá a údajne človek dobre vychová až svojho druhého alebo tretieho psa (no veď ako u detí, že?). Vraj budeme mať veľké problémy s výchovou prvého psíka. A čuduj sa svete, keďže som si ešte dobre pamätala "psíčkovské" obdobie našej malej, s úspechom som ho uplatnila aj na psíka. Fakt to funguje. Aj psík potrebuje veľa lásky a humoru vo výchove, aj psík potrebuje pevné pravidlá a upokojujúci stereotyp, ani na psíka sme nekričali a netrestali ho, keď sa nestihol vypýtať na záchod, aj psíka, keď po sedemnásty raz okusuje nožičky od sedačky a tridsiaty raz zahrabáva svoju večeru do kvetináča, treba láskavo odviesť, dať mu vlastnú hračku, ukázať ako sa s ňou dá zahrať a pochváliť keď robí niečo želateľné... Preto odporúčam psíka v období, keď ste práve odchovali minimálne druhého potomka, ale všetko máte ešte v čerstvej pamati :-)))

Jana napísané 27.06.2015 21:59

Máme jednoročné bábetko Hanku, šesťročného malého psíka Jackieho a veľký problém, ako naučiť moje dieťa hač, hop, poď sem a podobne. Moja mama sa smiala, keď som sa jej pýtala, ako naučiť našu malú reagovať na tieto povely, u psíka som to zvládla, ale u bábetka, chce to väčšiu trpezlivosť. Mám pocit, že so psíkom je to oveľa jednoduchšie. Rýchlejšie sa učí, aspoň podľa mňa. Dieťatku nemôžem tlačiť ritku na zem a neustále opakovať sadni, alebo rázne skríknuť k nohe a potiahnuť ju za obojok. A vyriešiť problém s nočníkom, to je moja nočná mora. Takže moje odporúčanie je, psík až po deťoch. Jeho výchova je oveľa nenáročnejšia ako výchova bábetka, takže si ju vychutnáte a vaše deti Vám budú za psíka vďačné. Ale pozor, aby ste nedopadli ako ja, keď sa mi stane že kričím, Jackie nono, Hanka fuj.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised