Kam chodíte na dovolenku? A koľko vás to stálo? Strava ? More bolo ako ďaleko? To sú také tie bežné otázky, ktoré si ľudia počas leta kladú aj na autobusovej zastávke. Ale spýtal sa vás už niekto, s kým chodíte na dovolenku a prečo? Ja som ju položila pár ľuďom z nášho fóra, a sama zostávam prekvapená, aké spektrum odpovedí sa mi dostalo. Tiež ste si mysleli, že na túto otázku existuje snáď len jedna bežná odpoveď?
Dámska jazda
(Marika, Kaja, Eňa, Bratislava)
Už od januára plánujeme s kamoškami dámsku jazdu na leto. Leto odprázdninujeme s deťmi tak ako sa patrí, nejaký ten tábor, chata v Tatrách, osolíme sa v mori … ale necháme si čas aj samé pre seba. Po hektickej prázdninovej sezóne, deti zaradené v škôlke, škole, kľúčik na krk dostanú vždy manželia – a tí nech už si réžiu okolo detí na tých pár dní vymenežujú so svojimi rodičmi, opérkou od susedov, alebo kýmkoľvek. Toto je týždeň – jediný v roku, len pre mňa. Zaslúžime si ho.
Rodinná dovolenka je len pre našu rodinu.
(Milan a Vierka, Žarnovica)
Vždy chodíme na dovolenku len všetci spolu. My dvaja a naše deti. Zásadne odmietame dovolenky, kedy by sme deti vešali na krk starým rodičom a išli si užívať bez nich. Raz sme sa rozhodli pre rodinu, tak patrí do nášho života. Všedného, aj sviatočného. Pred pár rokmi sme trávili dovolenky spolu s ďalšími rodinami našich priateľov. Bolo to o nervy. Prišli sme domov z dovolenky a zistili, že sme sa za ten týždeň ani nemali čas porozprávať s našimi detmi. Stále niekde lietali, alebo ak boli s nami, tak súčasne aj s inými 10. detmi od susedov…Napriek tomu, že naše deti sú z tohoto typu dovolenky nadšené, my sme boli z toho ustavičného hurhaju,a spoločného dohadovania sa na programe unavení. Takže razíme trend: Rodinná dovolenka je len pre našu rodinu.
Len my dvaja
(Karin, Praha)
Pár dní bez detí. Realizujeme to s manželom už niekoľo rokov. 360 dní v roku robíme servis svojim deťom. Za tých 5 dní mimo domu sa necítim byť macochou. Pre nás ako pár je vždy nanovo důležité zistiť, že už nehráme len rolu „opatrovníkov, opatrovateľov, vychovávateľov“, ale že sme tu aj my dvaja, že sme pár, máme si čo povedať pri večernom západe slnkam s pohárom červeného vína… niečo, čo teraz výnimočne pár dní nie je o deťoch, ale len o nás. Toto je teda písané pravidlo pobytu. Bavme sa o všetkom, len nie o deťoch. Ale priznám sa, napriek snahe, porušujeme ho často. Túto dovolenku naozaj odporúčam.
Že nie? Možno sa bojíte, že nebudete vedieť čo s časom, hlavou a rukami, keď vás neorganizujú do vyčerpania vaše deti. A to už je pádny dôvod, prečo to vyskúšať.
Dedina pre mamu a deti, mesto pre tatinka.
(Lea, Petržalka)
Boli sme takmer celé leto na chate. Manžel nás len privezie, vyloží a po mesiaci zasa príde, naloží a odvezie domov. On pracuje ďalej v lepkavom upotenom meste, my žijeme svoj dedinský život v gumákoch na dedine. Má to viacero výhod.
Ďeťom je tu super. Uspávať sliepku pod pazuchou, naháňať zajaca po záhrade, alebo hrať skovku v kukurici, to sa v Petržalke nedá, ani v Auparku ani v Poluse. A spať na húpačke pred domom, keď je na oblohe toľko hviezd….
Bonus pre tatinka? Ešte som to nikdy nevyslovila na hlas, ale pomenovaný ho mám. Aj chlapov treba niekedy poriadne vyvenčiť. Je mi jasné, že takmer každý večer trávi s kamošmi, kolegami a bývalými spolužiakmi po najlepších krčmách, na fotbale, koncertech, aby dobehol to, čo nestihne v čase výkonu svojej serióznej otcovskej funkcie mimo prázdnin. Máš to mít.
A ja? Neviem si predstavit s týmto drobizgom leto niekde medzi panelákmi. Čo tam vlastne tí ľudia v tom teple robia? Keď sú happy moje deti, nemám najmenší dôvod cítiť sa inak. Ešte jeden bonus. Viete, ako sme si po tak dlhom čase s manželom opäť vzácni?
Zorganizovaní na 110%
(Adriana, Prešov)
Našou naj dovolenkou sú rodinné tábory. Organizujeme si ich z materského centra, ale pre celé rodiny. Deti majú program od ranného nástupu pod vlajkou, olympiády, pokladovky, nočná hra, společné výlety, opekačky. A my dospeláci sa zabavíme popri tom, alebo večer na „rodičovskom združení“ , keď nám už naše vyčerpané ďeťurencu odfukujú do vysielačiek. Je fajne vedieť, že aj iní rodičia sem tam vrieskajú po ďeťoch (že nie sme tí najhorší), je fajne vidieť, že aj iné deti sú neposlušné (že tie naše sú v porovnaní s nimi ešte ok), je fajne dozvedieť sa a poradiť, ako na ne, a na seba a tak.
S dedkovcami
(Hela a Ivan, Námestovo)
Tento rok sme zobrali so sebou k moru našich starkých. Tak nejak sme sa nechali inšpirovať priateľmi, ktorí sú vždy celí vysmiati, ako bolo super na dovolenke, lebo chodili sami večer tancovať, a sadúť si do reštaurácie, a bez malých decák robili konečne poriadne cyklotúry, lebo veď ….. večernú rozprávku prečítali dedkovci.
Tiež sme mali predstavu, že dedko s babkou sa cez deň s nami spokojne počľapkajú v mori, a my si odskočíme sami večer do baru na jahodové mochito pri zapadjúcom slnku… ale figu borovú. O starkých bolo treba sa starať viac ako o naše deti. Riešili sme ich úpal, hnačku, hlavu, ….v podstate sme riešili starkých viac, ako naše vlastné deti. Tak nič. Toto nie je cesta.
Sám so sebou
(Evelyn, Central Europe)
Ešte som ju nezrealizovala, ale snívám o nej. Dovolenku, kde by som išla sama. Len tak na 4 dni. Čo by som robila 4 dni len sama so sebou? Nikto po mne nebude chcieť, aby som mu navarila, vyprala, ožehlila, upratala, pomohla s úlohami, odviezla na tréning, prebalila, vysmrkala, napapala…. Čo by som tak asi robila? Prečítala by som knihu? Alebo by som knihu napísala? Hm. Netuším. Ale chcela by som to skúsiť.
(5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Ako uvoľniť upchaté dutiny
Piata choroba
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Prídavky na dieťa 2024
Poznáme víťaza "Auto roka Slovensko"
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Jej, po takejtej babskej jazde snivam aj ja. Len domaca konstelacia mi to neumoznuje:(