Najmilšie básničky o snehuliakoch

Deti a snehuliak

Biela zima, veľké mrazy, snehuliačik, či ťa mrazí! Hoď si kabát na seba.

Mne a zima? Ale ba!

Nič krajšieho pre mňa nieto, zima, to je moje leto,
veľká zima, biely sneh, sánkovačka, detský smiech.

2/ Snehuliak

Kopa snehu chlapcov láka, postavili snehuliaka.

Miesto očí uhlíky, na kabáte gombíky.

Bielučký je ako z múky, do okien sa díva z lúky.

3/ Urobím si snehuliaka

Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu.

Urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.

Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám

a už stojí snehuliačik a už stojí tam.

Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú,

Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.

A keď deti uvidia ho, povedia si tak:

„Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“ 

4/ Teta zima

Jedna vločka, druhá vločka, Teta zima žmúri očká.

Sánky si hneď osedláme A letíme k starej mame.

Na dvore nás sniežik zláka, Postavíme snehuliaka.

Starká ešte mrkvu dá A snehuliak noštek má.

Poďme domov, už sa zmráka, Lyžovačka zajtra čaká.

5/ Silák

Na kraj lesa, na kraj hory velikánsky panák stojí.

Nos má z mrkvy, v ruke drúk. To je silák, ako buk! 

6/ Dvojnosý

Snehuliak si prosí, dva mrkvové nosy.

Vari chceš byť dvojnosý? To sa predsa nenosí.

Ale čo by, ale čo by, budem tatko.

Jeden nos chcem do zásoby pre maličné snehuliatko

7/ Snehuliak

Túži biely snehuliak po malom výlete,

chce si trochu pošantiť ako aj vy v lete.

Jemu zima neškodí, športom údy hreje,

postaví sa na kopec letí a sa smeje.

Rozletí sa postava, brucho padá v úvrate,

z kopy snehu za rána nového si gúľate.

Stojí milý snehuliak na tom istom mieste,

ale šantiť ako prv viacej sa mu nechce.

8/ Kde sa vzal

Kde sa vzal, tu sa vzal, pri záhrade ráno stál.

Hlavu krivú, čiapku sivú a fajku vám v ústach mal.

V košieľke neborák, čože je to za panák.

Zasmiala sa mladá chasa – jaj, veď je to snehuliak!

9/ Biely svet

Len čo Janko ráno vstal, na oblok sa vyštveral.

A z obloka do dvora s údivom sa pozerá.

Všade vidí biely svet, svieti z cesty, z domov, striech.

A od plota, je to tak, smeje sa naň snehuliak.

10/ Môj kamarát snehuliak

Keď napadne kopa snehu, to mám veľmi rád!

Vonku na dvore mi stojí zimný kamarát.

Červený nos z veľkej mrkvy, oči uhlíky,

biele bruško a na hlave klobúk veliký.

Skákať, behať, naháňať sa nechce ani trocha,

iba stojí, stojí, stojí ako biela socha.

Či mu šepkám, či mu spievam, či na neho kričím,

či mu zhodím klobúk z hlavy, nepohnem ho ničím.

Odíde až s jarným slnkom, stečie dolu brehom.

Už sa teším až sa zase zjaví s prvým snehom.

11/ Jedna guľa…

Poznáte ho iste mnohí, jedna guľa, to sú nohy,

Druhá guľa to je driek. Tu máš metlu, nerob priek.

Tretia guľa – to je hlava. Na hrniec si pozor dávaj!

Fajku cmúľaj, veru tak –  pekný je ten snehuliak.