Útle detstvo je dôležité, aj keď si ho nepamätáme. A práve preto, že si ho nepamätáme, je veľmi dôležité, aby sme ho prežili čo najšťastnejšie, lebo „s tým už nemôžeme nič robiť“, napríklad rozumom si to prehodnotiť.
Zážitky ostávajú uložené v podvedomí a vplývajú na celý náš život. Ak by sme si pamätali, ako nám bolo v jasliach, možno by sme sa snažili dávať tam naše deti čo najmenej.
Jasle len v najkrajnejšom prípade
Aj keď si články o jasliach prečítajú predovšetkým mamičky, je adresovaný v rovnakej miere všetkým, ktorých sa to týka, teda aj otcom, ostatným príbuzným, zamestnávateľom a v konečnom dôsledku celej spoločnosti, aby okolie vytvorilo mamičke vhodné podmienky, aby mohla ostať na materskej čo najdlhšie.
V žiadnom prípade nechcem vyvolávať pocity viny v mamičkách, čo sú nútené dať dieťa do jasiel, ale napríklad skôr v šéfoch, ktorí znevýhodňujú matku na materskej. Na druhej strane netvrdím, že pri dieťati musí ostať jedine mama, môže to byť kľudne otec či iná blízka osoba.
Väčšinou to je mamám ľúto
Nechcem, aby mali mamy pocity viny, ale chcem, aby ľudia rozmýšľali nad tým, či sú jasle nevyhnutné (a kedy a prečo vlastne u nás vznikli?). Určite žiadna mama, ktorá má k svojmu batoľaťu blízky vzťah, ho nedáva do jasiel bez negatívnych pocitov – napríklad ľútosti.
Možno chcela ostať na materskej, ale nemohla, kvôli nátlaku okolia, kvôli tomu, že materská je nízka… Keď sa nebude stále hovoriť o tom, aká je materinská starostlivosť nesmierne dôležitá a jej nedostatok môže mať neblahý dopad na dieťa, materskú nám tak ľahko nezvýšia.
Prečítajte si aj: Komu zveríte svoje dieťa? Babičke alebo jasliam?
Deti v jasličkách nepotrebujú kolektív
Hovoríme o deťoch, ktoré u nás navštevujú jasle – teda o deti do troch rokov. Na nich „bytie v kolektíve“ nemá veľmi vplyv, veď zoskupenie takýchto detí by som ešte nepovažovala za skutočný kolektív, pretože sa medzi nimi nevytvárajú také vzťahy, ako v kolektíve starších detí.
Dôležité je dať dieťa „do kolektívu“ vtedy, keď na to z hľadiska jeho vývoja dozrel čas. U niektorého to býva neskôr a treba sa to snažiť vyriešiť. Pretože, ak bude dieťa vystavené stresu, môže to zle vplývať na jeho budúcnosť.
Aby sa nenarušili prirodzené väzby
Nechám radšej prehovoriť Učebnicu psychiatrie od Eugena Bleulera a Manfreda Bleulera, kapitola Prevencia: „Všetko, čo v detstve narušuje prirodzené väzby na rodičov, uľahčuje chorobný vývoj osobnosti a neuróz.“
Chcela by som, aby bolo jasné, čo znamená prevencia (v našom prípade sa jedná o prevenciu primárnu). Preventívne opatrenia sa snažia zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti vyskytlo dané ochorenie. Avšak ak sa neuskutočnia, neznamená to, že človek určite ochorie.
Napríklad, jedným z preventívnych opatrení pred výskytom infarktu myokardu je boj proti fajčeniu. Ale vieme, že nie všetci fajčiari infarkt dostanú.
Čo sa týka psychiatrických ochorení, opäť citát z Učebnice psychiatrie: „Psychotraumatické zážitky síce ohrozujú neskorší osobnostný vývoj, ale nepredurčujú dopredu ďalší osud nejakým fatalistickým spôsobom.“
Preto si nesmieme vysvetliť to, že vytvorenie blízkej vzťahovej väzby je prevenciou pred psychickými poruchami, tak, že „všetky deti, čo chodia do jasiel, budú drogovať.“
Ak však niektorí rodičia chcú urobiť všetko pre to, aby ich batoľa v budúcnosti nemalo psychické problémy, mali by sa snažiť upevňovať „prirodzené väzby dieťaťa na rodičov“.
Dojčaťu i batoľaťu je lepšie pri mame ako v jasliach. Myslím, že keď je niečo pre dieťa lepšie, mali by sa s tým robiť kompromisy čo najmenej a všetci, ktorých sa to týka, by sa mali čo najviac snažiť, aby sa to dieťaťu dostalo.
Aj keď to môže vyznieť ako extrém, želala by som si, aby všetky batoľatá (a ak treba, tak i staršie deti) mohli tráviť detstvo doma.
(42 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Moje dieta chodilo od 1 roka do anglickej školky. Dnes má 17 rokov . Je z neho chytrý mladý muž, hovorí anglicky uplne top, okrem toho inteligentny, vyrovnany. Nemam pocit, ze som spravila niečo zle.
Mohli by ste si Vy, ktore pisete ze ziadna kariera za to nestoji, prosim laskavo uvedomit, ze castokrat nejde o karieru, ale iba o to ako obycajne prezit mesiac od vyplaty do vyplaty, zaplatit byt, pozicku a kupit dietatu to co potrebuje a nie o to ako sa zbavit povinnosti a budovat karieru? Neda sa posudzovat maminy podla tohto kriteria, mama, ktora da svoje male dieta do jasli, pretoze musi, moze byt rovnako dobra mama ako ta, ktora ho tam dat nemusi, lebo jej to financna situacia dovoluje!!!
Rada by som sa aj zapojila do diskusie – Jasle. Mam 22 mesačného syna a od 18 mesiacov začal chodiť do jasličiek. Nebolo to ľahké rozhodnutie, s manželom sme to preberali zhora zdola a nakoniec sme si povedali, že ak to nepôjde, zoberieme ho odtiaľ preč. Možno mi to niekto neuverí, ale syn vôbec neplakal a od prvého momentu tam chodil rád. Pripravovali sme ho na to, vysvetlovali, že bude chodiť do jasličiek, kde budú aj iné detičky a my vždy poobede preň ho prídeme. Jediným negatívom su choroby, ale aj tých je čoraz menej. Preto mamičkám, ktoré stoja pred rovnakou dilémou, odporúčam vyskúšať to. O to viac si vychutnávame spoločné víkendy a dovolenky a v žiadnom prípade nemám pocit, že by to narušilo väzby medzi nami.
Ahojte, mam tiez kusok do debaty jasle ano ci nie. Zobrali sme si z detskeho domova 18 mesacne dietatko. Matka ho zanedbavala, naviac prekonalo ako 3-mesacne operaciu srdiecka, ktora mu zacharnila zivot. Nase slniecko je o to zivsie a vidiet, ze si uziva zivot plnymi duskami aj ked jeho ocka hovoria o mnohych smutnych nociach bez maminy. Do adopcie sme skocili rovnymi nohami, tesila som sa ako budeme so syncekom stale spolu a nasledujuce roky som si planovala na materskej. Sokovalo ma vsak, ze novy zakon o rodine nas dostal do situacie, ze 9 mesiacov sa starame o dietatko na vlastne naklady, kedze nase sudnictvo je take ake je, de fakto nemame na dietatko nijaky narok ani fyzicky ani financne a vlastne v zmysle zakona je stale v domove, vsetky financne prostriedky – sudom urcene vyzivne, materska pre mna – su nam nedostupne. Co mame robit, ak chceme dietatku zabezpecit normalny domov a platit pozicky a poplatky nevyzijeme z 1 prijmu – manzel nie je bankar. Milujeme nasho malickeho od prvej chvile ako sme sa stretli ale vychodisko z nudze budu asi iba jaslicky. Ziadny socialny pracovnik sa totiz s nami nebavi kym nebude dietatko sudom uznane za pravne volne (matka ani otec on nejavia dlhodobo zaujem, napriek tomu sudca odrocuje pojednavania lebo sa 1 z nich ani len neunuva) a nebude nam sudom zverene do predadopcnej starostlivosti. Chceli sme adoptovat dalsie dietatko ale zial v nasom state je to nemozne.
Chcem vyjadrit rozhorcenie nad tymto clankom, ktory naznacuje, ze deti, ktore mamicky poslali do jasiel, su viac nachylne mat neskor psychicke poruchy. Citat “Ak však niektorí rodičia chcú urobiť všetko pre to, aby ich batoľa v budúcnosti nemalo psychické problémy, mali by sa snažiť upevňovať „prirodzené väzby dieťaťa na rodičov“. ” v kontexte clanku v podstate tvrdi, ze my mamicky, ktore sme dali svoje deti do jasli skor ako vo veku 3 rokov, sposobujeme detom mentalne problemy.
V prvom rade, autorka clanku si po svojom vysvetlila, co su to prirodzene vazby dietata na rodicov. Dieta predsa tieto vazby nestraca tym, ze chodi do jasli. V druhom rade, zasadne nesuhlasim s tvrdenim, ze dieta do troch rokov nepotrebuje kolektiv. Moj syn nastupil do jasli, ked mal rok a pol, a jednoznacne bolo vidiet, ze ma vacsie problemy ako ostatne deti komunikovat s detmi. Zijem v krajine, kde je materska len 3 mesiace a vacsina deti bola v jasliach od 3-4 mesiacov. Po tretie, moj syn jasle miluje. Prve dva-tri dni plakal, lebo to prenho bolo nove, ale dnes sa rano tesi. Okrem toho sa tam mnohemu naucil.
Je velmi nezodpovedne od psychiatra, aby v dnesnom svete, ked su matky navyse z existencnych dovodov nutene chodit do prace, siril taketo bludy a vyvolavat v matkach pocit, ze sposobuju svojim detom psychicke poruchy, ked ich daju do jasiel. Pani doktorka, zobudte sa!!
Moja babka stravila so svojimi dvomi detmi dvadsat rokov doma, zamestnala sa az ked boli dospele. Venovala sa rodine, domu, zahrade a kostolu. Na prvy pohlad uzasna mama presne podla prirucky psychologa, svoje potreby potlacila kvoli detom. Ale pocas celeho zivota svoje deti citovo vydierala, a dokonca si trufam povedat, ze ich psychicky tyrala, na jej plac dnes uz nikto nereaguje. Nikdy na nich nekricala, vzdy potichu so robila a hovorila svoje. Svojim detom kazila a kazi manzelstva, dokaze mojho otca zmykat, nehladiac na jeho zdravie a okrem seba na svete doteraz nikoho nevidi. Jej vlastna dcera ju 5 rokov nevidela a nechybaju si. Teraz ma 83 rokov, vsetci sme presli od nenavisti k rezignacii a k lahostajnosti k nej, moj otec sa o nu stara, nedal ju do domova dochodcov, ale priserne ju neznasa, po tom vsetko co robila, sa mu nikto nemoze divit. Stale si doma kladieme otazku, preco je taka? Vyrastla v dobrej atmosfere, jej mama bola anjel. Jedina odpoved, ktora prichadza do uvahy je, ze nemohla zit zivot podla svojich predstav, je velmi cinoroda a riadiaci typ, mozno keby mohla mat vlastnu firmu, vlastne povolanie, keby sa mohla sebarealizovat, bola by voci blizkym prijemnejsia.
Takze ak zostaneme doma s detmi, nemame vyhrate. Dolezite je ako sa k nim spravame. Americanky davaju uz 6-tyzdnove deti, Holandanky 3-mesacne deti cudzim ludom alebo do jasli, toto je uz hyenizmus podla mna, aj polrocne dieta by som mala velky problem dat do jasli.
Ale ak ide o rocne, jedenapolrocne dieta a musite alebo chcete ho dat do jasli, spomente si na moju babku, dolezitejsie je, ako sa k detom spravame.
Súhlasím, že so vzťahmi to ide dolu vodou všade, a teda aj u nás. A nemyslím si, že hlavným dôvodom, prečo sú ľudia osamelejší a nemajú pevné vzťahy k rodičom a k deťom je, že chodili do jaslí! Nepáči sa mi, že sa zovšeobecňuje. Mňa začali vodiť do jasličiek, keď som mala 3 mesiace, a nepamätám si žiadne negatívne zážitky. S maminou mám krásny, kamarátsky vzťah, pravidelne a často sa navštevujeme. Žiadne ochladnuté vzťahy. S otcovým bratom bola matka – moja babička doma, kým nešiel do prvého ročníka. Dnes neviem, že nejakú mamu má… Človeka formuje veľmi veľa vecí, a pocit istoty a domova si vytvára počas celého detstva, nielen v prvých troch rokoch života. Každý človek je pritom iný, a tak nie je namieste čierno-biele videnie.
Iba chcem poznamenat dve veci:
V amerike a kde inde chcu slovanky za Au-pairky, lebo si myslia, ze su to halusky, a navyse su naivne, cize nebudu mat zly vplyv na ich deti. Skutocne si nemyslim, ze tito ludia rozmyslali o tom, ci su Slovanky laskave a milujuce. Takisto ludia ich chcu za manzelky, lebo este nie su take ostrielane a neozaduju sa rovnocennych prav, co sa tyka roboty, zodpovednosti za domace prave a podobne. o vela pripadoch su tieto ‘dovezene manzelky’ radi, ze sa dostali “na zapad”.
A co sa tyka zapadu a ludi, co su viac laskavi a podobne, prave v Amerike ludia vykrikuju o “Stay-at-home mothers”, to je ich konicek. “Matka by mala byt dome” a podobne veci, typicka nuklearna rodinka, kde otec robi a matka je doma je ideal. A aki mili a vludni su ludia k sebe v Amerike? (Teraz si uvedomujem, hrozne zovseobecnujem.)
A nehnevaj sa, Jarka, ale musim s tebou nesuhlasit. Vztah k ludom vseobecne podla mna na Slovensku je hrozny. Nejde o jednu nevludnu znamu. Ide o cely pristup ludi. Toto je asi na inu diskusiu, a ked chces, mozeme to rozviezt v rubrike ‘ostatne’ ale ja som bola sokovana. Ale musim zase poznamenat, na celom svete idu ludske vztahy dole vodou.
presne ste to vystihli ,ja mam to stastie ,ze mam babky a keby vypadli zavolam si opatrovatelku ale to si mozem dovolit ,lebo mam taky dobry pracovny cas,ze robim len desat dni do mesiaca,vtedy sice cely den ,ale potom som s detmi .U nas je ale problem s upravenym pracovnym casom pre mamicky ,ja teda pracujem riadne ,je to specifikum mojej prace ,ale vonku je bezne mat specialne upraveny pracovny cas alebo pracovat doma.A nepriamo vyplyva z diskusie ,ze taku dlhu matersku nikde nemaju .Urcite to tie deti neberu tak tragicky ako psychologovia ,kazda mama nerada opusta dieta ,aj dieta citi uzkost,ci cudzia osoba bude poznat jeho potreby,to vidim ked odchadzam,ale ten vyskot od radosti ,ked sa vratim a mnohe veci ,ktore mi uz liezli na nervy ,ked som bola cele dni doma sa mi zdaju byt banalne a ovela s vacsou radostou sa hram s detmi,lebo si to vazim ,ten odstup ma aj svoju vyhodu.Nepozerajme sa na to tak vedecky ,kazda mama vie ako to jej dieta znasa a ci je to pre neho unosne.
hmm nemam cas to cele precitat, len som to prebehla, velmi suhlasim s tym ze dietatu staci “citit” ze mama-istota je stale kdesi na blizku, myslim si ze postupne to prerastie do akejsi vnutornej istoty a odputania od mamy. Som na materskej a dufam budem do 3 rokov nasej dcerky. Hlavne koli mojej vlastnej skusenosti, dali ma do jasli ked som mala 11 mesiacov, ochorela som komplikovane, bola som u babky-daleko, potom skolka, pamatam si niektore momenty /aj z 2 rokov/ a su to pocity samoty, stratenosti ktora ma bude asi stale sprevadzat.
Mila pani psychiatricka, mile maminy ! Vidim ze ide o klasicky cierno- biely a vztahovacny pohlad na temu jasle. Maminy, ktore dali dieta do jasli sa citia urazene a potom sa to cele zadrhne kdesi v konkretnych pripadoch. Tento clanok bol napisany velmi spravne o vseobecnom vyvoji dietata a jeho potrebach – nebol zasadzovany do ziadnej krajiny ani socialnych problemov, ani ich nechcel riesit. Myslim, ze zakladny problem vaseho nepochopenia autorky clanku je fakt, ze mnohi sa divate na deti ako na maleho dospeleho a nechapete, ze ono ma v roznom veku svoj specificky psychicky vyvoj, v ktorom naprosto inak vnima okolie a ma ine potreby, a buduje si psyche ktore uz neskor alebo v inom prostredi nevybuduje. A tak dieta do priblizne 3 rokov ma silnu potrebu byt v tesnej blizkosti matky – tym si buduje zakladny POCIT VNUTORNEJ ISTOTY, spravne ZAKLADY NA VYTVARANIE NESKORSICH VZTAHOV s druhymi, ktorych vsak v tejto dobe do 3 rokov realne nie je schopne ! Do doby 3 rokov je psychicky viazane na matku /resp. rodicov/ a je jedno ze ma rad aj pani susedu ci rado vydi svoje sesternice – to nema so skutocnou schopnostou priatelit sa s inymi, vytvarat si kamaratske vzathy nic spolocne. Dieta v jasliach nie je schopne sa s niekym kamaratit vpravom slova zmysle. Deti sa v tomto veku nevedia hrat s nejakym kamaratom, hraju sa na svojom piesocku kazde zvlast /to dobre pozna kazdy kto casto navstevuje napr. materske centra/, hoci si obcas vymenia hracku, ci pozoruju druhe dieta dlho tu pozornost neudrzia. Az dieta po priblizne 3 rokoch /u niekoho uz v 2.5 u niekoho ani v 4 nie/ sa zacne intezivne zaujimat o kolektiv a pobyt v nom. Poviem to ludovo – do 3 rokov chodi napr. dieta rado do mater. centra, lebo su tam napr. pekne hracky, prostredie atd., po 3 rokoch sa tesi na deti v centre !!! A to je doba vhodna na vstup do kolektivu ! Nie skor. Argument, ze kolko travi zamestnana matka ci matka na MD casu s dietatom je vyspekulovany – matka na materskej JE S DIETATOM aj vtedy ked sa mu plne nevenuje, dieta ju vnima a buduje si svoj pocit istoty, co v jasliach proste nemoze aj keby tety boli akokolvek rozkosne a mile. Na zaver asi citat Prof.PhDr. Zdenka Matejceka – “ Jasle su zariadenim pre dospelych a deti by si ich samy nikdy nevymysleli, kdezto materska skolka je zariadenim pre deti, ktore by si deti vymysleli aj keby v dnesnej dobe neboli.” Vrelo odporucam literaturu tohto pana pre vsetkych tych ktori sa tu v diskusii jezili /napr. Co kdy a jak ve vychove deti/. A vlastne este poznamka o situacii u nas a vonku – take skvele jasle ako pise Nikoleta T. u nas na Slovensku URCITE neexistuju, tazke tento clanok bol k veci. A co sa tyka toho, ze na zapade takto skoro davaju deti do jasli – no ved je to aj na tych ludoch vidiet, su odmeranejsi, osameli, nemaju take pevne vztahy k rodicom a pribuznym, ani k vlastnym detom. Ak ste si nevsimli tak nase vztahy, srdecnost atd. na zapade obdivuju a najviac oblubene su za operky aj manzelky slovanky – tie ktore pochadzaju z krajiny, kde matky maju moznost zostat s dietatom do 3 rokov. Vela krat rozmyslame, co mozme dat my na Slovensku zapadu – tak prave toto = vztah k rodine, k detom, k sebe navzajom /ale prosim nezachadzajte zas pri diskusii do detailov aka je protivna vasa suseda Slovenka a mila nahodna znama v Rakusku…..hovorime o globale nie o jednotlivcoch/. A co sa tyka nasej generacie vychovanej v jasliach – no ved sa na nas pozrite aky sme ……. Ja si nahodou pametam na prve dni v skolke a bolo to hodne drsne ….. a to som do jasli nechodila… Navyse este poznamka – neporovnavajte spravanie sa prvorodenych a druhorodenych deti – to je uplne ina parketa, neporovnatelna. Druhorodene deti su vseobecne bezstarostnejsie, menej fixovane na rodinu, su hravejsie v zivote, veselsie, sebavedomejsie a vseobecne do kolektivu prirodzene zapadaju skor …. to je uz zas dalsia tema.
Plne súhlasím so Susannou – nič nie je len čierne alebo biele, žijeme v rôznych krajinách, v rôznych podmienkach, naše deti sú rôzne. Určite by väčšina žien chcela byť so svojim dieťatkom doma čo najdlhšie, aby si materskú mohla vychutnať, nie každá si to ale môže dovoliť. A potom, sú aj ženy, ktorým chýba pracovná sebarealizácia, a keby zostali doma dlhšie, boli by z nich len nervózne, nevrlé a frustrované matky. Je to totiž tým, že AJ MY SME KAŽDÁ INÁ. Podstatné je podľa mňa len jedno – či dávame svojim deťom dostatok lásky, či venujeme pozornosť ich svetu, či sa z nich zo všetkých síl snažíme vychovať šťastných ľudí. Ak žena, ktorá má dieťatko v jasliach, robí všetko pre to, aby mu svoju niekoľkohodinovú neprítomnosť vykompenzovala (nie hmotnými statkami, samozrejme!), je všetko v poriadku. Nemá význam trápiť sa výčitkami svedomia (aj to som si zažila na vlastnej koži), ale snažiť sa urobiť všetko pre to, aby čas, ktorý so svojim dieťatkom strávim, bol krásny a zmysluplný.
Nikoleta, na Teba mám len jednu otázku:. Ak dobre počítam, Meshika začne chodiť do škôlky ako cca 3 a trištvrte ročná, mýlim sa? To je vek, v ktorom väčšina detí naozaj vyhľadáva kolektív a je im skôr na úžitok ako na prospech. Ja sama na našej malej, ktorá má takmer dva a trištvrte, vidím, akou obrovskou zmenou prechádza. Z precitlivelej, na mňa fixovanej osôbky sa stáva sebavedomý jedinec, ktorý aktívne nadväzuje kontakty s dospelými. Pri “obzeracích” návštevách škôlok sme väčšinou dopadli tak, že mi zmizla z očí a raz sa dokonca stalo, že keď som ju asi po hodine a pol ťahala preč, tak nariekala, že nechce ísť (ja som pritom zatiaľ čakala v šatni). Takže vidno, že pomaly ten čas na kolektív prichádza – aj keď ťažko povedať či priamo na kolektív alebo len na iné podnetné prostredie. Lenže o takto veľkých deťoch (3 a viac rokov) ten článok nie je. Ja som sa kriticky ozvala k pôvodnému článku, lebo mi silne vadila jeho jednostrannosť. Tiež sa ale prikláňam k názoru, že dieťa do takých minimálne dvoch rokov potrebuje opateru s čo najmenším množstvom zmien a s čo najmilujúcejšou osobou. V menej ideálnom prípade to môže byť aj opatrovateľka alebo minijasličky, kde sa o dve-tri deti stará stále tá istá osoba, maximálne dve osoby – podmienkou je, aby tie deti naozaj milovali, čo sa ale asi vždy nestane. Klasické jasle (myslím tie v SR) to však splnia asi len ťažko. Na druhej strane súhlasím s tým, že byť na MD viac rokov je neskutočne náročné – mám kamarátku, ktorá musela druhé dieťa dať od dvoch rokov do jaslí, pretože po tom dlhom čase začala mať psychické problémy. V súčasnosti totiž je matka často sama s dieťaťom celý deň – kdežto v nie tak dávnej minulosti žili pohromade viaceré generácie a hoci práce bolo veľa, okolo dieťaťa sa predsa len mohlo striedať viac osôb – babky, tetky… No a deti často vyrastali odmala v prirodzenom kolektíve bratrancov, susedov… a tak nebola matka ten jediný človek na ich opateru a zábavu. Mimochodom, ja tiež robím všetko s dcérkou, dokonca ešte radšej ako obvyklé jej hry – jednak mám pocit, že som niečo urobila a tiež preto, že ju to veľmi baví a skutočne mi už v tomto veku dokáže pomôcť – podáva veci pri vešaní, vyberá riady z umývačky, podáva pri čistení zeleninu… Mňa skôr mrzí, že sa nedokážem často dostatočne nadchnúť pre jej hry – už proste potrebuje niekoho, kto ju v tomto ohľade lepšie pochopí a hlavne dá jej nové podnety.
Nikoleta, ja viem, toto je velmi emocionalna debata, ako vsetky, co sa tykaju nasich vlastnych deti. Mas v mnohom pravdu. Ja tiez netvrdim, ze matka, ktora pracuje a da dieta do jasli, je krkavcia.
V jasliach je vychova neosobna. Verim, ze sa tam o deticky staraju dobre, ale nemaju lasku, ktoru im moze dat iba rodic. A myslim, ze ta laska je pre dieta v prvych rokoch velmi dolezita.
Ak som mamicka, ktora nema inu moznost, tak dietatko v jasliach nie je tragedia, ale ak existuje sposob, aby mohlo byt dieta doma s rodicom do 2-3 rokov, bola by skoda nevyuzit ho a mozno sa aj radsej niecoho vzdat.
Zda sa mi, ze tento clanok o jasliach vzali na seba mamicky, ktorych sa to ani velmi netyka. Je obrovsky rozdiel dat do jasli, ci skolky 1.5rocne a 2rocne dieta a dieta mladsie ako rok. Zalezi aj na zrelosti dietatka, niektore mozu zacat vyhladavat kolektiv skor ine neskor. A zalezi aj na tom, ci niekto dava dieta do skolky na par hodin denne, alebo na 9-10 hodin denne.
Nikoleta, ked si citam, aky plan si mala vymysleny, ked si uvazovala o jasliach, tak sa mi tiez zda, ze sa ti myslienka, ze by bola v jasliach 5krat do tyzdna 10 hodin nevelmi pozdavala.
Z nazormi v clanku nesuhlasim.Mam syna ktory od 2 rokov navstevuje skolku.Velmi sa mu tam od zaciatku paci.Zatial bol chory len 2 krat.Naucil sa vela uzitocnych veci.Ma rad detsky kolektiv,citi sa medzi nimi dobre.Nevidim dovod preco by som ho mala o toto vsetko pripravit.Radsej jasle alebo skolka ako vystresovana mamicka.Suseda je doma so synom uz 2,5 roka,ale z jej bytu nepocut pekne a kludne hovorene slovo.Je vystresovana,zakazdym krici,rozculuje sa alebo vysedava u susediek.Naco je dietatu taka matka,co ho ona moze naucit,ked sama je s nervami na konci?Bud krici alebo upratuje je hrozne sa na to pozerat.Ked pride moj syn zo skolky som v dobrej nalade,mam navarene,poupratovane mozem sa venovat len jemu.Dieta sa uz v utlom detstve musi naucit komunikovat s inymi detmi,musi sa naucit co je to rivalita,ved to vsetko bude potrebovat v neskorsom veku.Niektore matky by najradsej svoje deti priviazali o svoju suknu,chrania ho pred ostatnymi detmi,vsetko za neho urobia.Co potom s takeho dietata vyrasie?
S dietata sa narkoman nestane tym ze bude navsevovat jasle.Stane sa s neho narkoman vtedy ak za neho budeme riesit vsetko my.Nebude sa vediet postavit a povedat ja si neprosim.Dieta treba naucit aby sa nebalo povedat svoj nazor,nielen na drogy,ale aj na ine zle veci.Treba im vstiepit uctu k inym,ohladuplnost…a ine zasady,aby sa v zivote spravne rozhodli.
Ach tie jasle!!
keby bol svet bez vojny a vsetky deti boli syte, keby som mala mamnzela, kotry zaraba za nas oboch, keby……. tak som doma do zaciatku skoly a nic by mi nechybalo. LENZE, skutocnost je ina a ja tu moznost nemam, co mi je luto, moje deti isli do skolky, ked mladsi mal 1,5 roka a starsi 3- to som bola doma ale potom nebola materska, manze mzarabal menej ako ja a stare mamy jedna za jednym oceanom, druha za druhym. CO MA CLOVEK ROBIT???
Poplakal som si vela krat, ale nastastie su skolky vo SVedsku ako ich popisala NOkolette, 4 ucitelky na 16 deti od 1-3- rokov, kde sa im ozaj venuju. Clanok som kritizovala, pretoze daval akoze vinu tym, co maju deti v ajsliach, hoci inu vokbu nemali. A to mi vadilo, ze sa to delilo na biele a cierne- tak preds svet negunguje. NIekedy to musi byt aj cierno-biele, aby to fungovalo. Vi co ste na materskych a OZAJ sa venujete svojim detom, gratulujem, vychutnajte si to, pokial sa da. Ale nie vsetky maju to stastie a nie je to len o organizovani v domacnosti. Kazdy ma svoju pravdu, zijeme v roznych krajinach v roznych situaciach. Neporovnavajme, co sa neda porovnat. ALE kategoricke vyhlasenie- ze dieta to poskodi, su prehnane a nedostojne tohto forum. Ked sapovietA , nech sa povie e aj B,..Nech sme tymi najlepsimi mamami pre nase deti podla nasho najlepsieho svedomia a vedomia !D Tko prajem vsetkym mamam ci uz doma, alebo nedoma, starym, mladym, viacdtnym, jednodetnym… Prajem dobry den.
Sara, tak som to nemyslela. Kludne ma pusti dnu, u nas to vyzera tak isto!!!
Samozrejme, ze dietatu je najlepsie ked sa mu oboja rodicia plne venuju. Ale moj argument je, kolki ludia to ozaj tak robia, aj ked su doma?
Tym nechcem povedat, ze vsetky zeny na materskej iba upratuju a detom sa nevenuju. Presne tak ako je nespravny ten argument, ze pracujuce zeny su krkavcie matky a deti poznaju lepsie opatrovatelky.
Cize nema vyznam pytat sa, ci je dieta v jasliach, lebo to vobec nie je podstatne pri situacii. Nejake konkretne dieta v jasliach na tom moze byt lepsie ako ine konkretne dieta, co je doma s jednym z rodicov. Co je podstatne je to, ako sa s dietatom zaobchadza, akym stylom sa mu ludia co su s nim (rodicia, opatrovatelia) venuju a ako to dieta znasa.
Zakazdym, ked debatujeme toto-“potrebuje dieta rodica na rodicovskej?” na hociakej stranke, vzdy je z toho velka debata ;-). A koniec koncov, ja by som tiez radsej bola doma a cele dni sa ‘hrala’ s Meshikou ;-))).
Nikoleta, preco si myslis, ze pracujuce mamy sa viacej detom venuju? Velmi sa ma dotyka, ked sa mama, ktora je na materskej vykresluje ako osoba, ktora zavrie deti do izby, pusti im telku a ona upratuje a vari. Ja som doma 7 rokov a keby si prisla ku nam na navstevu, tak ta nemozem pustit dnu, lebo to vyzera, ze vybuchla bomba. Vsade su synove projekty a dcerine hracky. Upratovat nemam cas, len ked dieta spi. Varim samozrejme musim, ale robime to spolu. A nemyslim si, ze som vynimka. Mam plno kamosiek, co su doma a venuju sa prednostne detom, nie domacnosti.< br>
A opakujem svoj nazor, deti potrebuju aj pritomnost blizkej bytosti, hoci sa primarne nevenuje im. Ja sa tiez lepsie citim, ked viem, ze manzel je doma, hoci je o poschodie vyssie a ely den ho nevidim. Citim ho.
avE, suhlasim-a toto je presne ta unterakcia, co pracujuce matky s detmi robia-po vacsine. Casu je malo, tak treba zuzitkovat ten, ktory je. Ked pridem domov, napriklad varime spolu, supeme zeleninu a podobne.
Ale skutocne, ktora zena v domacnosti to robi? Povedz mi uprimne, ci si nemyslis, ze si vynimka? Vacsinou sa potom nechce ludom upratovat, tak si to radsej urobia same-lebo deti narobia neporiadok.
NikoletaT, popisujes svoj vlastny pripad, vztiahla si tento clanok len na seba. Ale to nie je mierene len na Teba, Tvoju rodinu, Tvoje deti. Treba to chapat vseobecne a komplexne. Vsetky deti su ine, v inom case sa ucia chodit, rozpravat, ziadne nie su totozne, niektore znasaju kolektiv velmi skoro a pre niektore je to problem zaradit sa do kolektivu v piatich rokoch. Preto je na kazdom z nas aby si zvolil cestu, ktora mu ci uz vyhovuje, ci uz inu moznost nemal, lebo je naozaj vela mamiciek, ktore by radi ostali so svojimi ratolestami, ale z financnych dovodov si to rodina nemoze dovolit a babku k dispozicii nemaju. Vo vseobecnosti vsak treba uznat, ze pre VACSINU deti mladsich ako 2 roky je vyhodnejsie travit cas so svojou matkou. Potom by detska psychologia bola naozaj len pre srandu. Netvrdim, ze tvoje deti patria k tej vacsine, vy ste si chod domacnosti zariadili ako to vam vyhovuje. Netrufnem si na zaklade vlastnych skusenosti tvrdit co je komu dobre, kazdy sa zariadi inac.
No a dalej ta mamicka, ktora je s babtkom doma sa naozaj musi postarat aj o domace prace ( ale to sa musi aj ta co pracuje), asi maloktora je doma s dietatom a ma aj financie na platenie pomocnicky do domacnosti. Ja som bola so svojimi detmi do veku ich 3-och rokov doma a vacsinu domacich prac som robila ked deti spali, inac som travila cas s nimi hrami, prechadzkami, nasa dcerka 18 mesacna vedela vypisat abecedu na klavesnici, mala prebrany pracovny zosit- pripravku na ZS… Popritom som si urobila univerzitu po nociach a ani raz som “nepouzila” staru mamu ci opatrovatelku, vzdy zaskocil manzel, vsetko sme si rozdelili tak aby deti neboli s cudzim clovekom aj pocas studia aj po nom. vacsinu casu som travila s detmi, pre domace prace som ich “opustila len ked bol s nimi manzel alebo spali,a nedovolila som si otvorit skripta skor pred 20.00 vecer, studovala som az uz dcerka spala. Takze ja som na seba vztiahla tvoju reakciu ako travia mamicky svoj cas ak nie su v zamestnani, ale su doma pri detoch 🙁 Mimochodom uz je tomu 10 rokov, ale vidim ten rozdiel a vplyv na dieta ( a mam aj tu skusku z detskej psychologie). V nasom pripade to chcelo tvrdu organizaciu, vzajomnu pomoc v ramci manzelskeho vztahu a par rokov uskromnit sa. (Nie vsak v zmysle, ze by nieco detom chybalo po materialnej stranke.) Stale mam pocit, ze ked sa babatko narodi a prve roky to ani nie je o financiach, ale o spravnom preorganizovani casu a o prioritach. Uznam, ze neskor uz su financne naklady, ale dieta je uz vo veku kedy nie je na matku tak viazane aby nemohlo byt v kolektive. Ja som sa rozhodla pre tretie babatko, ktore coskoro privitame a som rozhodnuta nestratit ani minutu z jeho ranneho detstva. Ale na zaver pripominam, ze chapem aj mamicky, ktore jasle vyuziju, mam vela priateliek, ktore inu moznost nemali.
A tie jasle co si popisovala su na Slovensku?
avE, vystihla si to velmi dobre. Ja som trosku alergicka na to, ked sa porovnava cas, ktori stravia s detmi matky v domacnosti a pracujuce matky, lebo sa mi zda, ze sa porovnava neporovnatelne. Samozrejme, ze mama na materskej sa venuje aj domacnosti, ale dietatu castokrat staci, ze je s nim v jednej miestnosti. Ma pocit bezpecia. To, ze deti stravia den v svojej izbe alebo pri telke, nesuvisi s tym, ci je mama na materskej, alebo pracuje.
Ja by som dala dieta do jasli, len ak by som nemala inu moznot a viem, ze su take mamicky a v ziiadnom pripade v nich nechcem vyvolavat pocit viny. Povedala by som, ze pre dieta je aspon take dolezite byt s blizkou bytostou ako kojenie. Je uzasne, ze dnesne jasle su ine ako za nasich cias, ale napriek tomu si myslim, ze sa o svoje dieta vedia najlepsie postarat jeho rodicia.
Je pravda, ze matka ked je s dietatom doma robi aj domace prace, vari atd.
Ale myslim, ze to je cas, ked sa tiez moze venovat dietatu, vysvetlovat mu, co robi, deti radi “pomahaju”, pripadne sa rozpravat s dietatom o niecom inom popri praci. Vtedy sa dieta uci beznemu chodu domacnosti, to sa v skolke alebo jasliach nenauci. Podla mna je lepsie, ked sa uci rozoznavat napr. druhy zeleniny a farby na skutocnej zelenine, ked ju mama cisti, ako sa to ucit z obrazkovej knizky v jasliach. Ked matka pracuje nemusi to znamenat, ze sa detom nevenuje, cas straveny dietatom nie je len ten, ked sa spolu hraju, kreslia, citaju.
Vies, Jarka, v urcitych veciach sa s tebou zhodujem. Dieta potrebuje prostredie, v ktorom jeho potreby budu vyplnene-a William Sears je moj ‘hrdina’.
Ale musim podotknut, ze kontext, v akom on povedal tento vyrok, je v jeho argumentoch proti ‘vyplakacim metodam’, krotych odpocom on je. Jeho slova suvisia s oporovanim skolkam/jasliam iba nepriamo.
Ked sme my chceli spociatku dat dceru do jasliciek po 6 tyzdnoch, vyberali sme jasle velmi opatrne. Mali sme cely plan-dva dni bude v jasliach, jeden den s tatinkom, jeden den so mnou, a jeden den ja pojdem do roboty rano a poobede sa s tatinkom vymenime. Kvoli okolnostiam s jeho robotou manzel ostal doma. Ale odbocujem. Ja som mala hrozostrasne predstavy o skolkach a jasliach-cakala som, ze deti budu lezat v tych ‘bouncinets’, take tie babetkovske hojdacky a nudit sa. Daleko od toho!!!!!
Deticky sa hrali, lozili, mali vonku pieskovisko, hojdacky, hojdacie koniky, hracky od vymyslu sveta. Kazde dieta malo na spalni svoj obrazok a pod nim bolo napisane, ako zaspava: jedno malo cumlik, jedno hojdali na rukach a jedno tapkali po zadku. Toto napisali rodicia a opatrovatelia to tak robili. Deti spali, ked boli unavene, nie ked bol predpisany cas. Ked boli deti hladne, dostali papat. V case ked sme my navstivili izbu pre babetka do 2 rokov (bolo ich tam 10), dve z deti jedli, dve spali, jedno uspavali (na rukach) a ani neviem, co robili ostatne Jedna ucitelka/opatrovatelka na 4 deti. V spalni hrali nezne uspavanky. Zopar mamiciek kojilo (robili v vedlajsej univerzite) a ked zacalo babo ukazovat, ze je hladne, zavolali mamicku, aby ho prisla nakojit.
Navyse, pre deti robia nieco ako individualny studijny program. To tiez znie hrozne, ale proste podla schopnosti kazdeho dietata pripravia prenho hry z tych, co sa im pacia. Ked je napriklad nejake sikovne s detskymi skladackami, hraju sa s nim so skladackami a davaju mu coraz tazsie. A ked je v niecom ‘pozadu’, tak sa ho snazia o to zaujat, aby sa zdokonalilo. Proste, ked som sa s tou vychovavatelkou rozpravala, bolo to presne to, co robime doma my.
Je mi jasne, ze teraz kreslim obrazok ako z toho clanku “neobycajny den v skolke”, ale ja som bola v skutocnosti prekvapena. bala som sa pred vstupom so tych jasli a cestou von som si skoro tancovala. Toto som skutocne necakala a vobec som nemala zly pocit. Prisaham, uz to nie je ako to byvalo, ked sme my boli deti. Pristup sa zmenil!
Co sa tyka matiek s detmi doma, v jednom clanku, co som citala (a strasne rada by som dala link k tomuto clanku, ale prisaham, ze som ho stratila, ked som menila roboty. Velmi sme ho na jednej diskusnej stranke pracujucich mamiciek diskutovali.) porovnavali pocet hodin tyzdenne, ktore stravia s detmi matky v domacnosti a kolko ich stravia pracujuce matky. Ale naozaj stravia, nie ze su spolu doma, mama vari a deti sa hraju same v svojej izbe alebo pozeraju telku. Pocet hodin, co skutocne spolu ‘komunikuju’. Pracujuce matky stravili s detmi iba o 4 hodiny za tyzden menej. To je mensi rozdiel ako hodina denne pocas pracovnych dni-a to je napriek tomu, ze su 8 hodin plus cesta v robote!!!!!
Vies kolko krat vidim matky na materskej, co stravia cely den upratovanim a varenim? Deti su aj tak odkazane same na seba-ci uz vo svojej izbe ci na dvore. Clovek musi uvazovat, ci by tym detom nebolo lepsie v skolke.
A co otec? Preco otca tak vysuvame (nielen ty, vsetci sme z tohoto vinni) z diskusie, akoby ani neexistoval? Kde su otcovia? A nespominam to len z toho dovodu, ze nas tatinko je na otcovskej a ja zarabam ;-)))))
Od februara ideme dat nasu dceru na den tyzdenne do skolky, lebo sa pyta. Vyslovene CHCE chodit do skolky. ritom ma okolo seba deti, mame kamaratov, co maju deti rovnakeho veku ako ona, sesternice, atd. Ona sa PYTA do skolky.
Proste chcem povedat, ze samozrejme idealna situacia je obaja rodicia budu s dietatom cely cas a budu sa mu plne venovat. Ale ake je to realisticke-a aj ak su obaja rodicia doma, kolki sa ozaj detom plne venuju?? A posudzovat jednotlive situacie sa musi robit prave tak-jednotlivo!
Ospavedlnujm sa za preklepy, urcite som narobila milion chyb a nemam silu ist to cele poopravovat.